evanjelik.sk

 V texte Luk.11,1-13 Pán Ježiš učí modliť sa učeníkov na ich vlastnú žiadosť.  To je vzor modlitby aj pre nás, aj keď možno nie vyjadrený tými istými slovami. Na začiatok vzdávanie úcty Bohu, podvolenie sa Jeho vôli a potom každodenný chlieb a ďalšie potreby.

     Chcem upriamiť našu pozornosť na tento príbeh od 5.verša. Začína tým,  že nejaký človek klope o polnoci na dvere svojho priateľa a chce si požičať tri chleby. Prišla mu návšteva a nemá jej čo ponúknuť. Je smutné, že človek nemá čo ponúknuť. Dom je prázdny. Ľudské srdce je prázdne, alebo má dosť len pre seba a nie na rozdávanie.  Ale tento človek sa vynašiel. Vie, že jeho priateľ by mu požičal a preto neváha. O polnoci mu búcha na dvere. Vie, že už spí, ale nič mu nebráni, aby ho zobudil. O polnoci keď je najväčšia tma a všetci spia, tento človek hľadá pomoc. Jeho priateľovi sa už nechce vstať. Ale preto, že sa nedáva odbyť a naliehavo prosí, vstane a dá mu tie tri chleby.

     A na toto Pán Ježiš hovorí: "Proste a bude vám dané". Tou vetou chce vyjadriť súhlas s počínaním tohto človeka v duchovnej oblasti. Ten priateľ by nevstal z postele keby zaklopal, prosil, zase klopal, zase prosil a potom by rozladený odišiel domov. On mu preto otvoril, že stále búchal a tento to už nemohol vydržať a vedel, že sa ho nezbaví inak, len keď mu vyhovie. Vedel, že bude toľko búchať, až pokiaľ nedostane, čo si žiada.

     Pán Ježiš chce tým povedať: Takto to robte a dostanete.

Možno povieme, že k tomu nemáme silu, alebo nechceme byť takí otravní. Ale ten človek si uvedomoval, že jeho potrebu nemôže nikto splniť, len ten jeho priateľ. A on tie chleby tak potreboval, že sa nemohol domov vrátiť bez nich. Preto bol taký neodbytný. 

V tomto stave je možno aj niekto z vás. Vašu potrebu nemôže nikto splniť, len Boh. Preto nezostáva nič iné len klopať a prosiť  a to dovtedy, kým ten najlepší Priateľ nevyjde z dverí a nepodá vám to, čo si od Neho prosíte.