evanjelik.sk

Na túto tému by som mohol napísať viac príhod, ale spomeniem len jednu. Bol pohreb otca rodiny...

Rodinka stála v dome smútku pred otvorenou truhlou, prijímali gondolencie...znovu plno sĺz, tichá hudba z cd prehrávača...presne tak ako to na správnom pohrebe býva... tak sa predsa patrí :o)))  a zrazu do toho skoro ticha - mobil z nejakou zvláštnou , ale hlasnou melodiou....inak výborná akustika býva aj v domoch smútku ...

Ten mobil zvonil synovi toho zosnulého. On si ho vytiahol zo saka..pozrel naň, rozžiarili sa mu oči a...išiel pred dom smútku a zodvihol. Ako píšem je tam super akustika a tak bolo počuť asi takéto slová:,,Ahoj Laci čo potrebuješ, dávno som ťa nepočul?.....aaaale my máme pohreb...ako sa máš? " 

Asi po dvoch minútach prišiel naspäť k rakve a smútok nad odchodom ocka pokračoval.  Aj také sa stáva.

Hehe, to ako farár si toho tiež užijem .. :-)

Dve príhody:

Pochovával som - náš (ev.) pohreb, ale keďže tam nie  je ani dom smútku, ani náš kostol, pochovával som z katolíckeho kostola. (!) Tam je taká dohoda... Tiež počas pohrebnej kázne - zvoní mobil. Všetci sa mrvili, ale nikto ho nevypínal. Už som aj ja bol nervózny, zvonenie dlhé, ten čo ho mal, asi dobre nepočul ... Tak sa celý vyzvonil. Asi tak celú minútu. Aj som miestami prestal kázať ... No trapas. Našťastie volajúci neopakoval volanie.     Po pohrebe som však vinníka našiel. V sakristii v bunde - môj mobil! :-) Jednoducho v tej akustike som nevedel, odkiaľ zvuk vychádza, ale ... ľudia z kostola zrejme smer zachytili. (Možno keby som počas kázne zistil, že je to môj mobil, tak ako trápne by som sa sám cítil! :-)) Nikto mi nič vtedy nepovedal. Uff. A to si na mobil dávam pozor, vypínam ho, kde sa dá (niekedy, aj keď netreba).

Druhá príhoda - celoslovenské stretnutie, v kostole asi 600, alebo aj viac ľudí. Ranná pobožnosť - vpredu samé cirkevné "šarže" ... Tréma ako sa patrí. Samozrejme, pobožnosť som mal ja. :-) Prečítal som biblický text, nadýchol som sa k tomu klasickému: "Milí bratia a sestry..." A v tom zozadu nahlas, ako len šlo, zvuk mobilu. Netypická melódia, ktorási konkrétna pieseň, ktorú mám rád a mal som ju vtedy nastavenú. Nezostávalo mi iné, len v tej tréme roztopený sa ospravedlniť: "Prepáčte, to je môj, prosím, vypnite mi ho... " Kým ho našli, kde presne je, zvoniť prestal.

Ach jaj, ten život aj s jeho trapasmi. :-)

Teraz mám melódiu Judgment day a som zvedavý, kedy mi v príhodnú chvíľu zazvoní ... a bude zvestovať naozaj ten .. Judgment day. 

Vy si ho vždy, celkom, ale celkom vždy vypnete? ;-)