evanjelik.sk

                              Posledný súd a pochvala

____________________________________________________________          

1 K 4,1-5:“Tak zmýšľaj o nás každý ako o služobníkoch Kristových a o šafároch tajomstiev Božích. Od šafárov sa vyžaduje, aby každý bol verný. Ale mne najmenej záleží na tom, či ma vy súdite, alebo akýkoľvek ľudský súd, ani sám sa nesúdim. Lebo ničoho nie som si vedomý, ale nie v tom je moje ospravedlnenie, ale Pán je Ten, ktorý ma súdi. Preto nič nesúďte predčasne, dokiaľ nepríde Pán, ktorý osvieti to, čo je vo tme skryté, a zjaví úmysly sŕdc, a vtedy každý dostane pochvalu od Boha.“Amen.

                V posledných rokoch  som sa veľa nachodil po rôznych súdoch. Hoci  sa predmetná kauza netýkala mňa osobne, ale bola vecou nášho CZ,  verte mi, že to nebola  ani príjemná, ani ľahká vec.  Nie je ľahké napr. dokazovanie  našich argumentov a podvracanie argumentov protivníka. Nie je ľahké vyznať sa v spleti rôznych paragrafov a formálnych predpisov  a postupov. A nie je ľahké počúvať verdikdy sudcov, ktorí rozhodujú údajne  podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, keďže ľudské vedomie a svedomie nie je dokonalé.

        V tejto chvíli sa vám  možno „uľavilo na duši“, že nemáte do činenie so žiadnym súdom a sudcom. Nie je to celkom tak. Musím vám dnes  povedať, že my všetci denne stojíme pred najvyšším súdom a sme konfrontovaní s Najvyšším Zákonodarcom a Jeho zákonmi. Stojíme totiž pred a pod súdom Božím ! Súčasne  kráčame v ústrety súdu poslednému. Adventná  doba nám pripomína totiž aj druhý príchod JK ako Pána a Sudcu, ktorý sa približuje a pred ktorým bude stáť každý človek.

        Vedomie o súčasnom a denne prebiehajúcom súde Kristovom, ktorému je „daná všetka moc na nebi i na zemi“,  mal aj apoštol Pavel, ako je to zrejemé z týchto jeho slov: “Pán je ten, ktorý ma súdi“(v.4).

O tom, že Kristov súd prebieha aj v súčasnosti  a deje sa v dejinách národov i osobnom živote ľudí, svedčí napr. aj chválospev Panny Márie. Od chvíle, ako povedala svoje: „Staň sa „  hovorí aj takéto slová:

 “Jeho milosrdenstvo  je s tými, ktorí sa Ho boja z pokolení na pokolenia.            Dokázal moc svojím ramenom, rozprášil tých, čo sa povyšovali zmýšľaním srdca, mocných zhodil z trónov a povýšil ponížených“.

(Lk 1, 5O- 52).

    O prebiehajúcich Božích súdoch vedeli aj naši predkovia, ktorí vyslovili  známe presvedčenie:“Božie mlyny melú, aj keď pomaly“. Sú chvíle, keď by sme si želali, aby mleli rýchlo a okamžite, ale  náš Pán vie iste lepšie,  čo je to dobré pre nás všetkých. Dáva nám vždy čas na pokánie a Jeho dlhozhovievajúcnosť je  prejavom milosti voči nám. Ak sa človeka dotkne svetská nespravodlivosť a ľudská zloba, ako ju spoznal aj kazateľ pokánia   Ján Krstiteľ, je pochopiteľný aj jeho výrok vyslovený v cele smrti: „Či si Ty ten, ktorý mal prísť a či iného čakať?“. PJ odpovedá poukazom na to, že Jeho príchod a súd nie je nejakou „likvidáciou“ človeka, ale ponukou milosti, lásky a nového života: „Hľa, slepí, vidia, hluchí  čujú, chorí sú uzdravovaní, chudobným sa zvestuje evanjelium“. Ježiš chce a ponúka najskôr obrátenie  a záchranu. 

My však podobne ako Ján  máme neraz tendenciu vidieť v Božom a Kristovom príchode a súde viac hrozbu a ničenie, ako milosť, lásku a nový život. - Lenže práve toto sú hlavné prejavy Jeho vlády a moci. Pravda, v konečnom dôsledku bude zničená a odstránená každá zlá moc a mocnosť. Ako posledná bude zničená smrť. Súd nad diablom a jeho prisluhovačmi oznámil PJ pred Golgotou:“ Teraz je súd nad týmto svetom“- „ videl som satana ako blesk padať z neba...“.

     Ohlásený koniec sveta a posledný súd nebude iba koncom a zánikom  starého sveta, diabla, hriechu a smrti, ale aj novým začiatkom v Jeho sláve, radosti  a večnom živote.To má  každý veriaci  právom očakávať a preto môžeme pokojne, denne prosiť: „Príď kráľovstvo Tvoje“!      

             Z  úvodného textu a svedectva ap.Pavla môžeme prijať  nasledovné posolstvo:

                Kristus Pán pri druhom príchode osvieti a pochváli:

                 1.verné šafárenie

                 2.zdržanlivé posudzovanie

                 3.dôveru v ospravedlnenie

1. 1. Milí bratia a sestry! PJK pri svojom druhom príchode k súdu, ktorý voláme posledným, odstráni všetko, čo je nezlučitené s Jeho pravdou, láskou a dobrotou, ale aj: “ osvieti to, čo je vo tme skryté a zjaví úmysly sŕdc, a vtedy každý dostane pochvalu od Boha“. Keď apoštol hovorí: každý, myslí samozrejme na každého človeka, ktorý si počína ako služobník Kristov a ako verný šafár tajomstiev Božích.

Máme toto povedomie aj my ? Hovoríme, že sme kresťania,  to znamená: Kristovi nasledovníci. Neraz sa spoliehame, či dokonca oháňame tým, že sme pokrstení v meno JK. To iste nie je žiadna chyba, ak takto o sebe zmýšľame. 

 Apoštol tu hovorí najskôr o sebe takto :“Tak zmýšľaj o nás  každý ako služobníkoch Kristových.“

 To však  neznamená, že by Cirkev bola iba Cirkvou apoštolov. Dnes iba  biskupov, prípadne farárov. V Cirkvi JK sa má každý pokrstený Krstom svätým ( tým istým, aký prijal Pavel a iní apoštolovia) považovať za „vysväteného“, teda povereného k službe  Ježišovi  Kristovi. Mnohí žiadajú o  pokrstenie svojich detí, ale sami sa  ani v najmenšom sa necítia byť viazaní službou Kristovi, alebo Jeho telu(Cirkvi) , alebo tým, s ktorými sa On solidarizuje. Chcú  dar:- milosť, odpustenie hriechov, dedičstvo odložené v nebi, ale  nechcú žiaden záväzok.

     Apoštol sa cíti byť  vždy slobodný voči všetkým ľuďom , ale súčasne ako Kristov človek  chce byť služobníkom a šafárom tajomstiev Božích. Šafár, nie je majiteľ, ale je správca. Je Božím a  Kristovým ekonómom a preto sa cíti byť viazaný práve vernosťou v službe  evanjelia Kristovho.

       Adventá doba je veľmi príhodá, aby sme spoločne  prijímali a rozjímali nad  jedným z najväčších tajomstiev Božieho konania. Totiž nad zmyslom príchodu Boha do tohto sveta, nad tým zámerom, ku ktorému predivné  vtelenie Ježiša smerovalo a smeruje. Dlhé zimné večery sú zvlášť vhodné k tomu, by si konečne -aspoň teraz otcovia a matky zobrali svoje deti trochu bližšie k sebe a porozprávali im: prečo ich dali pokrstiť, čo si od toho sľubujú a prečo im na tom záleží. Advent je čas, keď „šafári“ môžu povedať niečo o tom , čo sa sami naučili a čo si pamätajú z Písma. Napríklad: ako prišiel Ježiš, ale aj ako príde o pár dní na Vianoce. Ako je  Jeho prítomnosť dnes reálna , napriek tomu, že Ho nevidíme! Veď predsa môžeme byť Ním naplnení, Ním posilnení, potešení...Kto iný, ak nie vy domáci viery poviete svojich drahým ratolestiam, menej skúseným a po poznaní prahnúcim: Prečo zdobíme stromček, prečo sa obdarúvame, prečo máme byť slušní a poslušní, prečo  jeme na Štedrý večer oblátku a medom,   a odhalíte  množstvo iných „tajomstiev“ vo vedomí, že nám ich ešte veľa ostane aj na  neskoršie obdobie  a niektoré až  pre  život vo večnosti...

 Treba dbať pri tom na jedno: aby každý šafár: otec, matka, starý rodič,  a konečne možno aj krstný rodič :bol verný! Verný Tomu, ktorý dokázal svoju vernosť voči voči nám a naplnil odveké sľuby, ktoré nás robia blahoslavenými. Keď príde posledný deň - dostaneme pochvalu z najvyšších miest... 

1. 2. Je až divné, koľko všelijakých chýb a nedostatkov videli a na oči vyhadzovali korintskí kresťania ap.Pavlovi, ktorý im priniesol evanjelium, známosť o Kristu, slovo o milosti a pravde...

Namiesto toho, aby sa korintskí naučili niečo od Pavla, pustili sa do jeho nemilosrdnej  kritiky. Obrazne povedané, postavili ho pred svoj vlastný súd. Svoje videnie a svoje posudzovanie považovali za opodstatnené a oprávnené.  Kritizovali jeho reč, jeho prejav, výzor. Na druhej strane boli ochotní obhajovať  aj krvismilstvo, ktoré sa medzi nimi vyskytlo. Je jasné, že budujú na vychýrenej gréckej filozofii, na názoroch a etických normách a pravidlách pohanského pôvodu. Pavla z rôznych dôvodov ponižovali i podceňovali...

Apoštol  necítil potrebu obhajovať sa  pred zlomyseľnými narážkami. Vidíme, že ľudské súdy ho nezaujímajú . Najmä nie tam, kde ich vyslovujú ľudia so zlým úmyslom. On im prišiel pomôcť na ceste ku spaseniu a akýkoľvek ľudský súd toto nemôže ani spochybniť, ani posúdiť. Za zvesť evanjelia zodpovedá  Ježišovi Kristovi ako Pánovi a nie ľuďom. Pred Pánom má čisté   svedomie.Preto zdôrazňuje:“ Pán je ten, ktorý ma súdi“!

   Cirkev je  aj dnes pod drobnohľadom sveta, spoločnost a tých čo sú mimo. Ich súdy sú  spravidla nemilordné a tvrdé. S tým ale musí Cirkev počítať. 

Je tu však aj iná vec na zamyslenie. Cirkevné súdnictvo v podstate ako orgány nefungujú, a ak, tak liknavo,  nedôsledne a zriedkavo. Riešiť zložité  a vážne veci sa akosi nikomu nežiada...

 Ale posudzovanie  blížnych,ohováranie  je  častým zjavom a  má mnoho podôb.  Ako kniha Prísloví hovorí: “Klebietka je ako lahôdka, vchádza až na dno žalúdka...“. To nie  je príliš šľachetné.

     Najmä súdov hľadne večného zatratenia človeka sa  však máme vzdať našich  súdov a hodnotenia. Tu platí:“ nič nesúďte predčasne, dokiaľ nepríde Pán, ktorý osvieti to, čo je vo tme skryté“.(v.5 a) 

Sám Pán preto osvieti a pochváli skôr naše terajšie zdržanlivé posudzovanie.

3. Najmä však ocení vieru človeka. Vieru v Božiu milosť, ktorú  Kristus prináša. Vieru v Jeho zásluhy.  Dôveru v Neho ako Spasieteľa, ktorého všetci potrebujeme. Tu je dôvod našej stálej a trvalej oslavy Jeho svätého mena! Iba milosť, Jeho zásluhy a dôvera človeka v Neho ako Vykupiteľa nás ospravedlní. Už dnes a potom aj na poslednom súde.

   Ap.Pavel mal čisté svedomie , lebo verne konal svoju službu a poverenie. Na zbore v Korinte mu záležalo. Mal ho rád  a s čistým svedomím mu  verne slúžil. Ale ako hovorí- „nie v tom je moje ospravedlnenie“! Je iba v samotnom dare Božom a  diele Kristovom. V Jeho  láske k nám, v dare odpustenia hriechov. Preto sa denne  potrebujeme modliť: “A  odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame naším vinníkom“. Preto potrebujeme  prijímať Jeho milosť v Slove  a v sviatostiach vierou. 

Bratia a sestry, milí priatelia. Posolstvo o druhom  príchode (advente) PJK k poslednému súdu je pre veriacich radostnou správou. Pán 

pri svojom príchode osvieti a pochváli: každé verné šafárenie, zdržanlivé posudzovanie i našu vieru v Jeho ospravedlnenie. Amen.

 Kázeň v 3.advetnú nedeľu 2OO9 v Rovensku a v Sobotišti, Ľ,Batka