evanjelik.sk

"Keď evanjelikom v Sobotišti odobrali roku 1697 kostol, oni zato neodpadli od viery. Keď nemali svojho vlastného kostola, napred chodili ku službám Božím do susedných cirkví, do Prietrže, na Vrbovce, na Turulúku, na Myjavu. A keď pozdejšie i týmto cirkvám boly kostoly poodnímané a katolíkom dané, vykonávali služby Božie v tichých domácnostiach. Ale aj to sa im prekážalo a potom i zakázalo. Náboženské knihy im habali a pálili. V Sobotišti spálená bola i knižnica kňaza senického Pilárika. Sobotištania, aby im neboly knihy popálené, kde mohli, tam si ich ukrývali.

Keď povolená bola stavba artikulárneho kostola v Prietrži, Sobotišťania súčastnili sa pomocou pri stavbe a od r. 1733 chodievali sem ku službám Božím. To trvalo až do roku 1783.

Dňa 25. októbra r. 1781 vyšiel tolerančný patent. Nepriatelia evanjelikov zostali ako by hromom omráčení. Nitrianski páni nechceli cisársky patent ani publikovať a preťahovali vyhlásenie až do r. 1783.

"Evanjelici sobotišskí i so súsendnými evanjelikmi, ktorým kostoli boly poodnímané hneď ako úradne bol vyhlásený patent, hlásili sa o povolenie stavať nové kostoly. Prosbopis za povolenie k stavbe nových kostolov dŠża 19. marca r. 1783 spoločne vystrojilo nasledujúcich 5 obcí: Senica, Holič, Sobotište, Vrbovce, Turalúka.

Za týmito dňa 8. mája podali prosbopis: Stará Turá, Lubiná, Podkyľava, Krajné, Brezová, Nové Mesto a Kostolné.

Obe tieto petície pojednávané boly dŠża 16. júna 1783 v zasadnutí miestodržiteľskej rady. Stavby neboly povolené v Senici, v Holiči a na Turejlúke, povolené boly v Sobotišti a na Podkyľavej. Výrok miestodržiteľskej rady pojednávali v stoličnom nitiranskom zasadnutí dňa 8. júla 1783.

Povolenie vydané bolo Sobotišťanom s tým dodatkom a napomenutím, že povinní budú i staré cirkevné budovy, t.j. kostol a faru v dobrom stave udržovať, menovite faru, ktorá pod 4 rokmi zhorela, znovu postaviť. Proti tomu Sobotišťania podali 8. júla 1783 appelláciu, aby boli od stavania už teraz rím. katolíckej fary osvobodení. A v skutku, táto ich prosba bola prajne riešená, stolica sama odporúčala miestodržiteľskej rade, aby od stavby rím. kat. fary evanjelici boli osvobodení. Stalo sa to pravdepodobne pôsobením Jesenákovcov a Peťkovcov, ktorí sa evanjelikov sobotišských pri stolici zaujímali.

I miestodržiteľská rada vybavila vec dosť skoro, dňa 24, júla 1783. č. 6856. - že modlitebnicu môžu stavať, i služby Božie vykonávať, ale bez odškodŠżovania rim. kat. plebána, a stolica bola vyzvaná, aby dala pozor na to, že by sa nič nekonalo proti resolúciam kráľovským.

Sobotišťania mali už dvoje povolenia, že si modlitebnicu môžu stavať. Od stavby pohorelej fary boli síce osvobodení, ale nie od príspevkov na farára rím. kat. cirkve. Ale keď im i povolené bolo stavať, predsa nesmeli stavať tam, kde by sami boli chceli. Musel byť nový prosbopis vyhotovený, v ktorom žiadali aby stolica vystrojila kommissiu, ktorá by im miesto vyhľadala a vymerala, kde by mohli stavať. Stolica upravila Sobotišťanov, aby sa obrátili na svojich zemských pánov. Čo títo i hneď urobili, obrátiac sa na svojich braneckých zemských pánov spolu s Vrbovčanmi, ktorým stavba tiež bola povolená.

Takéto povolenie podísali zo stránky bráneckých pánov gróf Franc Amade, grófka Terezia Njary, barón Jozef Horecký a barón Pavel Jesenák. V smysle toho povolenia prišla potom stoličná kommissia a vymerala miesto pre ev. a.v. chrám sobotišský na záhumniciach, ktoré patrili Jurovi Benkovi a Janovi Sládečkovi. Vežu stavať nebolo dovolené. I forma kostola musela byť taká, ako ju stoličná kommissia povolila.

Čo sa školy týka, tú evanjelici len tak mali dovolené stavať, jestli že v Sobotišti a na Vrbovciach rim. katolíckeho učiteľa niet, vtedy môžu si i učiteľa povolať, ktorý bude učiť a síce: spievať a katechizmus, ale aj to len chlapcov. A i to bolo povolené s podmienkou, že ani farár ani učiteľ katolícky nesmie škody utrpeť. Keď už všetky prekážky boly premožené, prikročené bolo ku stavbe na vymeranom mieste.

Prvé služby Božie boli na dvore inšpektora cirkve, Pavla Peťku, dňa 13. júla 1783. Dom tento bol pred pár rokmi zakúpený na katolícku faru. Potom, kým kostol bol vystavaný, služby Božie odbavované boly v humne na dome Karábkovom, dnes Pukančikovom v Uhorskej ulici."

Zdroj (krátené): Pavel Beblavý: Z historie cirkve evanj. a.v. v Sobotišti. Tranovského kalendár z r. 1909, Liptovský Sv. Mikuláš.