evanjelik.sk

 Z historických pamiatok má obec Rybník len jednu, ale tým významnejšiu evanjelický kostol neobyčajne starý.

Poniže obce na rozhraní troch chotárov, rybnianskeho, brusnického a špaňopolského na dosť strmom kopci sotva zbadá v tomto kraji neznámy človek jednoduchý kostol, ktorého tmavá šindľová strecha tak ostro kontrastuje s bielymi, v letnom slnku malebne žiariacimi stenami. Nezbadať ho preto – akokoľvek dominuje nad celým okolitým krajom - lebo jeho väčšia čiastka smerom od dediny je väčšinou čiastkou roku maskovaná korunami košatých líp.

Hneď pri vstupe do kostola ovanie človeka ten známy puch storočí, čo jednako len nemá „vôňu“ stuchliny, ale predsa je len dobrým svedkom dávnych časov a vyvoláva v nás ten zvláštny známy doje, akým pôsobia všetky miesta, dýchajúce starobilosťou. Najmä svätyňa, stavaná v gotickom štýle a na jej stenách sa nachádzajúce staré, primitívne maľby volajú, dávna minulosť! … Ale našu pozornosť zaujmú aj iné veci, na ktorých spočinie naše oko – maľby na chóroch, staré rezby na oltári a na kazateľnici, staré nápisy na viacerých miestach, od toho od všetkého čakáme, že nám povie mnoho o minulosti tejto pozoruhodnej stavby. Bohužiaľ, sklameme sa vo svojom očakávaní, lebo postavy nástenných malieb odpovedajú na naše otázky len mlčaním …

Neostáva nám tedy nič iné, ako hľadať nejaké iné pramene, z ktorých by sme sa aspoň čo-to dozvedeli o minulosti rybníckeho evanjelického kostola.

Kostol je mýlne pokladaný za dielo husitské. Ale z prameňov, ktoré máme po ruke, sa dozvedáme, že jeho počiatky spadajú ešte do dôb predhusitských. No, i tak sa nedá popreť, žeby ruka Husitov nebola mala hojnú účasť na podobe kostola, akú má dnes.

Na miestach, kde teraz stojí kostol, stál kedysi rozsiahly kláštor mníchov rádu Nazarénskeho. Husiti, ktorí okolo r. 1440 zaujali Gemer, súc nepriateľmi katolicizmu, ničili tu sa nachádzajúce kláštory a mníchov z nich vyháňali. Je veľmi pravdepodobné, že takýto osud postihol i kláštor rabnický.

Náš gemerský rodák, bádateľ Sámuel Tomášik , ev. farár, je tiež tej mienky, ako to podáva vo svojich „Pamätnostiach Gemersko-Malohontských“, kde v kapitole venovanej starým kláštorom gemerským píše (na str. 95) toto: “Rabnický kláštor, Conventus Nazarenorum de Ribnik, čiže Újvásár. Dľa povesti stál niekedy tento kláštor na kopci za osadou Rabníkom, kde je teryz ev. kostol, kde i teraz možno základy bývalého rozsiahleho stavania vidieť. Povesť zneje tak, že mnísi títo mali v doline svojryník, a že pri ňom založili terajšiu osadu, ktorá sa v listine kráľa Bélu IV menuje  Lipunthava od blízkej osady Lipovec, na vŕšku vystavenej. Moja mienka je, že i tento kláštor, ako všetky gemerské kláštory, spríchodom Husitov a opanovaním celého Gemera zaniknul a spustnul.“

Prepis z Rybníckej kroniky: Peter Schlotz