Už v 15. storočí po husitských bojoch začali na toto územie prichádzať prisťahovalci z českých krajín, klčovali hory, zakladali gazdovstvá a postavili si aj kostolík z dreva. To bol základ cirkevného zboru, ktorý sa v reformácií po roku 1517 pridal k evanjelickej cirkvi. Po zdarnom napredovaní si prisťahovalci namiesto starého dreveného kostolíka postavili murovaný kostol s vežou, o čom píše aj L. Paulíny vo svojom Dejepise, resp. senior Juraj Bobok vo svojich zápisoch.
V roku 1612 vizitoval tento zbor superintendent Izák Abrahamides. Po jeho odchode v roku 1615 sa vo Vrbovciach konala kongregácia evanjelických farárov z okolitých zborov. Vtedy už väčšia časť šíreho okolia bola evanjelická. Do tolerancie pôsobilo vo Vrbovciach 10 farárov. Z nich sa stal Michal Láni (uvádza sa aj ako Lány) v čase protireformácie v roku 1672 vyhnancom.
V roku 1733 bol Chrám Boží odňatý, farár odstránený a evanjelická škola zrušená. Veriaci ľud bol odkázaný na artikulárny chrám v Prietrži, kam prešiel aj vtedajší vrbovčiansky farár Juraj Ambrozi, ktorý do Vrboviec prišiel po Samuelovi Jestrebínim. V tomto období patrili Vrbovce do Branecko-Plaveckého seniorátu.
Po vydaní tolerančného patentu sa evanjelická cirkev znovu zriadila a v roku 1783 si za farára povolala Juraja Šuleka z Vlachova. (prvé Služby Božie vykonával 3. augusta na obecnom dvore) Zbor sa potom dal horlivo nielen do stavby kostola, ale aj fary a hneď v roku 1784 ich nechal aj 28. novembra posvätiť. V roku 1841 bola dodatočne dostavená veža a boli zadovážené dva zvony. S výstavbou veže sa započalo 12 júla 1839, dostavená bola 4. augusta 1841 i pokrytá meďou a opatrená hodinami a dvomi zvonmi. Jeden mal 8 a pol centa a druhý 4 centy, 90 funtov.
Za farára Jána Matičku si zbor v roku 1853 zaobstaral nový organ s 12 registrami a potom po dvoch rokoch postavil novú poschodovú školu s dvomi učebňami. V rokoch 1877 - 1879 bol kostol rozšírený, úplne dostavený, vyzdobený a zariadený. Aj po týchto rokoch budovania bolo treba udržovať a stavať nielen navonok, ale najmä na tom vnútornom človeku, aby dokonalý bol človek Boží a spôsobný na všetko dobré (2. Timoteovi 3, 17). Tak z milosti Božej cirkevný zbor rástol duchovne aj počtom. Mnohí odchádzali vtedy za živobytím do ďalšieho okolia a na začiatku 20. storočia v značnom počte aj za more do Ameriky, kde ešte dnes spomínajú na rodný kraj, na svoju cirkev a svoj pôvod.
Na pôde zboru sa narodil superintendent Pavel Jozeffy, prof. ThDr. Ján Beblavý a ďalší vynikajúci dejatelia v cirkvi a národe. V 20. storočí, najmä však počas rokov totality a nátlaku na duchovný život ukázal sa v zbore značný pokles, keď boli narušené možnosti duchovnej práce. Jadro cirkevného zboru tu však zostalo, pretože bolo založené na dobrom základe a "stavění takové nepodvrátí žádná síla" (Tr. 396). Pán svojou mocou a darmi svojho Ducha spôsobil, že prišli časy duchovného osvieženia (Sk 3, 20). Už za pôsobenia administrátora brata Branislava Kolényho stúpla návšteva chrámu i náboženská výučba. Zbor si začal zvykať na pravidelný zborový život.
Na konvente 4. 8. 1991 si zbor prostredníctvom brata seniora Valáška a brata seniorálneho dozorcu Pavla Brkala vyvolil za svojho duchovného pastiera mladého brata farára Miroslava Hvožďaru, desiateho po tolerancii. To, že sa vo vrbovčianskej cirkvi, vďaka Bohu, v posledné roky život prebúdza vidieť po jeho príchode. Je potešiteľné a nádejné, že tretina účastníkov bohoslužieb je z radov mládeže. Podľa výročitej kňazskej správy z roku 1993 stúpla účasť na službách Božích v bežné nedele viac ako o sto percent. V bežné nedele navštevuje chrám Boží 224 duší, počas sviatkov 591, pričom na pamiatke posvätenia chrámu bolo 1200 a na inštalácii až 2300 veriacich.
Je povzbudivé, že sa početná mládež okrem veľkých sobotňajších stretnutí schádza aj na pravidelné duchovné rozjímanie nad Písmom. Mladí ľudia tvoria aj jadro zborového spevokolu, ktorý má takmer 50 členov. K oživeniu duchovného života prispievajú aj návštevy z iných evanjelických cirkevných zborov. (Nemecko, Rakúsko). K prehĺbeniu kontaktov so zahraničnými veriacimi prispievajú aj kurzy nemčiny a angličtiny organizované cirkevným zborom.
K vzdelávaniu detí a mládeže patrí i hudobná škola otvorená miestnym spoločenstvom ev. mládeže, kde sa 72 žiakov učí bezplatne hrať na 6 rôznych hudobných nástrojoch. Sviatosť krstu svätého bola v roku 1992 prislúžená osemdesiatim z toho v značnej miere starším deťom a mladým ľuďom (v jednu nedeľu bolo naraz až 38 krstov). Tiež konfirmácia sa konala viackrát behom roka. Okrem 21 konfirmovaných v riadnom veku požiadalo o konfirmáciu aj 33 starších, medzi ktorými nechýbal otec, či matka. Vzhľadom na rozľahlosť zboru sa Služby Božie konajú aj mimo chrámu po kopaniciach a bývajú pekne navštevované. Náboženskú výučbu na ZŠ navštevovalo v školskom roku 1992/93 162 žiakov. V školskom roku 1993/94 stúpol počet žiakov náboženskej výchovy na cca200. V ôsmom ročníku sa vyučuje etika.