Od dnes je na portále evanelik.sk aj Cirkevný zbor Kežmarok. Má samostatnú web-adresu: http://www.evanjelik.sk/kezmarok/. Vítame našich bratov a sestry z Kežmarku.
Kežmarok vznikol r. 1269 zlúčením viacerých osád pôvodného slovanského obyvateľstva s osadou nemeckých kolonistov, ktorí postupom stáročí vytvorili najsilnejší etnický celok, hoci tu žili aj rôzne iné národnosti. Preto bolo prekvapujúce, že česká husitská ideológia, ktorá odsudzovala bohatstvo cirkvi i jednotlivcov, po prvej nenávistnej reakcii obyvateľstva našla podporu aj v tomto meste. Príchod husitov na Spiš a do Kežmarku r. 1433 zanechal v myslení ľudí veľkú zmenu - o tom sa zmieŠżuje aj cisár Žigmund, kat majstra Jána Husa, keď píše: "...husitskí heretici rozširovali mocne a veľmi rázne svoje diabolské bludy po našich spišských krajoch... a obracali na svoju bezbožnú sektu tu žijúcich kresťanov."
Budova lýcea pochádza z r. 1774 – 1776. Dnešný výzor nadobudla v 19. stor. nadstavbami prvého a druhého poschodia. V r. 1787 – 1852 pri osemtriednom gymnáziu vznikli akademické triedy s katedrou filozofie, práva a teológie, čím sa škola zmenila na lýceum.
Drevený artikulárny kostol v Kežmarku pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si mohli postaviť kostol len na základe povolenia 26. zákonného článku – artikulu, vydaného Š opronským snemom r. 1681. Cisára a snem k tomuto kroku donútilo povstanie uhorskej šľachty, ktoré viedol kežmarský rodák a majiteľ miestneho hradu Imrich Thököly. 26. artikul povolil protestantom v Uhorsku stavať kostoly po jednom v každom slobodnom kráľovskom meste – akým bol aj Kežmarok – a po dva v každej župe. Kostoly v mestách sa mohli postaviť len na predmestí – za mestskými múrmi a na mieste, ktoré presne vyznačila kráľovská komisia. Stavba sa musela postaviť výlučne na náklady evanjelickej cirkvi z najlacnejšieho stavebného materiálu. Takým stavebným materiálom bolo drevo a tým akoby sa predurčilo, že artikulárne kostoly budú drevené.
Prvý kežmarský artikulárny kostol sa postavil v r. 1687 – 1688. Nie je známe, ako vyzeral – je však pravdepodobné, že už mal dnešný pôdorys a bol prízemný. Predstavoval však len provizórium a nemohol pojať niekoľko tisíc protestantov z Kežmarku a okolia. K plánovanej prestavbe na dnešný vzhľad došlo až r. 1717. Finančne na stavbu kostola, ktorý je zasvätený sv. Trojici, prispeli protestanti z celej severnej Európy, ba švédsky a dánsky kráľ nariadili pre tento účel urobiť vo svojej krajine zbierky. Traduje sa, že pri stavaní pomáhali švédski námorníci a zanechali po sebe pamiatku – vrch interiéru pripomína obrátenú provu lode a okná sú okrúhleho tvaru – ako na lodiach. V skutočnosti sa na stavbe kostola podieľali aj obyvatelia iných miest.