evanjelik.sk

Ked uz som v robote, kde som stale na nete a mam cas (ako napr. teraz), tak posluzim nasmu luteranskemu portaliku "evanjelik.sk" nejakym clanockom.

Tomu predchadza prehliadnutie si spravodajskych zdrojov na internete, a spracovanie a prelozenie clanku (clankov) na danu temu.

Okrem toho mi chodia e-mailom spravy (z roznych zdrojov) o diani v mojej oblubenej casti sveta, pre ktoru mi brat admin vytvoril zvlastnu kolonku na blogoch... :)

Toto je vlastne meradlo viery - ako si človek na túto slavovu otázku zodpovie. "Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená? Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali"

Ak my - kresťania nebudeme žiť lepšie ako tí, ktorí Boha nepoznajú, tak tí Ho naozaj nebudú chcieť spoznať. Netvrdím, že budeme v každej situácii svätí a bez poškvrny, ale vysporiadanie sa s hriechom - uznanie a pokánie nás má neustále presúvať na tú lepšiu cestu.

Moje príklady:

Ak viem, že som na niekoho nahnevaná, spomeniem si na vetu " Každý, kto sa hnevá na brata, prepadne súdu" a už sa modlím, aby mi Pán Boh pomohol odstrániť hnev. A ON to urobí :-)

Alebo taká drobnosť: príchod a odchod do práce si zapisujeme v robote do knihy každý sám. Vidím, že plno mojich kolegov si píše skorší čas príchodu do práce a neskorší odchod z práce ako je skutočnosť (máme pružnú pracovnú dobu). Aj tu sa snažím písať si čas poctivo, lebo viem, že Pán Boh sa na mŁa pozerá. Podľa mŁa je to okrádanie zamestnávateľa - skracovanie skutočne odpracovaného času v práci. Ale snažím sa zase v duchu neodsudzovať kolegov za to, lebo asi nemajú to poznanie, čo mám ja.

Takisto sa snažím vplývať na svojich najbližších príbuzných, keď vidím, že konajú v protiklade s Božím slovom - napr. nevedia odpustiť svojim vinníkom, hľadajú len svoje riešenia problémov a nie božie, alebo zabúdajú na čítanie Biblie - vtedy im pripomínam to, čo sa píše v Biblii.

Myslím, že to, že som kresťan, asi možno vidieť aj na tom, že mi Pán Boh dáva pokoj. Minule mi to povedala moja kolegyŁa-ateistka, že som pokojná, čo ma potešilo a ďakovala som za to v duchu Pánu Bohu. Naozaj sa v rôznych nepriaznivých situáciách veľmi netrápim, lebo "...vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro."(Rímskym 8:28)

Teraz rozmýšľam, že tento príspevok je vlastne chválenie sa. To som ale nechcela. Ako hovorí Pavel:"Preto mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný.Stal som sa nerozumným, keď som sa chválil. Vy ste ma prinútili."

slavo, chcel si to! :-)

Moje kazdodenne zitie je niekedy intelektualne, niekedy umelecke, niekedy filozoficke, niekedy sa stylizujem do jednoduchej sedliackosti. Moje zitie viery je skryte niekde medzi tymito vecami, alebo lepsie povedane - za nimi. Citim v sebe urcitu hanbu, ked hovorim o Bohu, lebo vzdy to bude tak trocha hovorenie nadarmo a trocha prazdne hovorenie, ktore nezodpoveda Bozej velkosti. Potom radsej hovorim o Bohu ako keby mimochodom - aby som neukazal, aka chabost sa vo mne skryva, ked o Nom hovorim vazne a z celeho srdca, ale pritom tak nerozumne a nepravdivo.