evanjelik.sk

Tento citát od Martina Luthera nádherne vyjadruje, podstatu kresťanského pohľadu na manželstvo. (A pozor – Luther nehovorí o žene – ale o mužovi): „Keď sa prirodzený rozum – tá múdra prostitútka – za ktorou sa vydali pohania pozrie so svojou najväčšou múdrosťou na manželstvo  - tak sa škriabe za uchom a hovorí: Ach, čo by som mala uspávať dieťa, prať plienky, znášať smrad, ustielať postele, prebdieť noci, starať sa oň keď plače, liečiť jeho boliestky a modriny, potom sa starať o ženu, chovať ich, pracovať, toto zariadiť tamto riešiť, tu pracovať a tam sa lopotiť, toto a iné znášať a trpieť pod všetkým iným, čo prináša manželský život? Ai, čo by som mal byť tak zviazaný. Ty úbohý chudák, oženil si sa, ha- ha, hanba, fuj tej námahe a starostiam. Lepším by bolo, ak by si zostal sám a žil si pokojný život bez starosti.

Čo na to hovorí kresťanská viera: Otvorí oči a vidí všetky tieto malilinké, nepríjemné a opovrhované skutky v Duchu a uvedomuje si, že v nich má Boh svoje zaľúbenie a sú ozdobené najvzácnejším zlatom a drahokamami a vyznáva: Bože, pretože som spoznal, že si ma stvoril ako muža a dal si nám počať toto dieťa, tak viem, a som si istý, že sa Ti to tak najviac páči. Vyznávam, že nie som hodný aby som mohol uspávať dieťa, prať jeho plienky a starať sa o manželku. Ako sa mi dostalo tejto pocty, že smiem slúžiť tvojmu stvoreniu na základe Tvojej vôle? Ach ako rád toto všetko vykonám, a aj keby to malo byť ešte menším a opovrhnutejším. Teraz ma však neodradí ani páľava dňa, ani hrozný mráz, ani námaha ani práca, lebo viem, že máš v tom zaľúbenie.“