Ako možno poznať evanjelika v bežnom živote?

Ako možno poznať evanjelika v bežnom živote?

Nie som si istý, či je to vôbec možné. Navonok nie je evanjelický kresťan ničím odlišný od ostatných ľudí. Nemáme nijakú evanjelickú „uniformu“. Napr. Židia často nosia svoje čiapočky, niektorí aj typické „pačesy“, a ortodoxní Židia aj tmavé kabáty. Kedysi žili u nás habáni (anabaptisti) a tí mali tiež svoje typické odevy. Dodnes možno v USA stretnúť „amišov“ (menonitov), ktorí sa obliekajú tak, ako ich predkovia pred stáročiami. „Amiš „ v tmavom oblečení sedí na voze, opratami vedie svojho koňa a prepletá sa medzi autami akoby nič.              Evanjelici v minulosti sňali pred kostolom klobúk, ale kto dnes nosí klobúk? V reštaurácii sa pred jedlom neprežehnáva už temer nikto, a ak sa aj niekto pri stole na verejnosti ticho pomodlí, nevieme, či je to evanjelik. Vianočný stromček a adventný veniec zaviedli evanjelici, ale tie nájdeme dnes všade. Na druhej strane, evanjelici sa naučili zapaľovať sviečky na hroboch.

Pravdou však je, že kedysi platilo príslovie: vtáka poznáš po perí a človeka po reči. Ponúka sa myšlienka, že evanjelik pozná Písmo sväté a preto ho často cituje a podľa neho aj žije. Znalosť Písma svätého je však dosť slabá a spôsob dnešnej komunikácie je strohý, pripomína štýl SMS. V minulosti sa evanjelici verejne zdravili nielen občianskymi pozdravmi, ale aj kresťanskými: Pán Boh vám daj: dobré ráno, dobrý deň, dobrý večer, dobrú noc, Pán Boh pomáhaj. Tento spôsob sa vytratil už aj na dedine. Návšteva chrámu, chodenie s „tehličkou“ -/Kancionálom, Spevníkom/ býval tiež typický vonkajší znak evanjelika, ale opäť je to z rôznych dôvodov inak. EPST v minulom roku priniesol profily a vyjadrenia rôznych zaujímavých ľudí, mnohých som poznal dávnejšie a vážil som si ich, ale ani vo sne by nebolo napadlo, že aj oni sú evanjelici.

Predsa sú však určité dôležité stopy, či náznaky, ale tie sú obyčajne skryté hlbšie, „pod kožou“. Lebo nie je len veľa vlažných, ale Pán Boh si ponechal aj v našej cirkvi „sedemtisíc“ verných, ktorí sa nesklonili pred moderným bálizmom.

Evanjelici sú vždy hrdí na svoje korene, na osobnosti našej cirkevnej a národnej histórie, ktorých bolo naozaj mnoho. Mnohí si vážia hodnotu vzdelania a snažia sa, aby aj ich deti a vnúčatá dostali čo najlepšie vzdelanie. Vedia, že „kdož jest nedbalý v práci své, bratr jest mrhače“ a že „dvakrát se modlí, kdož spívá, jen když strdce při tom bývá“. Majú vyvinutý cit pre sociálnu spravodlivosť a mnohí si dokonca myslia, že “Ježiš bol prvý komunista“. Ako príslušníci menšinovej cirkvi v našom národe sa evanjelici cítia neraz ohrození a preto na ekuménu príliš neveria. Evanjelik skromne zmýšľa o sebe a vie, že človek je hriešnik, i keď “ kult svätých“ akoby nás pomaly zmáhal…Cítia sa neraz zraniteľní, hoci vedia byť veľmi tolerantní. Niektorí sú tolerantní až príliš – ale to už je „iná pesnička“. Evanjelici si vždy ctili dobrú vrchnosť, len škoda, že si to niektorí pletú so servilnosťou a podliezaním.

Ja dobrého evanjelika vždy skôr „zavoniam“, ako spoznám navonok, alebo podľa slov. Je zrejme predsa len nasiaknutý „vôňou Kristovou“, evanjeliom.

A ako poznáte evanjelika v bežnom živote vy?

Komentovať