evanjelik.sk

Niečo však na vašej požiadavke po rovnosti je.

Aj Unitatis redintegratio nariaďuje:

Treba poznať ducha oddelených bratov. Na to je potrebné štúdium konané podľa pravdy a dobromyseľne. Katolíci náležite pripravení, nech sa lepšie oboznámia s učením a dejinami, duchovným a liturgickým životom, náboženskou psychológiou a kultúrou bratov. Na to sú veľmi užitočné stretnutia, na ktorých sú prítomné obidve stránky, najmä aby rokovali o teologických otázkach ako rovný s rovným, pod podmienkou, že tí, čo sa na nich pod dohľadom arcipastierov zúčastňujú, sú naozaj odborníci. Z takéhoto dialógu jasnejšie vysvitne aj skutočné položenie katolíckej Cirkvi. Týmto spôsobom možno lepšie poznať i zmýšľanie oddelených bratov a primeranejšie sa im vysvetlí naša viera.

Problém však je, že rovnocennosť podľa vášho gusta by znamenala popretie našej vlastnej viery. Už by to nebol úprimný dialóg.

Marana tha!

V mnohom sa zhodneme, myslím si.

Samozrejme, že ani ja nesúhlasím s mučením a zabíjaním pre vieru. A tiež si myslím, že treba odbúravať zbytočné veci, ktoré spôsobujú medzi cirkvami napätia. Nazdávam sa, že Sarkandrov životopis z katolíckeho pohľadu by bol trochu odlišný, ale tak to býva. Každopádne si myslím, že zmienka o jezuitoch a o tom, že nemohli nevidieť, že sú súčasťou represívneho aparátu absolutistického systému, nie je najšťastnejšia. Evanjelické stavy, ktoré mučili Sarkandra nevedeli, že mučenie je hriech proti dôstojnosti človeka? Bola to iná doba. Nemôžeme na nich používať naše normy.

Neviem, či ste niekedy zažili to, že ste v nejakom momente života zbadali, že niečo robíte nesprávne. A nemám na mysli používanie otvárača na konzervy, ale vec vnútorného postoja. Mne sa už viackrát stalo, že som si v nejakom svetlom okamihu uvedomil, že niečo, čo robím alebo hovorím je nezlúčiteľné s tým, že som kresťan. Predtým som to vôbec nevidel, ale záblesk milosti mi otvoril oči. Bolo mi ľúto minulosti, ale nemal som pred tým šancu prísť na to, že niečo nie je v poriadku. Až po tomto zážitku som mohol upraviť svoje správanie. Dokonca sa mi stalo, že som robil niečo a považoval som to za správne, uvedomoval som si, čo robím (ale nevidel som zlo). A keď sa tak správal niekto z mojich blízkych, tak som to považoval za hlúpe a hnevalo ma to. A keď prišla tá chvíľa, keď sa mi otvorili oči, tak som sa až musel rozosmiať.. aj kvôli absurdnosti môjho predošlého správania.. a aj z radosti, že už je to odhalené a tým pádom prichádza zmena.

Avšak ak sme v situácii, že celá spoločnosť je na takom stupni vývoja, že nejakú vec vníma pozitívne, alebo aspoň ako prípustnú, tak nemôžeme očakávať, že niekto odrazu príde na to, že sa robí chyba a zmení to. Určite sú aj také osobnosti, ale sú zriedkavé a ich schopnosť zmeniť stav je obmedzená. Bolo by zaujímavé pozrieť sa na našu spoločnosť z perspektívy ľudstva ..povedzme..26. storočia. Asi by sme sami sebe vytkli množstvo nedostatkov a čudovali sa, ako to, že sme to nevideli. Neprepadajme ilúzii, že naša spoločnosť, naše morálne normy, sú dokonalé a máme právo súdiť ľudí z inej doby!

Dúfam, že aj u ECAV sa tie krsty dajú do poriadku. Neviem, nakoľko je to rozšírené, ale snáď nie veľmi. Veľa asi záleží na formovaní poslucháčov evanjelickej teológie.

Aj u nás sú v Otče náš minimálne rozdiely. Ale keď tu niekto tvrdí, že mu vadí zmena kréda pri spoločných modlitbách, tak sa čudujem, lebo Otče náš je tiež rozdielny a nikto z toho vedu nerobí. Dokonca pri jednej modlitbe ma kamarát vyzval, aby som sa modlil, ako sa modlíme my, lebo som sa prispôsoboval.

Zmena "za všechny -> za mnohé", to neviem, o čom hovoríte. Ak môžete, prosím, priblížte mi to.

A čo sa týka zmeny "všeobecný -> katolícky", tak tam by som rád spomenul, že II. vatikánsky koncil používa termín catholica v latinskom texte, I. vatikánsky koncil tiež a Tridentský tiež. Že je tento termín použitý v Nicejsko-carihradskom texte a aj v Apoštolskom vyznaní viery je jasné. Čo som si pozeral Denzingera, tak myslím, že iba vo vyznaní viery IV. Lateránskeho koncilu bol použitý termín universalis. Takže atribút cirkvi, v ktorú veríme prakticky stále znel "katolícka". Ale majú pravdu všetci tí, ktorí pripomínajú, že to neznamená rímsko-katolícka. A zhodujú sa aj s náukou RKC týmto. Nejde len o to, že aj východné obrady sú v plnej jednote s Rímom. Totiž ak si niekto pozorne prečítal dokumenty cirkvi, tak vidí, že aj východné cirkvi sú považované za cirkvi podľa definície, ktorú prijala RKC. A hoci ECAV nie je označená ako cirkev, aj tak jej veriaci vďaka krstu sú spojení s katolíckou cirkvou. Lebo podľa viery RKC je katolícka cirkev Kristova cirkev, ktorú založil pre spásu duší. A spása sa netýka iba katolíkov. Preto ani katolícka cirkev nie je totožná s RKC a to podľa jej vlastnej náuky. Žiaľ, mnohí to prehliadajú a potom hovoria o exkluzivite atď.

Milá bola reakcia ECAV na dokument z júna 2007. Okrem iného je tam definícia cirkvi: Cirkev je zhromaždením všetkých veriacich, ktorým sa evanjelium čistotne káže a velebné sviatosti podľa evanjelia prisluhujú. O pár riadkov nižšie je "v bratskej láske" spochybnená platnosť prisluhovania eucharistie: "Veriacich Rímskokatolíckej cirkvi v bratskej láske chceme upozorniť na nenaplňovanie slov Pána Ježiša Krista, ktorý hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ (J 6, 54) V rímskokatolíckej praxi je táto Ježišova požiadavka naplňovaná len z polovice a je otázne, či postačujúco." Vyznieva to pre katolíkov asi tak isto, ako pre evanjelikov vyhlásenie RKC, pretože podľa tejto reakcie je ECAV cirkvou (hoci nie je napísané, že jedinou), ale to, či je cirkvou aj RKC je spochybnené a konanie pápeža je označené ako v rozpore s Duchom Ježiša Krista. V celom tomto dokumente sú rôzne náznaky, ktoré by ma ako katolíka mohli podráždiť. Bolo by zaujímavé prečítať si ho s niektorým z vás, porozprávať sa o ňom a zistiť, či ste zachytili, ktoré sú to. Možno sa to niekedy podarí.

Asi toľko. Dúfam, že som sa nikoho niečím nedotkol.

Marana tha!

Ďakujem, myslím si, že je to potrebná modlitba.

Máte pravdu, nie je to modlitba.

Nemyslím si, že by išlo o bazírovanie na slovíčkach. V Otče náš sú iba malé rozdiely, ktoré by sa dali hravo upraviť. Táto časť Svätého Písma nespôsobuje nijaké kontroverzie, pokiaľ viem.

Nejde o to, čo je pre mňa neprípustné. Mne napríklad neprekáža krst baptistov. Je to ich viera, v poriadku. Ak je záujem, môžem sa o tom s nimi rozprávať. Lenže ECAV s KBS podpísali dokument, v ktorom sa k niečomu zaviazali a je to krok k užšej jednote medzi nami. Niektorí členovia evanjelickej cirkvi to nerešpektujú. Keby tu ten dokument nebol, nech krstia ako je u vás zvykom. Ale takéto správanie robí situáciu neprehľadnou a dohody zostávajú iba slovami. Dá sa takto robiť ekuména?

O spoločnom dokumente venovanom téme Večere Pánovej nič neviem, takže sa neviem vyjadriť. Prosím, pošlite mi link, nech si ho preštudujem.

Ďakujem.

Marana tha!

Sledujem túto diskusiu a ani sa mi nechcelo reagovať.... bol som pokrstený ako dospelý, dá sa povedať " pomazním" (vodou na čelo) a či fakt, že jej kvapky mi potom po čele "tiekli" možno uznať za tečenie vody, a či je môj krst z hľadiska RKC platný, to ma absolútne vôbec nevzrušuje. Dohoda o "vzájomnom" uznaní krstu-neviem, či ev. cirkev niekedy neuznávala katolícky krst. Pokiaľ viem, nikoho pri prípadnom prestupe znovu  u nás nekrstili. Čiže aj dohoda by sa mala volať o "katolíckom uznaní ev.  krstu " za určitých podmienok....

Tabule a mučeníci ? Veď aj Daniel Krman vraj na smrteľnej posteli - teda v žalári - tak ochotne prestúpil na katolícku vieru a prijal sviatosť, že mu až  zuby zlomili.... a potom s veľkou slávou pochovali v bratislavskom dóme..... Škoda hovoriť....

Najväčšia chyba ekumenizmu je tá, ako som už dávno povedal - že nikto nevie, čo by to malo byť, a čo by z toho chcel mať.  Každý si pod tým predstaví to, čo mu najviac vyhovuje. A potom sa to zvrhne na handrkovanie sa o článkoch viery !