evanjelik.sk

 Lk 1,78-79:“Boh...zhliadol na nás ako vychádzajúce slnko z výsosti,       

                            aby svietil sediacim v tme a v tôni smrti a upravil nám nohy

                            na cestu pokoja“. Amen

           Smútočné pohrebné zhromaždenie, bratia  a sestry v PJK

                             vážená  smútiaca rodina!

             Advent, príchod JK ako Pána , znamená  štyri podoby a spôsoby, na ktoré má človek pamätať.

Prvý príchod Kristov sa udial ako príchod v ľudskom tele, ktorý začal vtelením a pokračoval Jeho narodením v Betleheme. 

Druhý príchod PJ sa deje neustále, podľa Jeho slova a sľubu- „Ajhľa, ja som s vami, po všetky dni, ža do konca sveta“. Je to príchod v  Jeho Slove  a vo sviatostiach.

 Štvrtý príchod bude na konci vekov, ako príchod k poslednému súdu živých a mŕtvych.

     Ale ju tu ešte ten tretí spôsob príchodu - a to je  príchod JK ako Pána života i smrti. Smrť je totiž  Jeho služobnicou. -Je, ako hovorí naša náb.pieseň (Ev.fun.č.137) - „rýchlym poslom“, ktorý nás povoláva z tohto časného života do večnosti.

       Tento „rýchly posol“ prišiel v tomto adventnom čase, aj ku našej spolusestre A... R.., aby ju pozval pred Božiu tvár a pred súdnu stlolicu Kristovu.

      PJK raz povedal učeníkom:“Nie je sluha väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, ktorý ho poslal“. Toto povedomie mala a v srdci zachovávala aj naša spolusestra, s ktorou sa dnes lúčime. Nie je to nejaké prázdne slovo  a svedectvo o jej živote, o jej  životnom kréde a jej najhlbšom cite a presvedčení. Som rád, že môžem v túto chvíľu ako ilustráciu jej osobnosti a osobného života viery odcitovať jej vyznanie, ktoré svojho času napísala:

„Keď zvažujem, čo všetko bolo a čo ešte zo života zostalo, myslím si, že nič nebolo márne. Že sa môžem poďakovať svojmu životu a Pánu Bohu za  to radostné i ťažké, za životný osud. Pán Boh a Kristus  Pán mi priali a darovali trpezlivosť, pokoru a čisté srdce svojmu dieťaťu“.

    Tak zvažovala, preciťovala  a hodnotila Božiu milosť vaša drahá mamička, stará  a prastará  mama, sestra  a príbuzná, naša aspolusestra vo viere.

O čisté srdce prosil kedysi kráľ Dávid slovami: „Srdce čisté, stvor mi, ó Bože a obnov vo mne ducha pevného“. A sám PJ blahostaví tých, ktorí čisté srdce ako Božie deti a jeho nasledovníci prijali takto:“Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia“.

    Pre veriacich kresťanov, ktorí si dali očistiť svoje srdce  PJK nie je smrť 

tragédiou, aj keď  prináša bolestné rozlúčenie. Nie je koncom všetkého, ale  je bránou k inému spôsobu existencie. Nie je bodkou za vetou, ale je pomlčkou za vetou, ktorou je časný život, vetou  ktorú vypovie  a dopovie  Tvorca a Dárca života, nebeský Otec.

                Dnes o tom smieme počuť vzácne svedectvo z Písma , zo slov evanjelistu Lukáša:“ Boh vzhliadol na nás ako vychádzajúce slnko z výsosti, aby svietil sediacim v tme a v tôni smrti a upravil nám nohy na cestu pokoja.“ Na tomto základe smieme aj vám, ktorí sa v smútku lúčite, prinášať toto slovo  viery a  povzbudenia :

                            Boh vzhliadol na nás ako slnko!

                                 1.aby nám svietil v životnom boji

                        2.aby sme aj my podobne svietili 

                        3.aby sme zostali v Jeho pokoji

Bratia a sestry v KP, milí priatelia, vážená smútiaca rodina!

1. Evanjelista Lukáš nám približuje v dnešnom texte oslavu Toho, ktorý je požehnaný na veky vekov. Tie slová sú záverom dobrorečenia, ktoré vyspieval kňaz Zachariáš vtedy, keď  spoznal Božiu dobrotu, milosť  a lásku vo svojom osobnom živote i v živote svojho národa:“ Požehnaný Pán Boh izraelský, že zhliadol na svoj ľud a vykúpil ho“...(Lk 1,67)

PB koná v živote každého človeka a našou úlohou je, aby sme to videli, spoznali a o tom svedčili.

Nie je to vždy ľahko spoznateľné, viditeľné a jasné. Vieme, že aj kňaz Zachariáš bol síce poctivým pracovníkom vo svojom úrade, ale o Božom milostivom konaní v prítomnosti zapochyboval. Prestal totiž vo svojom pokročilom veku dúfať, že PB mu ešte požehná syna, potomka, po ktorom spolu s manželkou  veľmi túžili. Božia odpoveď na mnohé modlitby prišla, keď on už prestal veriť . Preto  ako napomenutie od PB  doľahol na neho trest - Zachariáš onemel. Nemohol sa modliť verejne v chráme so svojím ľudom. PB nepotrebuje kňazov, ktorí o Jeho láske a milosti pochybujú...

           My všetci, uvedomujeme si to aj dnes, sme kňazmi PJK. Apoštolovia totiž všetkých pokrstených v meno JK nazývajú kráľovským kňazstvom !- Sme nimi všetci pokrstení, ktorí sa modlia a ktorí učia iných a duchovne slúžia iným, počnúc od svojich najbližších...

   Dnes, pri tomto lúčení si uvedomujeme , že život našej spolusestry bol životom, ktorý niesol znaky živej viery, uvedomelého kresťanstva  a verného nasledovania PJK. Nebol to život kňaza, ktorý mlčí, ale hovorí, svedčí, spieva Bohu chvály  a dobrorečí svojmu Pánovi za všetko.

2. Slovami dnešného textu Písma môžeme povedať, že PB vzhliadol aj na ňu ako vychádzajúce  slnko z výsosti a svietil na cestách jej života. Osvecoval jej tmavé cesty i náročné  chodníky, po ktorých od  mladosti kráčala, cesty, po ktorých išla spolu so svojím manželom a rodinou. Dnes, pri pohľade späť vidíme, ako jej dával teplo lásky do jej srdca,  energiu viery v činnej láske i nehasnúce svetlo nádeje spasenia a večného života. 

PJ nielen poslal k nej svojho rýchleho posla, ale prichádzal ako vzácny Hosť často  a pravideľne v Slove evanjelia, v sviatosti nielen Krstu sv., ale aj Jeho Sv.Večere   …

 Lebo pravdu evanjelia, že Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynl, ale večný život  mal každý, kto verí v Neho nebrala nadarmo. To Slnko spravodlivosti, ktoré vyšlo v plnosti času nad týmto svetom, vnímala i v náročnom žitia boji, v práci, v službe rodine i v spločenstve Cirkvi.

         Pri  rozlúčke s ňou si to smieme pripomenúť všetci. Vy, ktorí ste boli jej najbližší, ktorých najviac milovala, ale i my ostaní, ako jej  duchovná rodina, s ktorou zdieľala  tiež všetky radosti i strasti putujúcej cirkvi.

Tam, kde je  poznanie  a prijatie  Slnka  spravodlivosti v našom PJK, tam je aj  vďačná odpoveď. Tam totiž z toho prijatého svetla Božej milosti  a  tepla Božej lásky môžeme  udeliť ostatným. - Môžeme a máme svietiť do svojho okolia, ako to PJ hovorí i očkáva. Na jednej strane platí: „Ja som to pravé svetlo, ktoré prišlo na svet“ - na druhej strane Ježiš hovorí:“ Tak svieť vaše  svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili tak nášho Otca, ktorý je v nebesiach.“

      Uvedomujeme si , že nikto z nás nie je tým primárnym (prvotným) zdrojom  a svetlom svetla a tepla lásky. Ten zdroj je v Bohu a v Jeho Synovi. Tak, ako v našej slnečnej sústave je slnko centrálnym zdrojom svetla a  tepla  a ostatné planéty ho iba  prijímajú a odrážajú  do hlbín vesmíru - tak je to aj vo vzťahu kresťana k PB. Ak aj svietime v tomto svete a živote poslušnosťou B.zákonu, ak nasledujeme  JK ako Pána- vždy sme najskôr príjemcovia a až potom, ako napr. Zem, alebo mesiac, môžeme odrážať niečo z tohoto svetla do svojho bližšieho,  či širšieho okolia, prostredia, rodiny, cirkvi i sveta. Boh vzhliadol na nás ako slnko, aby bol s nami v životnom boji - ale aj preto, aby sme i my podobne svetlom jeho pravdy, viery a lásky svietili.

          Ak sa to deje,  chvála za to patrí samému Bohu, ako  kňaz Zachariáš

hovoril:  Požehnaný PB...ako aj PJK zdôrazňuje, aby za naše viditeľné dobré skutky ľudia -velebili nášho Otca, ktorý je v nebesiach.

       Dnes je preto cenné a vzácne vaše vyznanie, i svedectvo o vašej drahej mame , ako ste ho aj napísali:“Nebolo dňa, aby sa pokorne nemodlila a to nielen za seba, ale aj za svojich blízkych. Prosila PB o pomoc, ale aj ďakovala Mu za všetko, čo jej v živote bolo dané. Bola pre  svojich blízkych vzorom a oporou. Vy,deti a vnúčence ste sa k nej  radi vracali, hoci  ste už roztrúsení po svete. Mohli ste sa jej zveriť so svojimi radosťami aj trápením a  dostávali ste povzbudenie, radu a láskavé slovo až do posledných  dní života“.

  Bratia a sestry v PJK, milí priatelia, vážená smútiaca rodina!

         Prežívame advent v tom zmysle ,prvého, druhého i tretieho príchodu PJK. Základom našej viery je to, že Boh vzhiadol sám na nás, ako slnko, aby nám svietil v životnom boji, aby sme aj my iným svietili, ale aj preto, aby sme napokon boli vo večnom pokoji. Ako evanj.Lk hovorí:“ Aby svietil sediacim v tme  a v tôni smrti a upravil nám nohy na cestu pokoja.“

To je dnes tiež dôležité, aby aj táto cesta , ktorá je pred nami, cesta k hrobovému odpočinku tela  a potom návrat od hrobu k ďalšiemu- kratšiemu, alebo dlhšiemu  putovaniu, bola cestou, ktorá vedie k pokoju, k utíšeniu. Áno, i k tej vzácnej vnútornej radosti srdca, ktorá pramení z toho, že vieme, že cesta  človeka nemusí končiť v tme, ale vo svetle. Nie vo večnej smrti, ale vo večnom živote.

     V dnešnej dobe  veľa pútnikov a turistov z celého sveta, ale  aj zo Slovenska cestuje na Sinajský poloostrov, aby na rovnomennej hore Sinaj, Arabmi nazývanej Džebel Musa - Mojžišova hora, nad kláštorom sv.Kataríny sledovali východ slnka. Turisti a pútnici už nocou stúpajú strmými schodami a cestičkami na vrchol hory a tam čakajú v tme na východ slnka. Sedia na vrchole a sledujú, ako sa zrazu zapália zore  a v krátkom okamihu sa slnko objaví nad morom, nad všetkou tou  nepriateľskou a strašidelnou temravou. Svet ponorený do tmy je za pár minút zaliaty slnkom a všetka tma zrazu zmizne. Je to úchvatný a nezabudnuteľný zážitok pre každého prítomného. 

         Nevieme, či ev.Lukáš nemal na mysli práve tento, alebo podobný zážitok, keď použil obraz vychádzajúceho slnka, ako priblíženie slnka a svetla JK. V Jeho svetle aj my „svetlo vidíme“. On je slnkom pre všetkých verných. Pre tých, ktorí nás predišli na večnosť, ale aj pre nás, ktorí za nimi pôjdeme...Nie do tmy, ale do večného svetla Kristovho pokoja  a  pripravenej nebeskej radosti.

    Aj vám, lúčiacim  sa,  dnes chce sám Pán upraviť nohy na cestu pokoja. Na cestu vo svetle a do svetla, ktoré bude svietiť, „hoc by hviezdy vyhasli“.

    Poďakujme aj my dnes  PB za život našej  spolusestry  a  rozlúčme sa  s ňou s dobrorečením: Požehnaný Boh!  Boh, ktorý vzhliadol na ňu i na nás ako slnko - aby nám svietil v životnom boji, -aby sme aj my podobne svietili a aby sme boli s Ním a so všetkými vyvolenými vo večnom pokoji! Amen. 

               (1O.dec.O9 – Ľ.Batka, ev.farár v Sobotišti)