evanjelik.sk

                           Začiatok školského roku – kázeň

2 Tim 4,1-8:“Pred Bohom a pred Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých a mŕtvych, zaväzujem ťa na Jeho zjavenie a kráľovstvo: zvestuj slovo, buď pohotový vhod-nevhod, presviedčaj, karhaj, napomínaj so všetkou trpezlivosťou a poučovaním. Lebo príde čas, keď ľudia neznesú zdravé učenie, ale majúc svrabľavé uši, budú si podľa svojich žiadostí zháňať učiteľov, odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ty však buď vo všetkom striezlivý, znášaj protivenstvá, plň povolanie evanjelistu, konaj si službu. Lebo ja už mám byť obetovaný a nastal mi čas odchodu! Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval. Už mi je pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň Pán, ten spravodlivý sudca, a to nielen mne, ale aj všetkým, ktorí milovali Jeho zjavnie. Amen.

                                  Bratia a sestry v PJK!    

Čas školských prázdnin sa nachýlil k záveru a o tri dni sa začne obdobie nových školských prác, nový  školský rok. Týka sa mnohých  našich rodín, rodičov i školopovných detí, ale aj učiteľov a pedagogických pracovníkov. Spolu s nimi aj mnohých duchovných, ktorí vyučujú náboženstvo v školách a pripravujú deti ku konfirmácii. Na úvod  odzneje veľa pozdravov, predsavzatí, plánov , napomenutí i výziev. Azda všetky by sme mohli zhrnúť do vety, ktorá inšpirovala kedysi slovenského maliara Cyrila Kutlíka, ktorý  namaľoval J.A.Komenského, učiteľa národov. Zobrazuje ho pri glóbuse, pozerajúc láskavo do očí chlapca, ktorému hovorí: „Synu, poď, uč sa byť múdrym“. 

         Vieme, že naše školstvo, vzdelávanie ,výchova, ale aj rodinná výchova trpí mnohými neduhmi a nedostatkami a iste  by  všetkým nám pomohlo začítať sa aj do  spisov Komenského, počnúc  od „Informatorium materskej  školy,“ cez „Všenápravu“, až po „Unum necessarium“ (Jedno je potrebné). S Komenským , ktorý bol nielen pedagógom, ale aj posledným biskupom Jednoty Českých bratov, je to však tak, ako to už pred desaťročami vystihla jedna anekdota: “Do školy prišiel inšpektor, aby  preveril prácu  p.učiteľa i žiakov.  Pán učiteľ hovorí: zopakujeme si, čo sme sa minule učili o J.A.Komenskom! Janko, choď do kabinetu a prines jeho bustu. Janko sa vrátil a doniesol bustu Františka Palackého. Učiteľ hovorí: Povedal som Komenského, a ty si priniesol M.J.Husa!-  Inšpektor  na to hovorí: „ale, ale, pán kolega, to neni  J. Hus! Keby to bol Hus, tak by mal predsa cez oko tú pásku!“

     J.A. Komenský vedel a vyznával to, čo oznamovala už SZ:“ Počiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom“. Na toto poznanie sa spoliehame aj my. Preto je pre nás dôležité stavať  stavbu vnútorného človeku na Slove Božom, na evanjeliu , na písmach SZ i NZ. Popri vedomostiach  a poznaní  vecí tohto sveta, nezabudnime na slovo života, ktoré nám prináša PJK a jeho verní apoštolovia.

                 Ježiš Kristus je naším  najlepším Učiteľom a Pomocníkom!

1.Jeho slovo verne zvestujme

2.protivenstiev sa neľakajme a 

          3.na cieľ boja viery pamätajme.

Keď  apoštol a učiteľ pohanov, sv. Pavel, robil posledný „odpočet“ zo svojej služby, zároveň ju zveril a odovzdával ako najdôležitejšie životné poslanie  a úlohu  svojmu žiakovi Timoteovi. Ním začína pôsobiť vo svete už druhé pokolenie  nositeľov evanjelia.

„Pred Bohom a pred Kristom, ktorý bude súdiť živých i mŕtvych“, zaväzuje svojho žiaka a duchovného syna k trvalej úlohe  apoštolátu. “Zvestuj slovo, buď pohotový vhod, nevhod, presviedčaj, karhaj, napomínaj so všetkou  trpezlivosťou a poučovaním“(v.2). „Plň povolanie evanjelistu, konaj si službu“(v.5b). V týchto slovách je jasne vyjadrená a obsiahnutá  služba  a úloha všetkých apoštolov a ich nástupcov v úrade. Ukazujú na veľkosť tejto služby, ale zároveň aj na ťažkosti, ktoré sú s ňou vždy spojené. Preto dodáva povzbudenie a upozornenie: “znášaj protivenstvá, buď vo všetkom striezlivý“. (5 a) 

Evanjelium samotné je síce vždy dobrou a radostnou službou a zvesťou od PB tomuto svetu ( R 1, 16), ale ono nie je zo sveta a práve preto svet nemiluje to, čo nie je jeho. Ak nie je správne pochopené a prijaté, zostáva aj toto slovo, plné milosti a pravdy „Židom pohoršením a pohanom bláznovstvom“.(1 K 1,23)

       Každý pokrstený kresťan má mať účasť na tomto Kristovom poverení a diele. Preto tak, ako pri školskom vyučovaní potrebujú mnohí žiaci pomoc , podporu a trpelzivosť dospelých, tým viac aj pri náboženskom vzdelávaní  a v duchovnom raste. Nie každý kresťan je učiteľom v škole, a  podobne ani nie učiteľom v cirkevnom spoločenstve. Ale v našich domácnostiach a rodinách máme ako rodičia plniť úlohu aj učiteľskú-prorockú aj kňazskú a kráľovskú. Najskôr je kresťan, tak ako bol aj Timoteos, žiakom. Musí sa učiť duchovne rásť až do duchovnej dospelosti. Musí sa naučiť niesť „celú výzbroj Božiu“(Ef 5,13) a vedieť ako ju používať. Nepochybne, môže sa stať, že aj naše deti môže použiť Pán Boh k osloveniu dospelých, alebo k nášmu napomenutiu. Sú veci, ktorým sa musíme ako dospelí učiť od detí, lebo “pokým nebudete ako deti , nevojdete do KB“, hovorí aj PJK. Aj vieru dieťaťa môže PB použiť, a často aj používa, aby nás naučil poznať svoje cesty. Aj cez detský plač, slzy, jeho otázky, alebo výčitky  nám môže otvoriť oči, rozum, srdce. 

Ale to najdôležitejšie, najhlbšie, najspoľahlivejšie zveruje PJ svojím učeníkom, svoje Cirkvi a  apoštolom, korým hovorí: “Učte ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal!“(Mt 28) To znamená, že kresťan, ktorý sám je  vyučený  a oboznámený  s pravdami Božieho slova, prechádzajúc vyučovaním doma, v škole, pri konfirmácii, navštevovaním SLB atp.,  môže  sa stať krstným rodičom a  najmä garantom kresťanskej výchovy a rastu iných a na prvom mieste vlastných detí! Kresťanský rodič má vždy účasť,- skrze dar  Ducha Svätého prijatého už v Krste sv. a potom  v každom verejnom, spoločnom vyučovaní Cirkvi, ako aj vo sviatosti Večere Pánovej - na misijnom poslaní Cirkvi, zverenom jej skrze JK ako Pána. On je teda naším spoločným Učiteľom, ale aj Pomocníkom, ktorý prišiel z neba a ktorý nás sám najskôr učí a potom posiela k iným , k našim blížnym. Pri náboženskom vyčovaní  potrebujú deti pomoc, vedenie, osobný príklad v podobe záujmu o  prácu, alebo o hodnotu vzdelania aj v duchovno-nábožnskej oblasti. Jasne  a jednoducho povedané biblicky: všetci sme kňazmi PJK, i keď nie všetci sme poverení verejným vyučovaním, ktorému sa  zvykne  hovoriť: farárska, alebo duchovno-pastierska služba!

 Ale účasť na Kristovom úrade a hodnosti máme všetci pokrstení v PJK! Každý svojím spôsobom - a to znamená aj otcovia, aj matky, aj krstní rodičia,  i starí rodičia. K tomu nás vedú aj naše tzv. krstné sľuby a mnohé slová a príklady Krista Pána, ale aj biblických svedkov. Preto aj pre nové obdobie školskej náboženskej výučby i ostatnej  výchovy a vyučovania v domácnostiach, platí výzva apoštola Pavla: „Zvestuj slovo, buď pohotový vhod – nevhod, presviedčaj, karhaj, napomínaj“. Platí aj slovo nášho Pána: „Dovoľte dietkam prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo nebeské! (Mk 1O). Preto tie vzácne slová pravdy Kristove verne zvestujme! Nikto, kto sa cíti nasledovníkom PJK nemôže sa tejto službe vyhýbať, alebo sa nejako z nej vyhovárať. Vychádzajme  z toho,  že Ježiš sám je naším Učiteľom, ale aj Pomocníkom v evanjelizácii našich milých a blízkych. Aj tu platí: “ Čiňte dobre všetkým, ale najmä domácim viery“!

  2. PJK je naším učiteľom, ale aj pomocníkom! -Toto je dôležité poznanie.

Ap.Pavel pripomína Timoteovi dôležité poznanie: “Príde čas, keď ľudia neznesú zdravé učenie, ale majúc svrabľavé uši, budú si podľa svojich židostí zháňať učiteľov, odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam“.(v.3)

Každá doba má svoje vlastné ťažkosti, problémy a svoje vlastné „bájky“. Nazval by som ich : pseudovierou. Taká pochybuje  o hodnote evanjelia. Kresťanská Cirkev má s tým svoje vlastné skúsenosti.Tie sú podobné, aké mal už  SZ vyvolený Boží ľud, povolaný k Božej službe. Prešiel výšinami viery i zlyhaniami, zoči - voči  pokušeniu, ktoré prichádalo zo strany sveta. Izaelský ľud musel žiť v zemi zasľúbenej medzi pohanmi, ale aj v blízkosti ľudu Izmaela, o ktorom je napísané, že sa stane „veľkým národom“, i keď  sa bude správať ako „divý osol“.(1 M 16,1O-12) 

  Aj kresťanská Cirkev žila a žije vo svete  aj iných „vier“ a mnohí neznášajú zdravé učenie. Mnohí majú „svrabľavé uši“ k počúvaniu a odvracajú sa  od  evanjelia. Veľkosť a  náročnosť úlohy evanjelizácie, tj.úlohy niesť evanjelium všetkým, (lebo Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy), narážalo  a naráža aj dnes na ťažkosti, alebo odpor.

Apoštolova výzva je však jasná. Všetci spločne a tak aj rodičia a kresťanskí učitelai musia počítať s ťažkosťami, odmietaním  i nevraživosťou sveta. Preto platí: „znášajme protivenstvá“ sveta a pokušiteľa pri nesení evanjelia.

 Niesť evanjelium aj najbližším, napr. vlastnému manželovi, či manželke, vlastným deťom - je úloha náročná. Ap.Pavel ju nazýva „bojom“, zápasom, alebo „ behom na dlhé trate“...

Je šťastný, že o svojej službe, duchovnej práci a sejbe môže povedať   na konci svojho života  toto vyznanie:“ Dobrý boj som dobojoval, beh odkonal, vieru zachoval.“(v.7)

Pripomeňme si, že náš boj nie je proti telu a krvi, nie je proti človeku, ale proti hriechu a  zlu. „Proti zlým duchom a mocnostiam“. Diabol je veľký nepriateľ:“ veľká moc a klam, strašná jeho je zbraň,  nemá v svete rovného“ (Sp.263,1) Povzbuďme, poučme a posilnime sa aj dnes príkladom biblických svedkov: či už SZ: Mojžiša, Eliáša, Jána Krstiteľa, i NZ svedkov, ale aj mnohých našich evanjelických otcov vo viere, známych v celej našej Cirkvi, i tých známych, ktorí žili na pôde nášho CZ Sobotište a jeho fíliach. Boli to nielen kňazi a  učitelia, ale aj mnohí statoční otcovia  a matky  z našich jednoduchých rodín. 

3. Záverom si pripomeňme aj cieľ nášho spoločného úsilia, boja viery  a duchovného vzdelávania. Aj tu je PJ naším Učiteľom a Pomocníkom. Ten cieľ nie je tu , v tejto časnosti. Ap.Pavel svoju službu  a prácu apoštola vidí v takejto perspektíve:“Už mi je pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň Pán, ten spravodlivý sudca, a to nielen  mne, ale aj všetkým, ktorí milovali Jeho zjavenie“.(v.8) My ľudia si síce cestu k večnosti delíme na menšie úseky  a etapy, ako je napr.aj jeden školský rok, ale  zmyslom duchovného napredovania má byť odmena a ohodnotenie, ktoré príjmeme raz z rúk nášho Pána. Preto náboženská výchova a výúčba nie je cieľom, ale prostriedkom k cieľu. Je usmernením k životu, ktorý nám PJK pripravil, do ktorého nás povoláva a pre ktorý nás pripravuje. Veniec spravodlivosti nie je  výsledok nášho úsilia, ale  darom milosti a ten je  aj pre nás už pripravený. Nezháňajme si iných učiteľov, ale učme sa všetci od  Toho, ktorý má plnosť pravdy a lásky.Využime aj nový školský rok ako dar a čas milosti, ktorý je nám daný k poznávaniu správnej cesty k nebesám a ku Kristovmu kráľovstvu.Amen.

Kázeň v Rovensku a v Sobotišti, 3O.O8.O9, 12.N.po sv.Tr.

                                    (Veni sancte)

                                                                                  Ľ.Batka st.