evanjelik.sk

    O niekoľko príspevkov naspäť som vo svojom príspevku označenom "Písmo" uviedol dve zásady, ktoré používam pre skúmanie a hodnotenie tvrdení, výkladov, učení ale aj praktických vecí (dôležité rozhodnutia ....). Napísal som o nich, že sa ich snažím používať už dávno a že si nepamätám odkiaľ (od koho) som ich prevzal. 

     Dnes by som veľmi rád túto moju informáciu upresnil, pretože si myslím, že je to veľmi dôležité. Až teraz mi to totiž "došlo", že tieto zásady (samozrejme okrem mnohých ďalších) nám ukázal a učí nás im - sám Pán Ježiš Kristus, najväčší Učiteľ a Majster, aký kedy chodil po tejto zemi.

 Uvediem pre krátkosť času dva príklady (dá sa nájsť viac) pre tú prvú zásadu - že každé tvrdenie,učenie, výklad,.... sa musí dať doložiť - podoprieť viacerými miestami v Písme.

U Mat.12.1-8 farizeovia obvinili učeníkov, že vymŕvali klasy a jedli zrno v sobotu. Ako Pán Ježiš reagoval? Mohol im rovno povedať to, čo povedal nakoniec (že Syn človeka je Pánom i soboty), ale On najskôr uviedol tri miesta z Písma, ktoré usvedčili farizeov z toho, že nesúdili správne. "Či ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod keď boli hladní? Ako vošiel do domu Božieho a jedol z posvätných chlebov, z ktorých nebolo dovolené jesť ani jemu ani jeho sprievodu jedine kňazom. Alebo či ste nečítali v zákone, že kňazi v sobotu znesväcujú v chráme sobotu a sú bez viny?" A potom ešte cituje Písmo z proroka Ozeáša, na ktoré vtedy farizeovia nemysleli : "Milosrdenstvo chcem a nie obeť."

  Podobne pri rozhovore so židmi u Ján 5.31-47 sa Pán Ježiš - keď hovorí o svojom svedectve (aby nemohli židia namietať, že svedčí sám o sebe a preto jeho svedectvo nie je pravdivé - dostatočné) - odvoláva sa na svedectvo Jána Krstiteľa o Ňom, na svedectvo svojich skutkov, ktoré prijal od Boha, na Božie potvrdenie jeho svedectva, na Písma, ktoré o Ňom vydávajú svedectvo a na Mojžiša, ktorý o Ňom písal.

No a tú druhú zásadu - princíp (že len ten výklad, tvrdenie, učenie alebo aj prax - skutok môžeme považovať za správny, ktorý neodporuje ani len jednému miestu v Písme) nám - môžeme povedať - priam brilantne ukázal pri Jeho "diskusii" so satanom.                     Je pozoruhodné, že to bolo vlastne stretnutie dvoch duchovných mocností (Božieho Syna a padlého anjela) a napriek tomu Pán Ježiš na satanove návrhy odpovedá Písmom - citovaním písaného Božieho Slova. Verím, že to urobil kvôli nám, aby nám ukázal príklad. Ak totiž je Písmo zvrchovane záväzné pre duchovné mocnosti, o čo viac pre nás, pre ktorých to bolo napísané. (V tejto oblasti to mimochodom nie je ako u našich poslancov, ktorí vydávajú v parlamente zákony pre všetkých, ale sami ich často nedodržiavajú a dávajú si rôzne výnimky...)  

Trikrát satan navrhoval Pánovi Ježišovi nejakú činnosť a On mu zakaždým odpovedal uvedením jediného miesta v Písme - ktoré bolo v rozpore so satanovým návrhom (lepšie povedané satanov návrh bol v rozpore s týmto miestom). To je skutočne ukážkové. Pán Ježiš mohol uviesť vždy viacero miest, ale On uviedol vždy (a to 3x) len jedno. A to je to dôležité: "Ani jedno miesto v Písme sa nemôže obísť alebo porušiť". Keď satan - vidiac, že Pán používa Písmo - svoj druhý návrh (aby Pán skákal zo strechy chrámu) podoprel aj Písmom ("Je napísané: Anjelom svojim prikáže..."). Keď si pozorne prečítame ten text v Písme (Kniha Žalmov), tak zistíme, že satan ten text účelovo upravil - vynechal z neho časť: "na všetkých tvojich cestách" tzn. satan si zobral text Písma a nesprávne ho chcel aplikovať (zasľúbenie Božej ochrany na cestách chcel vzťahovať aj na "vylomeniny"). Je však pozoruhodné, že Pán Ježiš - aj keď (som presvedčený, že prehliadol satanovu lesť a nesprávnu manipuláciu s Písmom) by mohol s ním začať diskutovať o tom, či správne alebo nesprávne aplikuje ten text, On to vôbec nerobí (akoby tým chcel povedať, že vie o takých možnostiach - nesprávne aplikovať Písmo, a že to budú mnohí tak aj robiť), On namiesto toho hovorí: "Je napísané: Nebudeš pokúšať Pána svojho Boha!" Uvádza iné miesto Písma - opäť jediné - ktoré tento satanov návrh zaraďuje do kategórie neprijateľných. To pre nás znamená, že ak sa niečo aj dá doložiť niektorým Písmom (už či opodstatnene alebo neopodstatnene), pritom však odporuje niektorému inému - stačí, že jedinému miestu v Písme, tak je to neprijateľné.

Tento princíp potvrdil a zopakoval aj pri poslednom satanovom návrhu. Na satanovu ponuku (keď mu ukázal kráľovstvá... a ponúkal mu ich...) nereagoval polemikou so satanom - či mu (satanovi) naozaj patria všetky tie kráľovstvá, keď Písmo hovorí, že všetko na zemi patrí Bohu, či ich naozaj dostal (alebo ukradol...) či má právo ich dať niekomu...  Nič také! So satanom nedebatoval (to je inak tiež pre nás príklad, ktorý treba nasledovať. Eva v raji sa pustila do debaty a skončilo to zle). Opäť zaznelo z úst Božieho Syna: "Je napísané: Pánovi, svojmu Bohu budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť!"

Treba si tiež všimnúť, že Pán Ježiš tu Písmo (tak ako aj na mnohých ďalších miestach v evanjeliách) nevykladá, neinterpretuje, On ho jednoducho cituje, vyhlasuje, prehlasuje ako nemenné a trvale platné, ktorému treba rozumieť presne tak ako je napísané a ktorému sa treba podriadiť bez výnimky.

Myslím si, že táto lekcia od nášho Majstra je skutočne ukážková a jasná. Pán Ježiš tu stavia Písmo ako najvyššiu autoritu pre všetko v našom živote. Aj keby šlo o život (Jemu skutočne vtedy šlo o život po 40-dňovom pôste a práve preto satan na Neho zaútočil pretože ako človek, bol totálne vyčerpaný a zoslabnutý) "Človek však bude živý každým Slovom Božím" - Každé Slovo Božie v Písme svätom je záväzné a nemožno ho obchádzať.

Prajem nám všetkým, aby sme žili Božím Slovom a aby bolo pre nás takým záväzným, akým bolo pre nášho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista.

PS. Tomu, kto si myslí (ako to napísal), že tá metóda (používanie tých dvoch zásad o ktorých som teraz písal) má zásadné nedostatky, by som chcel odporučiť, aby si to "vydiskutoval" s Tým, kto nám túto metódu ukázal a kto nás ju učí.