evanjelik.sk

 

Vedecká konferencia Sláva šľachetným (Bjørnson, Janoška, Seton-Watson) s viacerými sprievodnými podujatiami sa uskutoční v Liptovskom Mikuláši v dňoch 17. – 19. septembra 2010 v rámci Roku kresťanskej kultúry.

 

Mediálni partneri: Evanjelický posol spod Tatier, MY Liptovské noviny, TV Liptov

 

 

Cieľ konferencie a sprievodných podujatí

Nór, Škót a Slovák – tri veľké osobnosti svojich národov sa síce nikdy osobne nestretli, ale spája ich jedno: významnou mierou sa na začiatku 20. storočia zaslúžili o obranu a podporu boja slovenského národa za oslobodenie. Organizátori chcú prostredníctvom vedecko – populárnych prednášok a dokumentárnych filmov, ako aj ďalších sprievodných podujatí priblížiť účastníkom konferencie život a dielo sprievodné podujatia Bjørnstjerne Bjørnsona, dr. Roberta Williama Seton-Watsona a Jura Janošku, vzdať im poctu pri príležitosti okrúhlych životných výročí (v roku 2010: 100. výročie smrti BjØrnsona, 80. výročie smrti Jura Janošku, v roku 2009: 130. výročie narodenia a v roku 2011: 60. výročie smrti Setona-Watsona).

 

BjØrnstjerne BjØrnson  (8. 12. 1832, na fare v BjØrgan, oblasť Kvikne, Nórsko –  26. 4. 1910 Paríž, Francúzsko), nórsky prozaik, básnik, dramatik a publicista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1903), bojovník za národnú nezávislosť Nórska a za práva malých a utláčaných národov, zástanca Slovákov.

 

 

PhDr. Dušan Kováč, DrSc.; PhDr. Edita Ivaničková, CSc.; Mgr. Miloslav Blaho

II. Bjørnstjerne Bjørnson (garant Ústav svetovej literatúry SAV)

PhDr. Milan Žitný, CSc.; Mgr. Eva Bubnášová; dr. Samuel Štefan Osuský 

BjØrnson – rebel a národný hrdina, dokumentárny film

 

18.00 h Dom kultúry, Hollého 4, Liptovský Mikuláš

 „...ostatné všetko v rukách Božích“, hudobno-slovné pásmo o Jurovi Janoškovi

 

8.00 hod. Pamätník Martina Rázusa, Park Martina Rázusa

Barlaton

Štart pešej púte telesne postihnutého básnika Ivana Šobáňa na barlách do Liptovského Hrádku.

 

III. Jur Janoška (garant: Mgr. Milan Krivda, biskup ZD ECAV)

13.00 hod. Park Martina Rázusa

Pietne stretnutie pri Pamätníku Martina Rázusa

 

14.00 hod. Vrbický cintorín

Pietne stretnutie pri hrobe Jura Janošku

 

9.30 h Evanjelický kostol, Tranovského ulica

Spomienkové Služby Božie (priamy prenos STV)

 

Spolok Martina Rázusa vydá z konferencie zborník, ktorý bude k dispozícii už na podujatí. Program podujatí bude mať viacero zaujímavých aspektov. Za všetky spomenieme aspoň premiérové uvedenie piesne Igora Bázlika na text básne Milana Rúfusa Pán Bjørnson v podaní významného predstaviteľa mladej speváckej generácie barytonistu Martina Mikuša.

 

 

Občianske združenie Spolok Martina Rázusa sa hlási k odkazu významného slovenského spisovateľa, dramatika, básnika, publicistu, evanjelického kňaza, politika, rodáka z Vrbice, dnes súčasti Liptovského Mikuláša. Dalo si za cieľ propagovať stále aktuálne dedičstvo duchovnej, umeleckej i politickej práce Martina Rázusa, preniknutej demokratickým, humanistickým a  etickým posolstvom a úporným zápasom o presadenie poznanej pravdy. 

 

 

 

 

 

 

Dušan Kováč: Robert William Seton-Watson – významný spolutvorca

česko-slovenského štátu
Edita Ivaničková: R. W. Seton-Watson a spoločná republika Slovákov a Čechov
Miloslav Blaho: R. W. Seton-Watson – vplyv na slovenských evanjelických teológov

 

II. Bjørnstjerne Bjørnson
Milan Žitný: Bjørnstjerne Bjørnson a Slovensko

Eva Bubnášová: K niektorým aspektom prekladovej recepcie B. Bjørnsona

na Slovensku

Samuel Štefan Osuský: Bjørnstjerne Bjørnson a Slováci – prednáška na akadémii k 100. narodeninám Bjørnsona 7. decembra 1932 v Bratislave

Bjørnson – rebel a národný hrdina, dokumentárny film, synchrónny preklad z nórčiny Peter Kerlik

18.00 hod. Dom kultúry, Hollého 4

 „...ostatné všetko v rukách Božích.“, hudobno-slovné pásmo o Jurovi Janoškovi

Účinkujú: Slavomíra Očenášová – Hlas 1, Fedor Mikovič – Hlas 2, Ivan Giač – recitácia, Martin Mikuš – spev, Igor Bázlik – klavír, Spevácky zbor Tatran, diriguje Ľubomír Raši, scenár: Daniela Hroncová-Faklová, réžia Eva Štofčíková 

 

8.00 hod. Pamätník Martina Rázusa, Park Martina Rázusa

Štart pešej púte telesne postihnutého básnika Ivana Šobáňa na barlách do Liptovského Hrádku.

Štartuje primátor mesta Liptovský Mikuláš Ján Blcháč

Cca 12.00 hod. Námestie Liptovský Hrádok – cieľ básnikovej púte, víta primátor mesta Liptovský Hrádok Branislav Tréger

Svojim športovým výkonom a prepojením miest Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok vyjadrí Ivan Šobáň snahu po spolupráci a porozumení.

 

III. Jur Janoška
Peter Švorc: Juraj Janoška - kňaz a politik
Ľubomír Turčan: Dedičstvo, ktoré Juraj Janoška zanechal Tranosciu
Rastislav Stanček: Biskupi Juraj Janoška a Nathan Soederblom – apoštolská sukcesia
Miloš Kovačka: Jur Janoška píše Jozefovi Škultétymu
Portrét biskupa Janošku, dokumentárny film STV

 

13.00 hod. Park Martina Rázusa

 

14.00 hod. Vrbický cintorín

 

Nedeľa 19. 9. 2010

9.30 hod. Evanjelický kostol, Tranovského ulica

Spomienkové Služby Božie (priamy prenos STV)

Slávnostný kazateľ: Milan Krivda, biskup Západného dištriktu ECAV, liturgovia: Miloš Klátik, generálny biskup ECAV, Katarína Hudáková, seniorka Liptovsko-oravského seniorátu ECAV, Marián Bochnička, Vladimír Ferenčík, zboroví farári Cirkevného zboru ECAV Liptovský Mikuláš, príhovory: Miloš Klátik, Ján Blcháč, primátor mesta Liptovský Mikuláš, Vladimír Ferenčík, predseda Spolku Martina Rázusa, Andrea Gärtnerová – organ, Martin Mikuš – spev,  Igor Bázlik – klavír, Ivan Giač – recitácia, Rudolf Hoffmann – trúbka

 

 

 

nórsky prozaik, básnik, dramatik a publicista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1903), bojovník za národnú nezávislosť Nórska a za práva malých a utláčaných národov, zástanca Slovákov.

Študoval na univerzite v Kristianii (Oslo), po štúdiách pracoval ako novinár. V rokoch 1857 – 1859 pracoval v divadle v Bergene, po cestách v Európe bol riaditeľom divadla v Kristianii   (1865 – 1867). Bojoval za oslobodenie Nórov spod švédskej nadvlády. Predstaviteľ škandinávskeho realizmu vrcholného obdobia. Písal poviedky z dedinského prostredia, neskôr spoločensko-kritické hry a romány. Medzi významné diela patria: Zástavy nad mestom a prístavom (1884), Básne a piesne (1870), Nad našu silu (1883), Rukavička (1884), Mary (1906) a i. Viaceré jeho diela vychádzali v slovenčine už koncom 19. storočia. Jeho báseň Áno, milujeme túto krajinu sa stala nórskou hymnou. Roku 1889 začal BjØrnson svoju veľkú epochu boja za utláčané národy, ale aj jednotlivcov. V celej Európe uznávanú autoritu využil na obranu Dánov v Nemecku, zastal sa neslobodného ľudu Fínska a Poľska, Rusínov v Haliči. BjØrnson sa zrazil aj s veľkomaďarskou šovinistickou politikou, reprezentovanou najmä ministrom grófom Apponyim. Impulz prišiel v máji 1907 z Prahy od mladého právnika a spisovateľa dr. Edvarda Lederera, ktorý spolu s publicistom Karlom Kálalom a básnikom Adolfom Heydukom Bjørnsonovi podrobne opísali strastiplné položenie Slovákov v Uhorsku. Reakcia rozhorčeného Bjørnsona v podobe článku Mier a priatelia mieru vyšla v auguste 1907 vo viacerých časopisoch (Lo Spettatore v Ríme, März v Mníchove, Le Courrier Européen v Paríži a ďalších v Dánsku aj v Nórsku). Rozpútal ostrú polemiku proti autorovi protislovenského jazykového zákona grófovi A. Apponyimu, vyslancovi Uhorska na medzinárodnom mierovom kongrese v Mníchove. Svetovú verejnú mienku rozvíril informáciami o krviprelievaní v Černovej. Článkami o volebnom systéme, justícii, slobode zhromažďovania v Uhorsku upozorňoval, že existuje slovenská otázka.

 

 

Už od štúdií v Oxforde sa zaujímal o Habsburskú monarchiu a jej národnostné problémy, pričom si postupne uvedomil, že v uhorskej časti je situácia omnoho komplikovanejšia a vyhrotenejšia. So Slovákmi, ich národnostným útlakom a národno-emancipačnými túžbami sa začal hlbšie oboznamovať od leta 1906 a jeho rozhorčená kritika maďarských praktík sa znásobila po tragédii v Černovej roku 1907. Z pôvodného obdivovateľa liberálneho Uhorska sa stal vášnivým kritikom maďarizačných snáh uhorských vládnucich kruhov a obhajcom práv utláčaných slovanských národov, osobitne Slovákov. O ich národnostných útrapách, ale aj dejinách a bohatej kultúre informoval britskú verejnosť spočiatku článkami v časopise Spectator. Z jeho kníh najväčšiu pozornosť vzbudila Národnostná otázka v Uhorsku (Scotus Viator: Racial Problems in Hungary, London 1908), za ktorú získal doktorát. Jeho vzťah k Slovensku a Slovákom mal však aj emotívny osobný aspekt. Obdivoval slovenskú pracovitosť, kultúru, jazyk. Medzi slovenskými vzdelancami mal množstvo priateľov, s ktorými si dopisoval celý život. Slovenským evanjelickým teológom sprostredkoval ešte pred vojnou štúdium v Edinburgu. Po vypuknutí prvej svetovej vojny ponúkol svoje služby formujúcemu sa československému zahraničnému odboju. Spolupracoval predovšetkým s T. G. Masarykom, ale komunikoval aj s ďalšími českými a slovenskými exulantmi. O budúcnosti Slovenska s rešpektom diskutoval s M. R. Štefánikom, ktorého si veľmi vážil a bol hrdý na ich spoločné priateľstvo; to prejavil aj účasťou na Štefánikovom pohrebe. V medzivojnovom období sa jeho vedecké i profesionálne aktivity rozšírili. No i tak nezabúdal na Slovensko – písal o ňom články, knihy a analýzy pre britskú spravodajskú službu. Navštevoval ho, často s manželkou May a synmi Hughom a Christopherom, a obnovoval staré priateľstvá. Odmietal však robiť arbitra medzi slovenskými čechoslovakistami a autonomistami a so slovenskými ľudákmi sa definitívne rozišiel až v turbulentnom roku pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Pre Setona-Watsona bolo obnovenie slobodného Československa vecou srdca a v zákulisí vojnových akcií preň pracoval. Jeho radosť však dostala nástupom komunistov v ČSR k moci zdrvujúci úder.