evanjelik.sk

Napíšem teda (konečne) ako rozumiem a verím biblickému textu Marek 16.16. a odpoviem tak pýtajúcemu sa (SuperXero) na jeho pôvodnú otázku na začiatku diskusie.
Najskôr však skúsim uviesť ilustráciu - príklad (vymyslený ale snáď dosť názorný), prečo (podľa mňa) v tej druhej časti toho textu (ale kto neuverí, bude odsúdený) sa krst nespomína.

    Predstavme si, že na šírom oceáne tisícky kilometrov od najbližšej pevniny sa potopila loď. Po potopení lode zostali na hladine plávať na rôznych predmetoch, ktoré sa podarilo z lode narychlo uvolniť (dosky, bedne, ...) stroskotanci. Nezahynuli hneď pri potopení lode, ale súdnemu "pozorovateľovi" je zrejmé, že ak nepríde pomoc zvonka, tak je to len otázka času, kedy títo - čo prežili - žijú, napokon predsa len zahynú. (podchladenie, vyčerpanie, hlad, búrka - vlny ...).
         Teraz si predstavme, že na toto miesto pripláva záchranná loď, ktorej kapitán by chcel všetkých veľmi rád zachrániť. Loď teda postupne pripláva ku každému z nich a z lode im spustia záchranné lano. Každý, kto sa toho lana pevne chytí - ešte lepšie, keď sa ním priviaže - toho následne vytiahnu do lode a je zachránený.

Predstavme si (možno len hypoteticky ale predsa), že sa nájdu aj takí, ktorí sa plavia možno na nejakej bedni, v ktorej sú vzácne cennosti a oni sa nevedia zmieriť s myšlienkou, že by tieto cennosti mali opustiť. Pretože je práve krásne slnečné počasie, žiadna búrka na obzore, oni odmietnu ponuku záchranného lana. Všetkým je zrejmé, ako to s nimi - po odplávaní záchrannej lode - dopadne. Jednoducho (skôr alebo neskôr) zahynú. 

 
    Keď by sme teraz chceli stručne, výstižne a jednoznačne popísať túto záchrannú akciu, tak povieme: "Každý, kto sa pevne chytil alebo priviazal o záchranné lano a bol vytiahnutý do lode bol zachránený. Kto sa odmietol chytiť záchranného lana zahynul."

    Myslím, že je to dosť zrejmé, že v tej druhej časti záznamu záchrannej akcie už nemusí byť povedané (napísané) že "nebol vytiahnutý do lode". Ak sa nechytil lana, tak je úplne samozrejmé, že nemohol byť vytiahnutý do lode a teda nemohol byť zachránený.

    No a presne takto rozumiem aj textu Marek 16.16. Verím, že tu Pán Ježiš (keď spomína krst) hovorí o krste Duchom Svätým, ktorý udeľuje sám Boh tým, ktorí sa vierou chytia "záchranného lana", ktorým je Ježiš Kristus a Jeho zástupná obeť na kríži. Krst Duchom Svätým - to je to Božie vytiahnutie nás do "lode záchrany".

Kto uverí (chytí sa vierou "záchranného lana", ktoré Boh poslal na svet v svojom Synovi Ježišovi Kristovi) a bude pokrstený (Pán Boh ho pokrstí Svätým Duchom - dá svoju pečať jeho viere), bude spasený. Ale kto neuverí (kto odmietol Božiu záchrannú ponuku, pohŕdol svätou obeťou nevinného Božieho Syna) bude odsúdený. Pán Boh toho, kto neuverí, kto odmieta Jeho Syna, Duchom Svätým nepokrstí.

Keď chceme čo najstručnejšie popísať, tieto základné veci (na základe Sv. Písma), tak to môžeme povedať napríklad takto:

     Pán Boh urobil všetko pre našu záchranu (spasenie). Boží Syn sa obetoval na kríži za hriechy celého sveta, teda aj za moje a Tvoje. Čo Pán Boh od nás jednoznačne (a bezpodmienečne) očakáva - aby nás mohol spasiť - je, že odložíme - opustíme všetky naše vlastné snahy a zásluhy ako aj naše hriechy a svätú obeť Jeho Syna úprimnou vierou z celého srdca príjmeme - uveríme, že On zomrel za nás, na našom mieste.  

     Viera v Pána Ježiša, je jedinou podmienkou, ktorú môžeme a máme urobiť my a ktorú od nás Boh očakáva.

    "Kto verí v Neho nebude súdený. Kto neverí už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho." Ján 3.18

    "Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom." Ján 3.36

    "Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho." Ján 3.16

     "Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený? Odpovedali mu: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ..."

    Čo musel urobiť pre svoju záchranu márnotratný syn - pre to - aby ho Otec znova prijal domov? Musel sa najskôr umyť, oholiť, slušné šaty obliecť, priniesť nejakú náhradu za premrhaný majetok? Nič z toho. Taký aký bol, špinavý, otrhaný, hladný, zapáchajúci po sviniach - taký prišiel ku svojmu otcovi. Takého ho prijal (zachránil - spasil) jeho otec, keď ešte ani nestihol prísť domov - lebo mu vybehol vústrety. Otec ho prijal a objal takého aký bol ešte vonku na ceste (nie až doma v dome alebo na dvore - poznámka pre bratov katolíkov, ktorí učia, že mimo cirkev nieto spásy) O všetko ostatné sa postaral otec. Čo teda musel urobiť syn? Vstať a ísť k otcovi. Rozhodnúť sa a ísť. To bol jeho krok viery. Musel vo svojom srdci uveriť, že ho otec nevyhodí, ale že ho príjme (aspoň ako sluhu), opustiť to, v čom bol a ísť k otcovi. To bolo všetko. Ostatné urobil otec - oveľa veľkolepejšie, ako si mohol syn pomyslieť.

Apoštol Pavel to nádherne a presne vyjadril:

 
    "V Ňom aj vy, keď ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse a uverili ste v Neho, boli ste spečatení zasľúbeným Duchom Svätým, ktorý je závdavkom nášho dedičstva, aby sme ako Jeho vlastní boli vykúpení na chválu Jeho slávy." Ef.1.13-14

    Ak takto rozumiem a verím biblickému miestu Marek 16.16, tak nemám žiadny problém rozumieť záchrane lotra na kríži. Nešlo o žiadnu výnimku. Tento lotor robil pokánie - priznal, že je zaslúžene odsúdený (mimochodom ten príklad, čo som uviedol o tých stroskotancoch samozrejme nemusí vystihovať úplne všetko, ale môžeme v ňom vidieť aj pokánie - to opustenie "svojej záchrannej dosky", bedne, cenností, ...), vyznal vieru, že Pán Ježiš je nevinný - teda netrpí za seba ale za iných a čo je priam šokujúce, ako jediný z toho obrovského davu ľudí, ktorí boli svedkami potupného a nesmierne bolestného zomierania Pána Ježiša na kríži, v tom "mužovi bolesti" videl Kráľa nebeského kráľovstva. Ako jediný!!! Veľkňazi a zákonníci ktorí dobre poznali Písma aj proroctvá to nevideli, učeníci ktorých sám Pán Ježiš na to pripravoval a hovoril im o tom to nevideli, Pilát - pohan v ňom videl Židovského kráľa - ktorý zomiera, ale kajúci lotor jediný v Ňom videl Kráľa, ktorý príde vo svojom - nebeskom kráľovstve, vyznal vieru vo vzkriesenie Ježiša Krista aj vo svoje vzkriesenie a teda vo večný život. Mohol toto všetko vidieť a vyznať bez Ducha Svätého? Určite nie. V tom si môžeme byť stopercentne istí. Bol prvým zachráneným, ktorý sa v poslednej chvíli svojho života (keď sa už "jeho bedňa" doslova potápala) chytil Božieho záchranného lana - Spasiteľa sveta - a Boh ho vytiahol - zachránil. Verím, že Boh ho pokrstil Duchom Svätým a tak spasil.
    A verím, že toto je jediná cesta záchrany - spasenia aj pre nás.