evanjelik.sk

                                                    Vpred k reformácii

____________________________________________________________

Mt 5,1-12:“Keď Ježiš videl zástupy, vystúpil na vrch a keď si sadol, pristúpili k Nemu Jeho učeníci.(2) Otvoril ústa a učil ich:

(3) Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské.(4) Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu. (5) Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú. (6) Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú. (7) Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu. (8) Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia. (9) Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa menovať. (1O) Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské. (11) Blahoslavení ste, keď vás hanobia a prenasledujú a luhajú na vás všetko zlé pre mňa,(12) radujt a veseľte sa, pretože vaša odplata hojná je v nebesiach, veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.“ Amen

                 Bohumilí evanjelickí kresťania!

        Pamiatka Lutherovho vystúpenia 31.októbra v r .1517  ktorým vyzval Cikev k dišpute nad jej  úpadkom a nápravou  „ v hlave i v údoch“, vyvoláva dojem, že dnes  nám ide len o  slávnostnú spomienku na odvážny historický čin. Aby sme neuviazli iba v históri, bola  už dávnejšie vyslovená dôležitá výzva: Vpred k reformácii!

      Vpred k reformácii?  Je to iba zdanlivý  paradox, pretože  reformačné princípy a podstata Lutherovho odkazu  nie je často ani dnes spoznaná, ani docenená. Dôvody sú rôzne. Napr. strata  úcty k vlastnej identite pod rôznymi vplyvmi , ktoré systematicky podceňujú všetko náboženské, alebo všetko „luteránské“. Najhoršia je ale ľahostajnosť a náboženská vlažnosť, ako o nej hovorí Pán Cirkvi J.Kristus:“Kiež by si bol studený, alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani studený, ani horúci, vypľujem ťa z úst“ . (Zj 3,15-16) 

     Pozrime sa teda dnes na tieto reformačné princípy. Na základ Lutherovho objavu a odkazu pre nás i pre budúce generácie vo svetle slov dnešného evanjelia.

     Evanjelista Matúš na úvod Ježišových „rečí na vrchu“ pripomína: „Keď Ježiš videl zástupy, vystúpil na vrch a keď si sadol, pristúpili k nemu Jeho učeníci. Ovoril ústa a učil ich“.(v.1 a 2)

      Prdovšetkým treba vidieť , že Pán Ježiš chce osloviť nielen svojich učeníkov, ale  aj tie spomínané zástupy ľudí, ktorí prichádzajú k Nemu z rôznych dôvodov. Neučí teda nejakú skupinku v tajnosti, neskrýva svetlo svojho slova „pod  posteľ“, ale ho „kladie vysoko na svietnik, aby svietilo všetkým v dome“! Ježišova zvesť je verejná, má misijný chrakter  a obracia  sa na všetkých ľudí.

       Keďže ku všetkým ďalším generáciam  hovorí PJK skrze Písmo sväté, platilo pre Martina Luthera a platí aj pre nás jedno dôležité poznanie a východisko. Iba Písmo sväté, obsahujúce evanjelium, je pre nás prameňom viery a potom aj pravidlom života. Luther mal to šťastie, že v agustínskom kláštore v Erfurte, kde ako mladý 22 ročný vstúpil, mal mníšsku celu hneď  oproti kláštornej knižnici. Tam sa mu po prvý krát dostala do rúk Biblia (Písmo sv.) Pri  jej čítaní, priam „hltaní“ jej posolstva ho podporoval aj jeho predstavený Ján Staupitz. Konal ako skutočný duchovný otec  a tak sa stalo, že syn časom prerástol aj svojho učiteľa. Reformácia často zdôrazňovala  túto zásadu-  jedine Písmo.(Sola scriptura) 

 Sláviť Pamiatku reformácie možno najlepšie  tak, ak stále tíšime  hlad  a smäd  po živote, blízkosťou Ježia Krista  v Slove  a sviatostiach! Tak, ako by sa  z Luthera bez Písma sv. nikdy nestal reformátor a učiteľ obnovenej Cirkvi,  tak ani z dnešných a budúcich generácii kresťanov nevyrastú skutoční nasledovníci Ježiša Krista, ak Jeho Slovo obídeme. Ak ním pohrdneme, ak ho na Službách Božích nepočúvame, ak ho nečítame. Nestačí  mať Bibliu v knižnici, ako symbol, alebo ako ozdobu, ak  ju nečítame  a nepočúvame tak hlas nášho Dobrého Pastiera! Zahanbuje, ak nás  v jej  poznávaní a  počúvaní predídu iní! Nielen farár má z nej čítať  a učiť v cirkevnom zbore, ale každý rodič vo svojej rodine a domácnosti! To je ideál reformácie  a preto stále platí: - vpred k reformácii!

        2. Jedna vec, milí bratia a sestry, je  čítať a počúvať Slovo Božie, ale je tu aj druhá, ešte dôležitejšia vec.Tá, na ktorú sa spytoval napr. Filip      správcu pokladu etiópskej princeznej Kandáces: „Či aj  rozumieš, čo čítaš?! (Sk 8,3O)                      

       Sv. Augustín kedysi vyslovil dôležité poznanie, že totiž pri čítaní a porozumení  biblických textov potrebujeme pomoc toho istého Ducha, ktorého mali tí, ktorí knihy Písma napísali. Luther bol Augustínovým verným „žiakom a poslucháčom“ a mnohému sa od neho naučil. (Nie nadarmo bol augustínsky mních.)

      Dnes by nám  Luther pri  výklade Ježišových blahoslavenstiev povedal najskôr to, že  ich obsah  je skutočne: „čisté evanjelium“. Evanjelium  je zvesťou o tom, čo robí a koná Pán Boh, ktorý  vždy najskôr dáva a obdarúva človeka vzácnymi darmi a až potom od neho niečo (zákon) požaduje. Nie je správne evanjelium a zákon zamieňať, alebo ho zmiešavať, ako aj nie je správne ho oddeliť.To je to prvá a hlavná  úloha Cirkvi a jej služobníkov svetu zverená Pánom: prinášať evanjelium.

     Aj SZ začína posolstvom najskôr o tom, čo Boh urobil pre  človeka a až potom Boh poveruje konať človeka a očakáva poslušnú odpoveď.

      Pri prvom blahoslavenstve (v.3) ktoré Ježiš  ohlasuje vznikla v dejinách Cirkvi otázka, čo presne zanamená  „chudobní v duchu“.  Chudobní v duchu sú tí , ktorí uznávajú svoju úbohosť pred Bohom. ( Preklad ECAV v poznámkach pod  čiarou). Je však  isté, že kráľovstvo nebeské otvoril a otvára  človeku z milosti iba Pán Boh.(Sola gratia) Pyšní do neho  nikdy nevojdú. Každý, kto si myslí  že  je „dobrý“, že  nepotrebuje Božiu milosť, odpustenie hriechov a službu zmierenia  v Ježišovi Kristovi,  zbavuje sa  účasti v kráľovstve nebeskom  a tak aj blahoslavenstva. Kto si o sebe myslí, že dokonale plní  Zákon, bude nutne sklamaný...

     Povedané inak : poznať svoju  hriešnosť a potom činiť pokánie zo svojich hriechov, je  začiatok každej obnovy, čiže reformy  života  kresťana i  celej Cirkvi.

 Preto Luther v známych 95 výpovediach proti odpustkom hovorí v úvode  známe slová:“ Keď náš Majster a Pán Ježiš Kristus povedal:“ Pokánie čiňte“, znamená to, že celý život kresťana má byť ustavičným pokáním“.

    To je ten druh  zármutku, ktorý slúži človeku na potešenie! Preto Ježiš  ohlasuje: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské.“

      Podobne PJ nehovorí v ďalšom (v.4)  o akomkoľvek žiali človeka, ktorý má za následok dôjdenia potešenia, ale - ako už Ján Zlatoústy správne učil- blahoslavenstva dôjdu tí, „ktorí plačú nad svojimi hriechami“. Ilustráciou  tohto  zasľúbenia je apoštpl Peter, ktorý zlyhal na dvore veľkňaza, ale cez milostivý pohľad Ježiša a „horkosť“ svojich sĺz  našiel „milostivého Boha“ v Ježišovi a mohol „pásť jeho ovečky“.

 Blahoslavení sú ďalej ľudia „krotkí, lebo oni dediči zeme budú“. Tí, čo ochotne nesú svoj kríž s Kristom a za Kristom. Tí obdržia dedičstvo zeme, totiž   „nové nebo a novú zem“, ktorú nám ako večnú vlasť pripravil Pán!

      Blahoslavenstvo dosiahnu aj tí, ktorí „lačnia a žíznia po spravodlivosti“. Luther často zdôrazňoval, že v Kristovom príchode  sa uskutočnil príchod spravodlivosti. Prjatie Ježiša Krista vierou ako  „slnka spravodlivosti“ znamená  plné nasýtenie tejto túžby a očakávania ľudí. Udeje sa tam, kde On svoje ovce vedie a privedie k „vodám odpočinutia večného“.

Ďalšie blahoslavenstvo (v.7) je zasľúbením pre tých,ktorí prijímajú milo-srdenstvo ako program svojho života, za príkladom nášho milosrdného nebeského Otca  a Pána.  Dar milosrdného  Otca v Synovi prevyšuje naše predstavy.Ježiš Kristus prišiel ako ten, ktorý nás očisťuje od každého hriechu a neprávosti.

     Platí to aj o našom „srdci“ (v.8), teda o našom myslení a potom aj o našom konaní. Prijatie Jeho očistenia  bude znamenať  „videnie Pána tvárou v tvár“, čiže trvalé spočinutie v spoločenstve Otca, Syna  a Ducha svätého.

     Tvorcovia pokoja ( .9) sú tí, ktorí nehľadajú pokoj  a s ním iné hodnoty iba pre seba, ale pre všetkých! Opakom je fyzická likidácia ľudí , ktorí sú v niečom iní, ako my. To nie je cesta  Božích synov  a dcér. Ježiš preto oznamuje blahoslavenstvo plynúce z Božieho detinstva tým, čo tvoria  a šíria pokoj aj tu na zemi.

       Ďalej  tým, čo  prijímajú cestu kríža, a ak treba  aj martýrium pre dobro iných,  alebo  pre vieru v Ježiša ako Pána.(v.11-12)

       Je jasné, že On priniesol a ponúka iný pohľad na hodnoty a život, ako je bežný u človeka tohto sveta (prorodzeného človeka). Hovorí o iných dôvodoch radosti  a veselosti človeka, ako ich vidí svet, ktorý radosť  vidí v úplne iných hodnotách. Tieto zasľúbené hodnoty budú  a sú naplnené Jeho dielom! Jeho vykúpením, a už dnes sú závdavkom a darom radosti a pokoja, ktorý prevyšuje  ľuský rozum.

           Sám PJK vytvoril predpoklady k  tejto radosti a  budúcnosti  tých, čo Ho vo viere nasledujú. Vytvoril  ich svojou obeťou na kríži a svojím slávnym zmŕtvychvstaním. Bez tohoto diela by  Božie kráľovstvo bolo pre nás zatvorené a nedosiahnuteľné. Jeho učenie je totiž nerozlučne spojené s tým, čo sám  urobil za nás a pre nás.(Sola redemptione Christi).

   Je to teda aj slovo o Ňom samotnom. O Jeho ponížení v inkarnácii (v.3), o Jeho  modlitbe v Getsemane a na kríži( v.4), o Jeho krotkom nesení kríža(v.5), a Jeho túžbe ospravedlniť nás  svojimi zásluhami(v.6), darom dokonalej lásky a milosti ( v.7), myšlienkami, ktoré vždy hľadali len naše dobro ( v.8), dar pokoja pre nás (v.9), hoci bol svojimi vlastnými zavrhnutý, podobne ako mnohí proroci Boží pred Ním (v.11-12).

      Vpred k reformácii ! Je to  výzva, ktorá znamená : vpred k  Ježišovi! On je nielen učiteľ „nového zákona“ a nových vyšších mravných požiadaviek, ale predovšetkým Darca spasenia! Vykupiteľ sveta a každého veriaceho.

     Jemu naplno uveril a zveril svoj život aj Martin Luther.(Sola fide) A to aj za cenu nepochopenia, ba aj prenasledovania.  Pamiatka  reformácie  je  výzvou a mocným apelom k nasledovaniu takéhoto plného obrátenia sa ku Kristu , k Jeho Slovu a k prijatiu Jeho diela spasenia.Preto platí: Vpred k reformácii! Amen. 

                                    Kázeň  na Pamiatku reformácie

          31.1O.O9- v Rovensku a v Sobotišti     Ľubomír Batka st.