evanjelik.sk

Musím hneď na úvod povedať, že nemám osobnú skúsenosť s takýmto spoločenstvom, takže budem rád ak sa ozve aj niekto taký. Viem o takýchto spoločenstvách len z počutia, takže nemôžem sa o nich konkrétnejšie vyjadrovať. Chcem však - aj pri tejto téme - povedať, že ak niekto používa Písmo Sväté "účelovo" tak, že ho neakceptuje celé ako záväzné Božie Slovo, ale si len z neho povyberá, čo sa mu páči a hodí, tak si ním dokáže zdôvodniť aj najbizarnejšie učenia a teórie. Aby som sa neopakoval, tak by som chcel uviesť, že na tému výkladu Písma a prístupu k nemu diskutujeme v téme "Rozdiely v interpretácii Písma", kde som uviedol ako sa snažím skúmať a hodnotiť akékoľvek učenie a výklady. Navyše sa v dnešnej dobe objavuje stále viac takých "podnikavcov", ktorí sa neštítia zneužiť nielen sociálne ale aj náboženské cítenie (duchovné potreby) ľudí na to, aby hlavne oni (alebo aspoň oni) mali zabezpečenú tú prosperitu.

Ku tej vašej otázke - z čoho vychádza ich učenie. No učenie o tom, že zbožný človek sa bude mať na zemi dobre, lebo Pán Boh ho bude vo všetkom požehnávať sa dá doložiť veľmi mnohými biblickými textami - hlavne v starej zmluve. Pán Boh dal totiž svojmu vyvolenému národu skutočne také úžasné zasľúbenia, že tento národ mohol byť supervzorom a príkladom prosperity. Tento Boží sľub nájdeme napr. v 5. Moj. 28.1-14 (doporučujem si prečítať). Samozrejme túto prosperitu Pán Boh podmieňuje absolútnou poslušnosťou a plnením všetkých Jeho príkazov. "...ak budeš poslúchať príkazy Hospodina, svojho Boha... Neodchýľ sa  ani od jedného slova, ktoré vám dnes prikazujem, ani napravo ani naľavo a nechoď za inými bohmi..." (podotýkam, že toto Izraelci nikdy dlhodobo nedokázali)

Pán Boh Svojmu ľudu však zasľúbil  aj kliatbu (a to hroznú) ak nebudú poslúchať a nebudú zachovávať všetko, čo im prikázal. Kým požehnania sú vymenované v 11-tich veršoch, kliatba je vymenovaná v 52 (!) veršoch. 5.Moj.28.15-69

Izraelci si teda osvojili tento princíp: Keď budeme poslúchať - bude sa nám dariť, keď nebudeme - nebude sa nám dariť. Je možné ešte spomenúť aj patriarchov: Abrahám, Izák, Jakob - všetci boli bohatí, mali mnoho majetku - Pán Boh ich pre ich poslušnosť a vernosť zaopatril hojnosťou. Tento princíp si osvojili a neoblomne sa ho držali aj Jóbovi priatelia, ktorí si nedali povedať a stále tvrdili, že Jób musel zhrešiť, keď ho stihlo také obrovské nešťastie.

No a práve kniha Jóbova ale nielen ona ale napr. aj životné osudy verných Božích prorokov (napr Jeremiáš) svedčia už aj v Starej Zmluve, že ten vyššie spomínaný princíp nemôžeme automaticky považovať za jediný nemenný model. Pán Boh je zvrchovane suverénny Boh a on práve aj na Jóbovi ukázal (a Jób to na záver svojej pravoty vyznal) že On - Boh, môže všetko a Jemu nemôže byť prekazený žiadny úmysel. Aj v knihe žalmov nájdeme veľa vyznaní, že v živote na tejto zemi sa často viac darí bezbožným ako zbožným (napr. Žalm 10 a Žalm73.)

No a v Novom Zákone by už bolo treba možno viac ako polovicu textu (to som len tak "strelil") vyškrtnúť, aby sme mohli hlásať "evanjelium prosperity". Pán Ježiš nám neukázal cestu hmotnej prosperity, ale cestu služby, cestu utrpenia, cestu kríža. A touto cestou kráčali aj jeho nasledovníci - apoštolovia aj ďalší.

Byť bohatým nemusí byť samo o sebe ešte zlé. Zlé je milovať peniaze, dúfať v majetok, slúžiť mamonu, žiť a užívať si len pre seba bez ohľadu na blížnych (boháč a Lazar), utláčať chudobných (Jakub o tom píše ...). Bohatí to majú ťažšie - "ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho"

Pán Boh si môže aj bohatých použiť vo svojom diele - keď sa mu dajú k dispozícii (Jozef z Arimatie, Nikodém), no tvrdiť a učiť, že každý (kto verí a verne nasleduje Pána Ježiša) sa bude mať dobre a bude mať hojnosť, je v absolutnom rozpore  s Písmom. "Na svete budete mať súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!" - To je len jedno z mnohých zasľúbení, ktoré svojim verným dal Pán Ježiš.