evanjelik.sk

História ľudstva je plná pliag chorôb a smrti. Témou súčasných správ je aj prasačia chrípka, na ktorú v apríli zomrelo okolo 150 ľudí. Pripomeňme, že v pandémii chrípky v roku 1918 zomrelo vo svete okolo 100 miliónov ľudí.

Verejná diskusia o hrozbe celoplošného vypuknutia chrípky sa dotýka aj kresťanov. Biblický pohľad na problematiku je preto na mieste.

Pripomeňme, že pôvod ľudských chorôb možno “vystopovať” už v knihe Genesis 3.kapitole. Adam a Eva boli prvými ľuďmi, čo okúsili život, ale aj smrť. Ochorenia, degenerácie a smrť sú jednoznačne následkom hriechu človeka.

Stará sa Boh o ľudí vystavených postihnutiu rôznymi chorobami ? Stará Zmluva obsiahlo hovorí o Božej starostlivosti o izraelský národ. Hospodin dbal o nielen o duchovný, ale aj o fyzický stav vyvoleného národa. Kresťan sa týmto smelo môže inšpirovať.

“Dávajte dobrý pozor na seba...” (Deut.4:15a, evanjel.preklad) je sťaby mottom židovstva vo vzťahu k telesnému zdraviu. Slávny stredoveký židovský učenec Maimonides (1135-1204) zdôrazňuje (voľne citované), že ku kráčaniu po Božích cestách patrí aj zdravé telo. Človek nemôže mať poznanie o Bohu, keď ho sužuje choroba. Židovstvo zdôrazňuje nutnosť vyvarovať sa všetkého, čo ničí zdravie a tiež potrebu osvojiť si zdravé a liečivé návyky. Zdravé telo je prostriedkom služby nášmu Stvoriteľovi. Ako kresťania k týmto myšlienkam môžeme pripojiť odkaz apoštola Pavla ”...vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu.” (Rím 12:1, evanj.prekl.)

Biblická starozmluvná “medicína” je jedinečná vďaka svojím reguláciam pre sociálnu hygienu. Zo 613 prikázaní Tóry je 213 medicínskeho charakteru (Encyclopedis Judaica, Vol. 11, p. 1179). Hygiena a prevencia boli a stále sú povinnosťou pre zachovanie a dobro vyvoleného národa. Napríklad Deut. 23:13-15 prikazuje čistotu vo vojenských táboroch, ustanovuje latríny mimo hraníc tábora a každý má mať lopatku na zahrabenie výlučkov. Malomocní a iní, ktorí mohli šíriť nákazu, boli počas karanténnej doby vylúčení z tábora (Lev. 15:1-15; Num. 5:1-4).

Rabínska literatúra prenáša hygienické poznatky do individuálneho správanie jedinca. Radí, aké druhy potravín sú vhodné pre zdravie, zdôrazňuje pravidelnosť stravovania. Prikazuje denné umývanie tváre, rúk a nôh ako súčasť úcty voči Stvoriteľovi, alebo umývanie rúk pri príležitostiach ako sú ranné vstávanie, či vyprázdňovanie. Zvlášť dôležitý nábožný skutok (micva) je umývanie rúk pred jedlom.

O dôležitosť individuálnej hygieny hovorí táto anekdota zo života rabína Hillela (1.st. pr. Kr.). Jeho žiaci pýtali, aký nábožný skutok ide urobiť, keď od nich odchádza. On odpovedal, že sa ide okúpať. Na ich nasledovnú otázku, či je to naozaj nábožný skutok, odpovedal (voľne citované): “Keď už obrazy kráľa v divadlách a cirkusoch musia byť udržiavané čisté poverenou osobou, o čo viac je povinnosťou človeka starať sa o svoje telo, keďže on je stvorený podľa Božieho obrazu”. (Leviticus Rabbah 34:3).

Zakiaľ čo očakávame príchod Pána Ježiša Krista, sme v našich pozemských životoch vystavení bolestiam, chorobám a smrti. A tak s nimi musíme bojovať, ako najlepšie vieme. Choroba by mala kresťana motivovať hladať večnosť. Veď choroba poukazuje na smrť a smrť zasa na našu potrebu byť v Kristovi a sýtiť sa Božím slovom.

Boh je tvorcom a udržovateľom života. My sme zase správcovia a udržovatelia života, ktorý nám On dal. V boji s chorobami sa nebojme uvažovať o Božom “naprogramovaní” našich telesných schránok pre uzdravenie. Imunitný systém človeka likviduje väčšinu chorôb, ktoré nás napádajú. Naše telo sa po zraneniach dokáže zregenerovať. Nezabúdajme však, že okrem aplikácie lekárskych postupov máme ako veriaci dbať o vlastné duchovné zdravie. Vysporadúvať sa s hriechmi - vyznávať ich Bohu, prijímať odpustenie v Kristovi a odpúšťať druhým.