evanjelik.sk

 31. Lutherove potešujúce slová svojej dcérke

Keď Lutherova dcérka ležala veľmi chorá, povedal. Dr. Martinus: "Mám ju veľmi rád, ale milí Bože, ak je to tvoja vôľa, že si ju vezmeš, rád Ti ju prenechám." A keď ležala v posteli hovoril jej: "Magdalenôčka, moja dcérenka, ty by si rada zostala tu pri svojom otcovi, ale choď rada aj k nebeskému Otcovi!". Ona odpovedala: "Áno milý otče, ako Boh chce." Tu povedal otec: "Ty milá dcérka, duch je síce hotový, ale telo mldé." Keď sa otočil povedal: "Mám je veľmi rád. Keď ma už teraz tak telo bolí, čo bude s mojou dušou?"

Medzi iným povedal aj: "Pán Boh za posledných 1000 rokov nepožehnal žiadneho biskupa toľkými veľkými darmi tak, ako mňa - pretože s Božími darmi sa treba pochváliť. Hnevám sa sám na seba, že sa z nich neraz nedokážem tešiť a ani za ne nedokážem ďakovať z hĺbky srdca. Aj keď občas nášmu Pánovi za to zaspievam pieseň a troška mu za to ďakujem.

....

Keď Magdaléna zomierala (13.ročná), padol otec na kolená pri posteli, horko plakal a modlil sa, že by ju Pán už vykúpil. Vtedy vydýchla a zosnula otcovi na rukách. Aj jej matka bola v komôrke, ale ďalej od postele, kvôli žiaľu. To sa stalo krátko po deviatej hodine, v stredu po 15. n. po sv. Trojici roku 1542.

D. Martinus často opakoval: "Bol by som si ju rád nechal, pretože som ju veľmi miloval, keby mi ju Pán Boh bol býval nechal. Ale nech sa Jeho vôľa deje. Jej sa síce nemohlo stať nič lepšie."

Keď ešte žila hovoril jej: "Milá dcéra, máš ešte iného Otca v nebi, ku tomu sa presťahuješ."

Vtedy Filip Melanchthon povedal: "Rodičovská láska je obrazom a podobenstvom Božskej lásky vtlačenej do ľudského srdca. Ak je Božia láska voči ľudskému pokoleniu taká veľká, ako je láska rodičov ku svojim deťom, tak je naozaj veľká a horúca".

Keď telo Magdalény ležalo v truhle, povedal Luther: "Ty milá Lenočka, ako dobre sa Ti stalo! Ale neboj sa, vstaneš z mŕtvych a budeš žiariť ako hviezda na nebi, áno ako Slnko. ... Ja som rád v duchu, ale podľa tela som veľmi smutný. Telo si to nechce pripustiť, rozlúčka ma tak veľmi mätie. Je to úžasné vedieť, že je už určite na poriadku a má sa dobre, a predsa som taký smutný." ...

Keď ju pochovali hoviril: "My kresťania sa nemusíme žalovať. Vieme, že to takto bude. My sme si životom večným najistejší. Veď Boh, ktorý nám to zasľúbil skrze nášho Pána Ježiša Krista, On nemôže klamať. Už doch svätých prijal Pán odo mňa, podľa tela, ale nie podľa krvi" (Magdaléna a Elisabeth 1. ročná).

Na hrobe bolo napísané:  Filia mortis eram, peccati semine nata, sanquine sed vivo, christe, redempta tuo. - Bola som dcérou smrti, narodená z hriešneho rodu, ale tvojou krvou žijem, Kriste, tebou vykúpená.

 Walch XXII, S. 1303 - 1306, No. 9.