Domov › Blogy › Láska's blog

Ako sme žili a pracovali v ECAV počas totality

16.11.2009 - 09:54 — Láska
V novembri 2009 si celá naša spoločnosť pripomína 20. výročie pádu komunistického režimu nielen v našej vlasti, ale v celej strednej Európe, neskôr aj vo východnej Európe.
 
Komunisti sa ujali v ČSR moci v známom februári 1948. Čo to znamenalo? Postupne odstránili osobné a súkromné vlastníctvo, všetko zoštátnili. Roľníkov prinútili vstupovať do Jednotných roľníckych družstiev, čo bola obdoba sovietskych kolchozov. V politickej sfére moci sa uchopila jedna strana – KSČ. Vo voľbách bolo možné hlasovať iba za jednotnú kandidátku Národného frontu, čo bola organizácia komunistami vybraných kandidátov. Účasť na voľbách sa prísne kontrolovala. V kultúre, umení a školstve sa zaviedla ideológia marxizmu-leninizmu. Cirkvám boli vzaté majetky, budovy. Cirkevné spolky a diakonické zariadenia boli zrušené. Náboženská tlač bola obmedzená na jedno-dve peridikum. Ćirkevné školy boli poštátnené. Vzdelávanie duchovných bolo prísne kontrolované a obmedzované tzv. numerus clausus,t.j. presne daným nízkym počtom študentov na jeden rok . Katolícke rády boli zrušené, ich členovia rozprášení a zatvorení v táboroch. Celá činnosť cirkvi bola umožnená len na štyri múry kostola. Aj tam prenikali agenti na bohoslužby a u tzv. aktívnych duchovných sledovali obsah kázní. Cirkev mala predpísané šíriť ideológiu tzv.mieru. Duchovní protestantských cirkví museli sa angažovať v Kresťanskej mierovej konferencii, katolícki zase v Pacem in terris (Mier na zemi).Nad činnosťou cirkví dohliadali na všetkých stupňoch správy cirkevní tajomníci. Hodnotili najmä duchovných, ich pasivita bola vítaná. Ktorí sa pokúšali pracovať s deťmi a mládežou , boli predvolávaní na pohovory, vypočúvaní štátnou bezpečnosťou. Mnohých postavili pred súdy a zavreli. Náboženstvo na školách sa smelo vyučovať len tam, kde rodičia žiakov boli smelí a odvážni a prihlášky detí aj napriek presviedčaniu učiteľov a zastrašovaniu, že nebudú smieť študovať ďalej na vyššom stupni, si podali. V spoločnosti panoval strach a nedôvera, najmä z udávania. Najhoršie pomery boli v päťdesiatych rokoch.Isté uvoľnenie nastalo v rokoch 1968-9. Potom opäť vládla totalita a tzv. normalizácia.
 
Ako učiteľ som pracoval na školách 16 rokov. Vyrastal som vo veriacej rodine, preto som mal vieru v srdci. Boli to ťažké časy pre mňa osobne, lebo som nemohol verejne vyznávať vieru, chodiť do kostola iba potajomky. Z Jura som chodieval do Nového chrámu v Bratislave na večerné bohoslužby. Tam som našiel aj spoločenstvo mladých evanjelikov . Začal som chodiť medzi nich na Legionársku ulicu. Okrem pravidelných biblických hodín v sobotu večer, mávali sme štúdium Biblie. Organizovali sme tajne po bytoch semináre, kurzy a školenia.V zime a v lete tábory v prírode pre deti a mládež. V roku 1979 som už nevydržal ideologický tlak, šikanovanie a vymývanie mozgu, preto som sa rozhodol odísť zo školstva. Nájsť si nové uplatnenie nebolo ľahké. Všade kam som sa na voľné miesto hlásil, zasiahla štb. Na prechodný čas ma prichýlil môj brat u jeho firmy – Investičná výstavba energetiky Slovenska, kde som pracoval päť mesiacov. Potom som prešiel do Ústavu priemyslového staviteľstva, dokumentácia, po šiestich rokoch do Výskumného ústavu železničného, tiež dokumentácia. Prekladal a dokumentoval som odborné články z nemčiny, ruštiny, čiastočne aj poľštiny a maďarčiny. V tomto období som sa mohol prejaviť už voľnejšie aj v cirkevnom zbore v Jure, kde som sa stal presbyterom, poddozorcom a členom spevokolu. So zborovým farárom br. J. Filom sme robili cirkevné výlety po Slovensku , aj do zahraničia, programové večery v zbore, v tímovej práci spolu s ním a br. Gafforom sme preložili a vydali Zborovú kroniku. Ako spoločenstvo z Legionárskej veľmi úzke pracovné kontakty (tajné) sme mávali s bratmi a sestrami zo Sliezskej ECAV. Tajné semináre, školenia, kurzy.Na seminároch som mával aj ja prednášky, resp. som robil tlmočníka z nemčiny. Vzájomne sme sa podporovali Božím slovom a modlitbami. Keďže mne bola blízka cirkevná tlač, dostával som zo zahraničia mnohé cudzojazyčné periodiká. Z nich som vyberal správy a články a vydával ako samizdat. Tie som rozdával osvedčeným bratom na našich tajných stretaniach.
       Po 41 rokoch konečne nám milostivý a láskavý Hospodin daroval slobodu práve na jeseň roku 1989. Všetko to prenasledovanie, špehovanie, tlak, nesloboda padli. Cirkev, tak ako celá spoločonosť, si vydýchla. Začal sa obnovovať duchovný a mravný život, stavať nové chrámy, fary , zborové domy. Zakladať spolky, diakonia, cirkevné školy. Slobodne sa začali rozvíjať ekumenické a zahraničné vzťahy. Otvorená spoločnosť priniesla však aj javy, dovtedy neznáme: kriminalitu, pornografiu, drogy, nezamestnanosť,... Slobodu mnohí nesprávne pochopili. Desatoro prestali rešpektovať, vo veľkom sa v našej spoločnosti kradne a klame, nerešpektujú sa zákony. Sociálne nožnice sa prudko roztvárajú - pribúdajú ľudia chudobní a bohatí. Posledná veľká kríza spôsobuje nárast nezamestnanosti. Ako kresťania však spoliehame a dúfame pevne v nášho Pána, že On nás neopustí a zostáva nám verný v každom čase. Jemu samému nech je vzdaná chvála a vďaka za dvadsať slobodných liet.
„Kristus nás oslobodil k slobode. Stojte teda a nedajte sa zapriahnúť zase do jarma služby!“ Gal 5,1

Komentáre

16.11.2009 - 01:29 — miro_ilias

Vyborny spomienkovy clanok, brat Visby !

este si mohol spomenut, ako sa niektori bratia dostali do zvazkov StB ako agenti ;)

03.12.2009 - 04:18 — katz

ktori?

ktori?

03.12.2009 - 04:40 — katz

Pravda a sloboda

Po roku 1989 radostne putujeme v ustrety svetlym zajtrajskom, nebyt slepych uliciek, ako su:

- "tupy nacionalizmus otcov zakladatelov nasej statnosti

- fanfaronsky hlasany socialny stat europskeho strihu

- socialfasizmus novodobych popieracov holokaustu"

(1.konzervativni instituti by mali poznat vyznam slova  socialfasizmus - tak nalepkovali sudruhovia komunisti politiku socialnych demokratov, tento pojem v povodnom vyzname by sa im naramne mohol hodit do ich propagandy,

2.aki popieraci holokaustu okrem novodobych este existuju?

3. autor zabudol  spomenut slepu ulicku dogmaticko-demagogickeho neokonzervatizmu)

Aj nasa cirkev bola 12 rokov v slepej ulicke - riadena ludmi, ktori preukazatelne spolupracovali s komunistickym rezimom.

Autor Pravdy a slobody mal na mysli jedneho z vtedajsich distriktualnych dozorcov - predsedu Jednotneho rolnickeho druzstva 1.maj? Preco potom tvrdi, o dnesnom vedeni, ze mu nie su znami kolaboranti s komunistickou mocou v jeho radoch, ked pred volbami dnesneho vedenia  mu jeden znamy bol (ako vtedy tvrdil na diskusnom fore)?