evanjelik.sk

Dr. Martin Luther vstúpil do historického povedomia nielen zreformovaním kresťanstva – sformulovaním teológie spasenia na základe viery - ale žial, i smutnejšou stránkou vo vzťahu k Židom.

Luther sa na počiatku svojej kariéry staval k Židom priaznivo, čo vidno v jeho diele "Ten Kristus bol rodený Žid" (1523). V ňom, okrem zdôraznenia židovského pôvodu Ježiša, vyjadril nádej, že keď sa so Židmi nakladá priaznivo a správne sa im vysvetľuje Písmo, mnohí z nich sa môžu stať jedinečnými kresťanmi a obrátiť sa k viere svojich otcov - prorokov a patriarchov.

Avšak neskôr sa Lutherov postoj k Židom zmenil.

Jeho dielo "O Židoch a ich klamstvách" (1543), ktore napísal tri roky pred svojou smrťou, je často uvádzané ako učebnicový príklad antisemitských postojov protestanských teológov stredoveku. Azda preto, že niektoré jeho pasáže použil Hitler pri propagácii svojej antižidovskej nenávisti.

Napísaniu "O Židoch a …"  predchádzalo to, že moravskí luteráni začali dodržiavať biblickú sobotu (šabat) a dávali sa i obrezať pod dozorom rabínov. Luther bol proti kázaniu Zákona pred dobrou zvesťou a preto reagoval napísaním "Proti sabatariánom", podobne ako apoštol Pavol písal Galaťanom proti vytláčaniu viery v Krista zákonom.

Nie je mi známe, do akej miery dodržiavanie židovskeho Zákona negovalo vieru v Spasiteľa v časoch M.Luthera. Veď v súčasnosti existenia mesiánskych kongregácii je dôkazom, ze Zákon a viera v Ježiša sa navzájom nevylučujú, ale harmonicky dopĺňajú, nakoľko biblické sviatky dostavajú kristocentrickú náplň.

Keď Luther v roku 1542 obdržal židovský apologetický spis, reagoval naň napísanim malej knihy "O Židoch a ich klamstvách".  

Väčšinu knihy "O Židoch a …" tvorí dokazovanie z Biblie, ze Ježiš je prorokmi zasľúbený Mesiáš a vyvracanie židovských oponujúcich názorov. Luther dalej  kritizuje vystatovanie sa židovským pôvodom, obriezkou, Zákonom.

Luther sa v diele pridŕžal stredovekého názoru, že Cirkev sa stala novým Izraelom, čo napríklad podložil argumentom o zničení Jeruzalema v 1.storočí po Kr. a o rozptýlení Židov po svete spolu so stratou ich pôvodnej veľkolepej národnej identity, ktorú mali v starom Izraeli.

Žial, jeho dielo obsahuje agresívnejšie narážky na Židov ako permanentných oponentov kresťanstva. Navrhuje napríklad vypálenie synagóg a ich domov, spálenie náboženských kníh, zákaz pôsobenia rabínov, či vylúčenie Židov z hospodárskeho života.

Zástancovia Martina Luthera tvrdia, že svoje posledné diela o Židoch napísal v religióznom zápale pre očistenú kresťanskú vieru, a to v dobovom stredovekom kontexte, nešetriacom ostrými slovami a všeobecne nepriateľskom voči Židom. Luther najskôr očakával konverziu Židov, avšak potom, keď neuspel, sa obrátil proti nim. Mnohí Lutherovi stúpenci, vrátane Melanchtona, tieto jeho práce zavrhli.

Ani Lutherov posledný výrok o Židoch, podľa ktorého im chcel s láskou zvestovať Krista, nezahladil to, aby sa ním napisaných antižidovských postojov chytili neskôr nacisti a zapracovali ich do svojej ohavnej ideológie.

Preto sa v roku 1994 Americká luteránska cirkev (ELCA) oficiálne dištancovala od Lutherových protižidovskych výpadov. Podobne sa dištancovali (1998) aj rakúske evanjelické cirkvi, aj bavorská evanjelická cirkev v Nemecku.

V súčasnosti sú židovsko-kresťanské vzťahy omnoho lepšie.

Zo židovskej strany je toho dôkazom ich stanovisko ku kresťanstvu "Dabru Emet" (hovorme pravdu) z roku 2002. V ňom je napríklad zdôraznený spoločný Boh Abrahámov, Izákov a Jákobov, spoločný prekryv v Starej zmluve (Hebrejská Biblia – Tanach), spoločné morálne hodnoty, a to všetko pri rešpektovaní jedinečnosti židovstva a výnimočného postavenia židovského národa v kontexte Božích zámerov pre ľudstvo.

Kresťanskú stranu zase začína charakterizovať záujem o židovské korene kresťanstva, ktoré umožňujú lepšie chápať Písmo v jeho pôvodnom hebrejskom kontexte. Z luteránskych cirkví napríklad ELCA vydala (1998) smernicu pre rozvíjanie luteránsko-židovských vzťahov.

A napokon, čo je azda pre širokú kresťanskú verejnosť najdôležitešie, je zmena uvažovania o Židoch. Po stáročiach názoru o večnom zavrhnutí Židov prišli biblické úvahy (zhrnuté niekedy pod termínom zmluvná teológia) o pretrvávajucej Zmluve s vyvoleným národom, ktorý – lokalizovaný vo forme moderného štátu Izrael vo svojej biblickej domovine - sa na konci časov dočká svojho – a zároveň nášho – Mesiáša z rodu Dávidovho.