evanjelik.sk

Prielom vo výskume hebrejskej Biblie (Stará Zmluva) priniesol nové svetlo na časové obdobie, v ktorom boli napísané knihy prorokov. Profesor Gershon Galil z Katedry biblických štúdii na Univerzite v Haife rozlúštil text z 10.storočia pred Kr. (obdobie vlády kráľa Dávida) a potvrdil, že zápis je v starovekej hebrejčine, čím sa stal najstarším doteraz známym hebrejským textom.

Samotný text, napísaný farbou na lichobežníkovú hrnčiarsku keramiku rozmerov 15x16.5cm, bol nájdený pred rokom a pol počas vykopávok vedených profesorom Jozefom Garfinkelom v údolí Elah, južne od Jeruzalema a západne od Hebronu.

Výskumníci datujú zápis do 10 storočia pred Kr., čo bolo obdobie vlády kráľa Dávida. Avšak otázka použitého starobylého jazyka zostala nezodpovedaná a nebolo možné určiť, či ide o hebrejský alebo iný semitský jazyk.

Profesor Galil, ktorý rozlúštil starobylý text, potvrdzuje, že ide o autentickú hebrejčinu na základe použitia slovies typických práve pre hebrejčinu a na základe obsahu špecifického v hebrejskej kultúre a nie v iných regionálnych kultúrach toho obdobia.

"Tento text je sociálne stanovisko, vzťahujúce sa na otrokov, vdovy a siroty. Používa slovesá charakteristické pre hebrejčinu, ako "asah" (robil) a "avad" (pracoval), ktoré boli zriedkavo používané v iných jazykoch regiónu. Niektoré slová v texte, ako "almana" (vdova) sú špecifické pre hebrejčinu a v iných jazykoch sú písané odlišne. Obsah samotný bol taktiež neznámy pre všetky kultúry v regióne okrem hebrejskej spoločnosti: nájdený zápis potvrdzuje sociálne prvky podobné tým v biblických proroctvách a veľmi odlišné od proroctiev napísaných inými kultúrami, zdôrazňujúcich glorifikáciu bohov a starajúcich sa o ich fyzické potreby."

Galil dodal, že akonáhle bude jeho rozlúštenie akceptované výskumných inštitúciami, text sa stane najstarším nájdeným v hebrejčine, potvrdzujúc tak existenciu písomníctva v hebrejčine už v 10.storočí pred Kr. Toto stanovisko oponuje datovaniam  zostavovania Biblie v súčasnom akademickom výskume, ktorý nerozpoznáva možnosť, že časti Biblia alebo jej časti mohli byť napísané už v staršom období.

Galil tiež poznamenal, že text bol objavený v provinčnom júdskom meste, vysvetliac, že ak na periférii boli pisári (zákonníci), môže sa predpokladať, že obyvatelia centrálneho regiónu a Jeruzalema boli zdatnejšími pisármi. "Teraz sa môže tvrdiť, že bolo veľmi dôvodné predpokladať, že počas 10.storočia pred Kr., počas obdobia kráľa Dávida, boli v Izraeli pisári, schopní tvoriť literárne texty a komplexné kroniky ako sú knihy Sudcov a Samuela." Dodal, že rozsiahlosť textu, spolu s impozantným opevnením na mieste archeologického nálezu, vyvracia teórie, ktoré odmietajú existenciu izraelského kráľovstva v tom čase.

Obsah biblického textu vyjadruje sociálnu citlivosť voči krehkému postaveniu slabých členov v spoločnosti a zároveň dosvedčuje prítomnosť cudzincov v izraelskej spoločnosti už v tejto dávnej epoche, a zároveň vyzýva domácich Hebrejov (Izraelcov) podporovať týchto cudzincov. Obhajuje starostlivosť o vdovy a siroty a apeluje na kráľa, ktorý v tom období mal zodpovednosť za tlmenie sociálnych nerovností, aby bol zapojený do zlepšovania staroizraelskej spoločnosti. Zápis je svojím obsahom podobný biblickým témam (Izaiáš 1:17, Žalm 72:3, Exodus 23:3 a iné), avšak podľa Galila nie je odkopírovaný zo žiadneho biblického textu.

Rozlúštený text (z anglic.prekladu, voľne preložené):

…
1 nebudeš to robiť, ale budeš uctievať Hospodina

2 súď (súdne sa zastávaj) otroka, vdovy, siroty
3 a cudzinca. Obhajuj dieťa, obhajuj chudobného a

4 vdovu. Ospravedlňuj chudobného v rukách kráľa

5 Ochraňuj chudobného a otroka / podporuj cudzinca

Zdroj: IsraelNN.com, 8.1.2010