evanjelik.sk

Prvá písomná zmienka o evanjelickom a.v. cirkevnom zbore v Šahách bola zaznamenaná v roku 1837. Toho času mal cirkevný zbor 36 členov a bol pričlenený ako diaspora k Teranom. Do roku 1903 počet evanjelikov vzrástol na 128. Vtedajší biskup Dr. Fridrich Baltík považoval v tom čase za potrebné; zriadiť v Šahách misijné centrum, nakoľko teriansky zbor vzhľadom na nárast počtu evanjelikov v Šahách sa už nedokázal sám o nich postarať.

I keď bol tento cirkevný zbor počtom malý, Pán vzbudzoval v ňom vždy horlivých pracovníkov, ktorí nenechali započaté dobré dielo zahynúť. A tak, keďže šahanskí evanjelici ešte nemali svoj chrám Boží a služby Božie a tiež prisluhovanie sviatostí dialo sa v škole, rozhodli sa postaviť si chrám.

V roku 1900 preto seniorálny konvent zvolil výbor, ktorý sa mal starať o stavbu chrámu. Predsedom sa stal Ladislav Ivánka, podpredsedom Karol Kubányi, zapisovateľom Štefan Krupek, pokladníkom Adolf Králik a čestným predsedom gróf Otto Stainlein. Veľkou oporou cirkevného zboru bola toho času i horlivá evanjelická rodina šľachticov Gregersenovcov, ktorá venovala striebornú súpravu ku prisluhovaniu sviatosti Večere Pánovej.

Po odkúpení pozemku od mesta Šahy bola stavba vydaná staviteľovi Ľudovítovi Slančokovi, ktorý so stavbou ihneď začal. Kostol bol stavaný v novogotickom štýle. Oltár je drevený s obrazom Pána Ježiša ,, Ja som cesta i pravda i život" od Lajosa Vimbrányiho. Nad klenbou presbytéria je nápis ,, BOH JE LÁSKA ".

A tak z milosti Božej 4. októbra 1906 bol biskupom Dr.Fridrichom Baltíkom chrám Boží v Šahách vysvätený.

V roku 1910 boli Šahy pripojené ako fília k zboru Ipolyvece /Maďarsko/. Toho času  služby Božie odbavoval Juraj Timko kaplán z Balašských Ďarmôt a neskôr Aladár Dedinszky farár z Ipolyvece, ktorý aj vykonával správu cirkevného zboru až do r. 1918.

V roku 1918 sa Šahy vrátili späť ako dištriktuálne misijné centrum, o ktoré sa staral hontiansky seniorát vysielaním kňazov k odbaveniu služieb Božích raz mesačne v slovenskej a maďarskej reči. Matrične patrili Šahy v tom čase k Teranom. Postupne počet evanjelikov v Šahách rástol. V tom čase mal zbor 186 členov.

V roku 1938 sa Šahy  vracajú do Maďarska pod správu duchovného v Ipolyveci brata Pavla Matusza.

V roku 1945 po skončení druhej svetovej vojny boli Šahy opätovne vrátené späť do hontianskeho seniorátu. Zbor ako misijné centrum toho času spravoval Ján Dianovský farár v Teranoch. Neskôr sa o zbor staral Štefan Baláž farár v Hontianskych Tesároch za pomoci ostatných bratov farárov, ktorých zbory ležali bližšie k železnici.

Počet evanjelikov v Šahách a jeho okolí opäť vzrástol. Prišli bratia evanjelici z Maďarska /presídlenci/ a tiež v dôsledku utvorenia okresného sídla prišli aj z iných zborov za prácou robotníci, obchodníci, úradníci a tak počet evanjelikov vzrástol na 600 – 650.

V roku 1950 bol chrám Boží zvnútra obnovený, zaviedlo sa elektrické osvetlenie a  1.októbra 1950 bol seniorom S. Bobálom vysvätený.

Vzrastom počtu evanjelikov narástla i túžba po založení vlastnej kňazskej stanice. Listom zo dňa 12.03.1954 bol Generálnym biskupským úradom udelený súhlas k zriadeniu kňazskej stanice.

Po založení kňazskej stanice bolo potrebné postarať sa o najzákladnejšie potreby duchovného pastiera zboru, teda bolo potrebné zaobstarať vhodné bývanie.  Presbyterstvo cirkevného zboru sa preto rozhodlo odkúpiť jeden z rodinných domov, ktorý bol na predaj. Napriek ťažkostiam a problémom, ktoré vznikli pri jeho odkupovaní, rodinný dom na Parkovej ulici č. 9 sa stal farským úradom Evanjelickej cirkvi a.v. v Šahách, kde sa nachádza i byt farára zboru. 

Z nášho cirkevného zboru vzišlo i niekoľko farárov, ktorí dnes pôsobia v cirkevných zboroch na rôznych miestach Slovenska. Sú to: Mgr. Marta Dobiszová - Pohanková, zborová farárka v Hontianskych Tesároch; Mgr. Jaroslava Bálešová - Mišiaková, zborová farárka v Myjave; Mgr. Miroslav Maťo, námestný farár v Rožňave.