Vpred k reformácii
____________________________________________________________
Mt 5,1-12:“Keď Ježiš videl zástupy, vystúpil na vrch a keď si sadol, pristúpili k Nemu Jeho učeníci.(2) Otvoril ústa a učil ich:
(3) Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské.(4) Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu. (5) Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú. (6) Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú. (7) Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu. (8) Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia. (9) Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa menovať. (1O) Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské. (11) Blahoslavení ste, keď vás hanobia a prenasledujú a luhajú na vás všetko zlé pre mňa,(12) radujt a veseľte sa, pretože vaša odplata hojná je v nebesiach, veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.“ Amen
Bohumilí evanjelickí kresťania!
Pamiatka Lutherovho vystúpenia 31.októbra v r .1517 ktorým vyzval Cikev k dišpute nad jej úpadkom a nápravou „ v hlave i v údoch“, vyvoláva dojem, že dnes nám ide len o slávnostnú spomienku na odvážny historický čin. Aby sme neuviazli iba v históri, bola už dávnejšie vyslovená dôležitá výzva: Vpred k reformácii!
Vpred k reformácii? Je to iba zdanlivý paradox, pretože reformačné princípy a podstata Lutherovho odkazu nie je často ani dnes spoznaná, ani docenená. Dôvody sú rôzne. Napr. strata úcty k vlastnej identite pod rôznymi vplyvmi , ktoré systematicky podceňujú všetko náboženské, alebo všetko „luteránské“. Najhoršia je ale ľahostajnosť a náboženská vlažnosť, ako o nej hovorí Pán Cirkvi J.Kristus:“Kiež by si bol studený, alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani studený, ani horúci, vypľujem ťa z úst“ . (Zj 3,15-16)
Pozrime sa teda dnes na tieto reformačné princípy. Na základ Lutherovho objavu a odkazu pre nás i pre budúce generácie vo svetle slov dnešného evanjelia.
Evanjelista Matúš na úvod Ježišových „rečí na vrchu“ pripomína: „Keď Ježiš videl zástupy, vystúpil na vrch a keď si sadol, pristúpili k nemu Jeho učeníci. Ovoril ústa a učil ich“.(v.1 a 2)
Prdovšetkým treba vidieť , že Pán Ježiš chce osloviť nielen svojich učeníkov, ale aj tie spomínané zástupy ľudí, ktorí prichádzajú k Nemu z rôznych dôvodov. Neučí teda nejakú skupinku v tajnosti, neskrýva svetlo svojho slova „pod posteľ“, ale ho „kladie vysoko na svietnik, aby svietilo všetkým v dome“! Ježišova zvesť je verejná, má misijný chrakter a obracia sa na všetkých ľudí.
Keďže ku všetkým ďalším generáciam hovorí PJK skrze Písmo sväté, platilo pre Martina Luthera a platí aj pre nás jedno dôležité poznanie a východisko. Iba Písmo sväté, obsahujúce evanjelium, je pre nás prameňom viery a potom aj pravidlom života. Luther mal to šťastie, že v agustínskom kláštore v Erfurte, kde ako mladý 22 ročný vstúpil, mal mníšsku celu hneď oproti kláštornej knižnici. Tam sa mu po prvý krát dostala do rúk Biblia (Písmo sv.) Pri jej čítaní, priam „hltaní“ jej posolstva ho podporoval aj jeho predstavený Ján Staupitz. Konal ako skutočný duchovný otec a tak sa stalo, že syn časom prerástol aj svojho učiteľa. Reformácia často zdôrazňovala túto zásadu- jedine Písmo.(Sola scriptura)
Sláviť Pamiatku reformácie možno najlepšie tak, ak stále tíšime hlad a smäd po živote, blízkosťou Ježia Krista v Slove a sviatostiach! Tak, ako by sa z Luthera bez Písma sv. nikdy nestal reformátor a učiteľ obnovenej Cirkvi, tak ani z dnešných a budúcich generácii kresťanov nevyrastú skutoční nasledovníci Ježiša Krista, ak Jeho Slovo obídeme. Ak ním pohrdneme, ak ho na Službách Božích nepočúvame, ak ho nečítame. Nestačí mať Bibliu v knižnici, ako symbol, alebo ako ozdobu, ak ju nečítame a nepočúvame tak hlas nášho Dobrého Pastiera! Zahanbuje, ak nás v jej poznávaní a počúvaní predídu iní! Nielen farár má z nej čítať a učiť v cirkevnom zbore, ale každý rodič vo svojej rodine a domácnosti! To je ideál reformácie a preto stále platí: - vpred k reformácii!
2. Jedna vec, milí bratia a sestry, je čítať a počúvať Slovo Božie, ale je tu aj druhá, ešte dôležitejšia vec.Tá, na ktorú sa spytoval napr. Filip správcu pokladu etiópskej princeznej Kandáces: „Či aj rozumieš, čo čítaš?! (Sk 8,3O)
Sv. Augustín kedysi vyslovil dôležité poznanie, že totiž pri čítaní a porozumení biblických textov potrebujeme pomoc toho istého Ducha, ktorého mali tí, ktorí knihy Písma napísali. Luther bol Augustínovým verným „žiakom a poslucháčom“ a mnohému sa od neho naučil. (Nie nadarmo bol augustínsky mních.)
Dnes by nám Luther pri výklade Ježišových blahoslavenstiev povedal najskôr to, že ich obsah je skutočne: „čisté evanjelium“. Evanjelium je zvesťou o tom, čo robí a koná Pán Boh, ktorý vždy najskôr dáva a obdarúva človeka vzácnymi darmi a až potom od neho niečo (zákon) požaduje. Nie je správne evanjelium a zákon zamieňať, alebo ho zmiešavať, ako aj nie je správne ho oddeliť.To je to prvá a hlavná úloha Cirkvi a jej služobníkov svetu zverená Pánom: prinášať evanjelium.
Aj SZ začína posolstvom najskôr o tom, čo Boh urobil pre človeka a až potom Boh poveruje konať človeka a očakáva poslušnú odpoveď.
Pri prvom blahoslavenstve (v.3) ktoré Ježiš ohlasuje vznikla v dejinách Cirkvi otázka, čo presne zanamená „chudobní v duchu“. Chudobní v duchu sú tí , ktorí uznávajú svoju úbohosť pred Bohom. ( Preklad ECAV v poznámkach pod čiarou). Je však isté, že kráľovstvo nebeské otvoril a otvára človeku z milosti iba Pán Boh.(Sola gratia) Pyšní do neho nikdy nevojdú. Každý, kto si myslí že je „dobrý“, že nepotrebuje Božiu milosť, odpustenie hriechov a službu zmierenia v Ježišovi Kristovi, zbavuje sa účasti v kráľovstve nebeskom a tak aj blahoslavenstva. Kto si o sebe myslí, že dokonale plní Zákon, bude nutne sklamaný...
Povedané inak : poznať svoju hriešnosť a potom činiť pokánie zo svojich hriechov, je začiatok každej obnovy, čiže reformy života kresťana i celej Cirkvi.
Preto Luther v známych 95 výpovediach proti odpustkom hovorí v úvode známe slová:“ Keď náš Majster a Pán Ježiš Kristus povedal:“ Pokánie čiňte“, znamená to, že celý život kresťana má byť ustavičným pokáním“.
To je ten druh zármutku, ktorý slúži človeku na potešenie! Preto Ježiš ohlasuje: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské.“
Podobne PJ nehovorí v ďalšom (v.4) o akomkoľvek žiali človeka, ktorý má za následok dôjdenia potešenia, ale - ako už Ján Zlatoústy správne učil- blahoslavenstva dôjdu tí, „ktorí plačú nad svojimi hriechami“. Ilustráciou tohto zasľúbenia je apoštpl Peter, ktorý zlyhal na dvore veľkňaza, ale cez milostivý pohľad Ježiša a „horkosť“ svojich sĺz našiel „milostivého Boha“ v Ježišovi a mohol „pásť jeho ovečky“.
Blahoslavení sú ďalej ľudia „krotkí, lebo oni dediči zeme budú“. Tí, čo ochotne nesú svoj kríž s Kristom a za Kristom. Tí obdržia dedičstvo zeme, totiž „nové nebo a novú zem“, ktorú nám ako večnú vlasť pripravil Pán!
Blahoslavenstvo dosiahnu aj tí, ktorí „lačnia a žíznia po spravodlivosti“. Luther často zdôrazňoval, že v Kristovom príchode sa uskutočnil príchod spravodlivosti. Prjatie Ježiša Krista vierou ako „slnka spravodlivosti“ znamená plné nasýtenie tejto túžby a očakávania ľudí. Udeje sa tam, kde On svoje ovce vedie a privedie k „vodám odpočinutia večného“.
Ďalšie blahoslavenstvo (v.7) je zasľúbením pre tých,ktorí prijímajú milo-srdenstvo ako program svojho života, za príkladom nášho milosrdného nebeského Otca a Pána. Dar milosrdného Otca v Synovi prevyšuje naše predstavy.Ježiš Kristus prišiel ako ten, ktorý nás očisťuje od každého hriechu a neprávosti.
Platí to aj o našom „srdci“ (v.8), teda o našom myslení a potom aj o našom konaní. Prijatie Jeho očistenia bude znamenať „videnie Pána tvárou v tvár“, čiže trvalé spočinutie v spoločenstve Otca, Syna a Ducha svätého.
Tvorcovia pokoja ( .9) sú tí, ktorí nehľadajú pokoj a s ním iné hodnoty iba pre seba, ale pre všetkých! Opakom je fyzická likidácia ľudí , ktorí sú v niečom iní, ako my. To nie je cesta Božích synov a dcér. Ježiš preto oznamuje blahoslavenstvo plynúce z Božieho detinstva tým, čo tvoria a šíria pokoj aj tu na zemi.
Ďalej tým, čo prijímajú cestu kríža, a ak treba aj martýrium pre dobro iných, alebo pre vieru v Ježiša ako Pána.(v.11-12)
Je jasné, že On priniesol a ponúka iný pohľad na hodnoty a život, ako je bežný u človeka tohto sveta (prorodzeného človeka). Hovorí o iných dôvodoch radosti a veselosti človeka, ako ich vidí svet, ktorý radosť vidí v úplne iných hodnotách. Tieto zasľúbené hodnoty budú a sú naplnené Jeho dielom! Jeho vykúpením, a už dnes sú závdavkom a darom radosti a pokoja, ktorý prevyšuje ľuský rozum.
Sám PJK vytvoril predpoklady k tejto radosti a budúcnosti tých, čo Ho vo viere nasledujú. Vytvoril ich svojou obeťou na kríži a svojím slávnym zmŕtvychvstaním. Bez tohoto diela by Božie kráľovstvo bolo pre nás zatvorené a nedosiahnuteľné. Jeho učenie je totiž nerozlučne spojené s tým, čo sám urobil za nás a pre nás.(Sola redemptione Christi).
Je to teda aj slovo o Ňom samotnom. O Jeho ponížení v inkarnácii (v.3), o Jeho modlitbe v Getsemane a na kríži( v.4), o Jeho krotkom nesení kríža(v.5), a Jeho túžbe ospravedlniť nás svojimi zásluhami(v.6), darom dokonalej lásky a milosti ( v.7), myšlienkami, ktoré vždy hľadali len naše dobro ( v.8), dar pokoja pre nás (v.9), hoci bol svojimi vlastnými zavrhnutý, podobne ako mnohí proroci Boží pred Ním (v.11-12).
Vpred k reformácii ! Je to výzva, ktorá znamená : vpred k Ježišovi! On je nielen učiteľ „nového zákona“ a nových vyšších mravných požiadaviek, ale predovšetkým Darca spasenia! Vykupiteľ sveta a každého veriaceho.
Jemu naplno uveril a zveril svoj život aj Martin Luther.(Sola fide) A to aj za cenu nepochopenia, ba aj prenasledovania. Pamiatka reformácie je výzvou a mocným apelom k nasledovaniu takéhoto plného obrátenia sa ku Kristu , k Jeho Slovu a k prijatiu Jeho diela spasenia.Preto platí: Vpred k reformácii! Amen.
Kázeň na Pamiatku reformácie
31.1O.O9- v Rovensku a v Sobotišti Ľubomír Batka st.