evanjelik.sk

Pred časom sa tu diskutovalo o vlne pentekostalizmu v ECAV. Letničné prebudenie v Nemecku začalo v prvých rokoch XX storočia – ešte pár rokov pred Azusa street a malo menej búrlivý „pôrod“.

V roku 1909 však povstala opozícia a bola spísaná Berlínska deklarácia (BD), ktorá toto hnutie odsudzovala ako diabolské. Dokonca mnohí luteráni (aj farári) sa báli prechádzať cez mesto, kde letničné prebudenie vzniklo...

Deklarácii predchádzalo stretnutie v Gnadau, kde neboli prizvaní zástupcovia hnutia, aby sa nemohli brániť a do konferenčnej správy sa nedostala hlavná prednáška profesora Götersa, ktorý bol pozvaný, ako expert: ,,O letničnom hnutí vo svetle cirkevných dejín". Nemala totiž odsudzujúci charakter, nakoľko tento teológ vysvetlil, že podobné hnutia vznikali skoro v každom storočí. A aj keď tieto prebudenia boli sprevádzané nepeknými sprievodnými javmi, v jadre sa dalo rozpoznať Božie pôsobenie. (Uvedený profesor nepatril do hnutia)

Členovia prebudenia boli exkomunikovaní a až po Druhej svetovej vojne začali evanjelici postupne odstupovať od BD. Slobodné cirkvi vtedy však nie (hoci dnes už možno áno). Pietisti a prebudenecké skupiny pravdepodobne zotrvávali v odmietavom postoji dlhšie.

Každopádne na nedávnom stretnutí predstaviteľov tohto hnutia a pietistov odzneli zmierlivé slová, že po 100 rokoch už BD, ani obranné spisy letničných voči nemu nemajú pre život žiaden význam...