evanjelik.sk

                   Zemský raj to – na pohľad. Kázeň 2.adventná nedeľa

Žd 3,13:“Ale napomínajte sa navzájom deň po deň, dokiaľ sa hovorí:

                 dnes, aby nikoho z vás nezatrvdilo mámenie hriechu“. Amen

       Bratia a sestry v PJK!

      Ľudová múdrosť hovorí:“keď dvaja robia to isté, nie je to isté“.

Platí to o každom ľudskom počínaní. Najaktuálnejšia úloha týchto dní je príprava na Vianoce. Navonok sa chystajú temer všetci a všade. Paradoxne- najusilovnejší sú tí zo svetskej sféry obchodu a biznisu. “Zemský raj to – na  pohľad!  Prvú vianočnú reklamu som v tomto roku zachytil už týždeň pred Pamiatkou zosnulých! O týždeň skôr, ako v minulom roku. Dosť divne sa nesie pri tejto spomienke  melódia Tichej noci...

    Po prvej adventnej nedeli a po sviatku Mikuláša sa všeobecný zhon a zdanlivo aj prípravy stupňujú. Všetci hovoria o prípravách, o daroch, o  nákupoch a zvykoch. A nechýbajú aj rôzne akcie a kampane, ktoré majú  humanitárny ráz. Tu je už  ťažké vyčítať  niečo rôznym akciám kultúrnym, humanitárnym a sociálnym. I keď je niekedy zložité pochopiť nechutné  a pojašené predvádzanie sa  mnohých organizátorov, ktorí si skôr robia „imidž“ a meno,  než by im na srdci ležalo blaho blížnych.Je to  neraz priezračné  a viditeľné, že viac  ide o reklamu a  o „predanie sa“ ako o skutočnú pomoc. Samozrejme, do srdca vidí  len Pán Boh  a preto je ťažko  hodnotiť konanie iných. Stačí, ak Pánova Cirkev povie slovom PJK: „majú svoju odmenu“!

        Čo je však skutočnou úlohou Cirkvi a každého verného kresťana? Ako prežívať adventný čas, ktorý je aj pre nás časom prípravy?

        Ten rozdiel- to čo je a musí byť iné, to je samotné vnímanie a chápanie Adventu i Vianoc. 

 Advent je  tichou, ale jasnou a jedinečnou oslavou výnimočného Božieho  skutku  a konania! Aký je to skutok? O aké konanie ide, ktoré sa udialo v dejinách tohto sveta pre človeka a pre nás osobne ?

        My musíme  vychádzať, bratia a sestry  zo svedectva  Božieho slova! To, na čo myslíme je vtelenie večného B.slova:  počatie svätého života   v Bohom vyvolenej žene, v Panne Márii. Vtelením  Slova, ktoré sa stalo telom - ako o tomto Božom konaní hovorí evanjelista Ján, sa začali plniť najväčšie a najkrajšie Božie sľuby tomuto svetu a hriešnemu, zatratenému človeku. 

     Na začiatku sa človek chcel stať bohom, keď podľahol  Pokušiteľovmu hlasu:“ budete ako Boh“! - Táto snaha človeka bola a je márna. Navyše, nesie zo sebou sklamanie, bolesť, strach a stratu pravých hodnôt. Nejde pritom len o prvých ľudí, ale aj o nás.

      Stredná a staršia generácia  spomedzi nás vie, aké  závratné slová , oslavy a programy sa  pripravili  a vykonali na tejto ceste – k príprave „pozemského raja“, pravda bez Boha, ba priamo proti Nemu. Dodnes si mnohí myslia, že iba humanitou, humanitnými akciami a sociálnym  programom  je možné prísť k akejsi rajskej blaženosti, radosti a šťastiu.

          Do týchto ľudských snáh a túžob po lepšom svete a živote, po šťastí a  živote bez sĺz, bolesti a smrti zaznel už pred samotným  narodením  PJK hlas Božieho posla v Nazarete: „ Buď pozdravená , milosťou obdarená, Pán s tebou! Blahoslavená medzi ženami!“. A Mária potom z duše velebí Boha a  dôvodí:“Jeho milosrdenstvo je s tými, čo sa Ho boja z pokolenia napokolenie“. Dôvod  toho, že človek predsa  môže dosiahnúť blaho  je   nie ľudské, ale Božie konanie! Boh  sa  rozhodol stať človekom a vstúpil do nášho sveta. V Ježišovi ponúka svoje pastierske slovo, lásku a pomoc pre stratené ovce. Nielen tie z domu Izraelského, ale zo všetkých národov.

Poradie konania a aktivity sa obrátilo. Od tejto chvíle je tu aj niečo iné, okrem tej neraz zúfalej, či zarputilej snahy človeka, „zabývať“ sa v tomto svete. Snahy vybudovať raj sebe a svojím deťom. To, čo sa stalo v Kristovom  prvom príchode, v prvom historickom advente- to je „nový deň“! Nový začiatok - nové „dnes“, ktoré je prioritné. A aj zostane  navždy prioritné, prvoradé a rozhodujúce pre  každého človeka pri hľadaní  skutočnej radosti, šťastia a blaha, pri hľadaní skutočného odpočinku.

      Nemyslíme tu len na odpočinok  dvoch - troch sviatočných dní, po  predchádzajúcom  hektickom zhone! Iste aj tie majú svoju hodnotu, ale o tom sa ešte v advente zmienime neskôr. 

Ježišovým príchodom začína  otvorená cesta a možnosť vstúpiť do odpočinku  pravého a večného. Do odpočinku nebeského . Do nebeskej radosti!

       Podmienka je iba jedna. Aby nás neschvátilo a „nezatvrdilo mámenie hriechu“! Totiž to, čo bežne a pravideľne vidíme okolo seba. To, čo sa niekedy zdá ako niečo trochu prehnané, ale v celku „v  pohode“. Možno sa nám  kresťanom už spôsoby tohto sveta dostali „pod kožu“ ako tetovanie a nevieme sa už vôbec zbaviť týchto pohľadov a spôsobov. Možno sa u mnohých stali už „normálne“. Ak sa to stane, signalizuje to už „duchovnú narkózu“ a možno aj smrť. Jej nebezpečenstvo tkvie v tom, že sa z nej človek vôbec nemusí prebrať a zobudiť. Toto bol dôvod, pre ktorý aj apoštolovia už v prvotnej Cirkvi varovali pred mámením hriechu a spôsobmi tohto sveta. Aj dnes je stále aktuálne ich slovo: “Napomínajte sa, bratia, deň  po deň, dokiaľ sa hovorí dnes“!

    Vodiči, ktorí jazdia dlhé „štreky“ vedia,  aké nebezpečenstvo im hrozí v tzv. mikrospánku. Niekedy aj pri monotónnej jazde zmysly človeka sa unavia a ochabnú, únava narastie a človek zadrieme aj zo zatvorenými očami. Následky bývajú osudné, katastrofálne. Sú to najťažšie havárie s tragickým koncom. Akýkoľvek signál, ktorý človeka prebúdza z takého  stavu spánku je dobrý, aj keď nemusí byť príjemný. V Cirkvi preto platí výzva:“Precitnite, z veže znie hlas, strážca volá na Boží rozkaz: 

            ó, Jeruzalem, prebuď sa...!(EPS č.691,1)

      Vieme, čo znamenala v čase príchodu JK kázeň Jána Krstiteľa! Aké mocné slovo zaznelo do svedomia všetkých ľudí. Ako  neohrozene burcoval k pokániu. Ku zmene bežného, zaužívaného myslenia a konania. Vyzýval k opusteniu ciest hriechov, ale aj takých, ktoré sa nemuseli zdať  ani zlé, ani nebezpečené. Aj vtedy boli ľudia, ktorí tak veľmi a tak presvedčivo budovali na svojom konaní, na humanitných skutkoch a akciách,  že zabudli na aktivity samotného Pána Boha! Jeruzalem nepoznal čas svojho navštívenia...Aj preň, aj pre jeho chrám, jeho formálnu, skostnatelú bohoslužbu to bola pohroma! Zobudil sa až vtedy, kedˇ začala „ohavnosť pustošenia na mieste svätom“!

         Lenže niečo podobné môže postihnúť aj náš duchovný Sion, naše rodiny, naše životy, naše samospravodlivé a uspávajúce  prežívanie  samotného Adventu  a potom aj sviatkov vianočných. Preto  prežívavajme Advent  a Vianoce vedome inak, ako to vidíme  na príkladoch tohto sveta! Napomínajme sa, aby nás nezatvrdilo jeho mámenie! Nasledujme príklad aspoň tých niekoľkých verných v Izraeli, ako bola Mária, Jozef, Alžbeta , Simenon, Anna! Nučme sa na príklade mudrcov od východu ísť inými cestami, aby sme tvorili kresťanskú Cirkev, ktorá nesie  znaky bdelosti, sviežosti  a novej poslušnosti  Duchu Svätému!

       Advent má  pre nás ponuku  milosti, ktorá tu je v tomto svete aj vtedy, keď je „skrytá v obale“- či už v tele, alebo v chlebe a víne Večere Pánovej! Tak, ako bol Ježiš  na počiatku skrytý v tele Panny Márie, ale už vtedy srdce Alžbety, ba i nemluvnňata Jána v jej živote  „radostne  poskočilo“ novou skúsenosťou ! 

Pravá viera je vždy radosťou a má vždy ovocie a prejavy, ktoré sú jej vlastné. Nimi sú aj  prejavy zodpovedného ľudského konania,  prejavy  skutočnej služby a určite aj lásky! Tam, kde sa narodí v srdci viera, tam nepotrebujeme- raz vtieravú a násilnú, inokedy naivnú a na najjnižšie pudy útočiacu reklamu, aby sme nezabudli obdarovať a prejaviť lásku svojim blížnym. Pre kresťana je život v láske trvalým programom! Nie kampaňou, ktorá nás naženie  do supermarketov.

    Prebuďme sa, bratia a sestry k poznaniu, že od chvíle vtelenia, cez narodenie, ukrižovanie JK ,od  prinesenia Jeho dokonalej obete za nás a naše hriechy, cez slávne vzkriesenie a Jeho vstup do slávy, začal nový DEŇ, ktorý pre veriaceho kresťana nekončí. Nekončí ani radosť, ktorá  sa  v slávospeve  anjelov prelomila do tohoto sveta ! Aj my sa máme k nej pridať naším slávospevom na chválu a slávu Božiu. Kde zaznieva  zo strany človeka toto volanie na slávu Boha, tam prichádza skutočné obdarovanie človeka: - pokoj a radosť v Duchu Svätom. Ale aj život a láska, ktorá nekončí!

      Dnes je  aj pre nás čas a možnosť  pridať sa k tým, čo sa radovali z Kristovho vtelenia v Nazarete, v mestečku Ain Karim, potom v Betleheme  a neskôr na rôznych miestach zeme.

       Na druhej strane, ak bude  aj v Cirkvi a v srdciach evanjelických kresťanov (a kresťanov vôbec) chýbať základ a pôvod pravej radosti a   pohybu smerom k blížnmu-  usneme ako Šípková Ruženka  snom, z ktorého sa nemusíme vôbec prebudiť. Hlas poslednej trúby síce zobudí každého, ale to prebudenie môže byť potom iba prebudením k trvalému odlúčeniu od Pána. Preto je advent časom bdenia, radosntého očakávania a vzájomného napomínania sa, aby nás nezatvrdilo mámenie hriechu, mámenie sveta a onoho starého nepriateľa, ktorý  by nás chcel zničiť.

 Bratia a sestry! Všetci sa zdanlivo chystajú na Vianoce. Ale ako sme povedali na začiatku: keď dvaja robia to isté, nie je to isté! Nech  Kristov  Duch naplní naše srdcia, domy i chrámy pravou dôverou a radosťou !Amen.

            2.adv.N. - 2OO8 v Rovensku a v Sobotišti         Ľ.Batka st.