22. Cirkev - Amaranthus
Anaranthus /Láskavec/ rastie v Auguste a podobá sa viac na byľ ako na kvet, dá sa ľahko zlomiť a predsa si rastie s ľahkosťou ďalej. A keď už všetky kvety odkvitli, ale táto je pokropená vodou tak ožije a je hneď sa zelená, takže sa z nej v zime dajú viť vence. Aj preto sa volá Amarathus, že neodkvitá a nehynie.
Neviem, či sa dá cirkev pripodobniť k niečomu viacej ako k tejto kvetine, ktorú voláme Tausendschoen. Pretože aj cirkev má rúcho opraté v krvi Baránkovej, ako je o tom napísané v prvje knihe Mojžišovej a v Zjavení Jána, a má červenú farbu. A predsa je cirkev krajšia než akýkovľek ľudský stav či spolok. A jedine ju miluje Boží Syn ako svoju milú nevestu, jedine na ktorej sa teší a rozradostí. Jedine na cirkvi visí Jeho srdce a naopak nemá potešenie a radosť z tých, ktorí znevažujú a krivia Evanjelium.
Pritom sa aj cirkev dá ľahko odlomiť a ošklbať - to znamená, že je poslušná Božej vôli a rada poslušná v kríží, je v ňom trpezlivá a potom si znova s radosťou rastie a naberá do veľkosti. To znamená, že prenasledovanie je jej k úžitku, v tom, že sa učí v ňom správne poznávať Boha, vzývať ho správne, vyznávať učenie slobodne a dáva vzrastu krajších a jemnejších cností.
Napokon zostáva steblo celé a nedá sa vykynožiť, aj keby hneď zničili, zlomili, zabili niektorých jeho údov. A tak ako ani Amaranthus nevädne tak sa nedá zničiť a potlačiť ani cirkev. Čo je krajšie ako Amaranthus? Keď ho dáte do vody znova sa zazelená - to sa podobá vzkrieseniu z mŕtvych.
Takže ani my nemáme pochybovať, že cirkev povstane z hrobov, skrze Božiu moc znova ožije a bude večne sláviť, oslavovať a chváliť Otca nášho Pána Ježiša Krista, ako aj Božieho Syna, nášho Spasiteľa a Vykupiteľa spolu so Svätým Duchom. Nech aj iné cisárstva, kráľovstvá, kniežatstvá a panstvá kvitnú, zachvíľu uvädnú a padnú ako aj iné kvety. Ale toto kráľovstvo, ktoré je tak hlboko zakorenené, nemôže byť zničené nikým a zostáva naveky.
Walch XXII, s. 605, No. 23.
Viď:
http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/biologia-a-geologia/22373/charakteristika-rodu-amaranthus