evanjelik.sk

                          Pôst ako čas odhaľovania diabolskej lsti

Mt 4, 1-11:

                 Hlad je veľmi zlý pán. Prinúti ľudí neraz vykonať to, na čo by inak ani vo sne nepomysleli. Spomínam si na udalosť, keď sa niekoľko ruských vojakov stratilo v člne na mori, kdesi pri Sachaline. Prežili bez jedla asi 4O dní, vodu pili iba dažďovú. V zúfalej situácii zjedli kožené remene a opasky, ba aj harmoniku a tak sa stali hrdinovia.

Ľudstvo pamätá na veľké a dlhé hladomory, najmä cez vojny. Azda najstrašnejšie je rozprávanie židovského historika Jozefa Flavia, účastníka povstania proti Rimanom  a očitého svedka zničenia Jeruzalema.(R 7O po Kr.) Keď obliehanie  mesta trvalo dlhlo, ľudia boli tak vyhladovaní, že  žravý hlad im zatemňoval rozum. Zelóti, brániaci Jeruzalem zúfalo hľadali po meste čokoľvek, čo by sa dalo zjesť. Zrazu zacítili vôňu pečienky. Vtrhli do odmu, odkiaľ vôňa vychádzala. Ženu, ktorú v ňom našli požiadali, aby im ju vydala. Bola to Mária, dcéra šľachetnej rodiny Beth-Ecob z východného Jordánska. Prišla do Jeruzalema na veľkonočné slávnosti a bola veľmi bohatá. Vydesená žena im žiadanú vec vydala. Zhrození uvideli polozjedené novonarodeniatko- Máriino vlastné dieťa. Čoskoro sa to dozvedelo nielen celé mesto, ale zvesť prenikla cez múry aj do rímskeho tábora. Titus, veliteľ, prisahal, že  tento hanebný čin zakryje rumami celého mesta.

               Keď sa Ježiš na púšti postil 4O dní, nakoniec vyhladol. Takýto dlhý pôst ho priblížil na pokraj smrti. Vieme, že Ježiš prišiel , aby trpel a zomrel a zdalo by sa, že tu je už celkom blízko cieľa. 

Preto nás musí prekvapiť, že Diabol, ktorý chce vždy zlo a smrť, vyzerá zrazu ako -Záchranca! Navrhuje jednoduché riešenie, ktoré by dokázalo dve veci: Ježiš by  prejavil Božskú moc a silu a najmä zachránil svoj život! „Povedz, nech sa z tohto kameňa stanú chleby!“ Povedz slovo a všetko trápenie zmizne a zmení sa.

             Určite by takéto slovo Ježišova nasýtilo  a odvrátilo hrozbu straty života! Ale Ježiš neprišiel zachrániť seba, ale nás! Nielen pred hladom! Veď toto robí sám PB denno-denne. Dáva nám : pokrm i nápoj a všetko potrebné k životu. Na tejto zemi nemusí byť nikto hladný! Ak ale ľudia niekde hladujú, nie preto, že Boh je zlý, ale preto, že  ľudia sa stávajú často a ľahko diablovými spojencami: berú , kradnú, alebo  priamo ničia B dary určené pre všetkých....

Diabolská „práca“ je v tom, že chce nielen u Ježiša, ale priamo v každom jednom ľudskom srdci, v každom z nás, spochyniť B.lásku, dobrotu a starostlivosť. Božie  riadenie  a udržiavanie sveta, Božiu všemohúcnosť  i Otcovskú lásku.

        Tak, ako Ježišovi diabol navrhol, aby vzal veci svojho života do   vlastných rúk, bez ohľadu na zámer a vôľu nebeského Otca, to isté chce  spôsobiť  aj v nás. Chce oddelovať a trhať spoločenstvo s Otcom. Hovorí sa, že „strach má veľké oči“. Strach pred hladom azda dvojnásobne. Treba priznať, že  neriešenie potravinovej  (sociálnej) otázky spôsobilo najviac odpadnutí od Boha. Najväčšie pochybnosti o Bohu a jeho dobrote vznikajú ak sa človeku nedostáva každodenného chleba. Ľudia si dajú  neraz ľahko nahovoriť, aby sami, bez PB riešili základné existenčné otázky- otázky hladu, chleba, vody (atď) a ich  zabezpečenie!.Ak satan dosiahne, že sa táto otázka a úloha začne riešiť bez poslušnosti PB, bez zodpovednosti  za  naše konanie Bohu, diabol dosiahne svoj cieľ. Poznáme z dejín tieto pokusy a  tzv.víťaztvá budovania raja na zemi bez Boha, či proti nemu.

Ježiš  Kristus  nás učí dôvere v B. konanie, dôvere v Boží záujem o nás, o naše telo, o chlieb každodenný, o dostatok potravín, vody, dobrého vzduchu, energií a všetkého, čo je bezpodminečne nutné pre zachovanie života.

Preto prvou a základnou vecou je, aby  človek dôveroval Bohu a Slovu, ktoré vychádza z úst Božích! “Nie samým  chlebom bude žiť človek, ale každým slovom, ktoré vychádza  z úst Božích“(v.4).

         Pán Ježiš vedel, že prišiel, aby trpel a zomrel, ale miesto , čas i spôsob chcel prijať len a výlučne  z Božieho pokynu. V poslušnosti a dôvere v Božie riešenie. Ak by PJ zachránil vtedy seba, podľa diablovho návodu, nikdy by nezachránil nás! Pretrhnuté spoločenstvo s Otcom by znamenalo Jeho i našu prehru! 

Ďakujme  Mu a radujme sa, že to sa nestalo, že  Ježiš svoju obeť priniesol v pravý čas  a na pravom mieste, aby nás zachránil pre nebo a večný život !

2.) Diabol nemení svoju podstatu, aj keď mení svoje „prevleky“, svoje maskovanie. Nie náhodou apoštol píše, že sa dokáže vydávať aj za anjela svetla. Ak  však nedokáže  preraziť cez citlivú otázku, akou je otázka  zabezpečenia tela vie, že má do činenia s dôveru v Božiu lásku, tak ako ju vyznáva ľud SZ i NZ.

         Poučný je preto jeho druhý pokus roztrhať spoločentsvo Otca a Syna cez mimoriadny zázrak a div. PJ prišiel, aby vykonal pre človeka aj mnohé divné a zázračné skutky. Sú to skutky pomoci človeku, počnúc prvým na svadbe v Káne Galilejskej, cez mnohé uzdravenia a nasýtenia .Dôkazy Jeho moci nad prírodnými silami, ale aj skutky premeny tvrdého, ľudského srdca na veriace a  láskavé srdce, ako to bolo  u Zachea. Všetky možno označiť za  mimoradne . V našich očiach vyzerajú a pôsobia  vždy ako zázraky.

 Diabol chce by ľudská viera v Boha  a viera v Ježiša stála iba na  úplne mimoriadnych (exkluzívnych) skutkoch a činoch. Na zázrakoch, ktoré Boh musí ustavične konať, akoby bol na ne odkázaný On i naša dôvera. Preto diabol žiada Ježiša, aby skočil z nástrešia Jeruzalemského chrámu, z  veľkej výšky a pritom by sa Mu nič nestalo! „Ani nohu si neurazíš o kameň“.

 Pokušiteľ využíva to, čo Pán Ježiš predtým naznačil, že totiž Boh si v tejto chvíli Jeho smrť neželá! Naviac, získal by predsa to, čo Ježiš  u ľudí hľadal a hľadá: obdiv, úctu a dôveru! Ak by si pritom neublížil, nikto, ani  tvrdošijní židovský súkmeňovci by nemohli poprieť výnimočnosť Jeho osoby  a prítomnosť Božej.pomoci a záchrany .

 Napriek tomu, že taký skutok zdanlivo  môže podporiť to, čo Ježiš chce nájsť u ľudí, totiž vieru ,predsa  ide o diabolskú lesť!! PJ ju ľahko odhaľuje, diabla demaskuje a odmieta takéto konanie . Aj pri inej príležitosti, keď o niečo podobné žiadali samotní ľudia Pán Ježiš povedal, že ľuďom bude daný iba jeden, jediný  mimoriadny dôkaz, ako základ  a opora pre ich vieru v Neho, ako Spasiteľa. Bude to „znamenie proroka Jonáša“. „Lebo ako Jonáš bol vo veľrybe tri dni a tri noci, tak aj Syn človeka budev lone zeme tri dni a tri noci“.(Mt 12,4O). Ježiš na tretí deň ukázal, že žije!

     Tento skutok a div aj nám Boh v Ježišovi postavil  pred  naše oči! Ukrižovanie  a vzkriesenie PJK! Na ňom  stojí, alebo padá naša viera! Kto odmietne tento Boží čin, iný nedostane . „Ježiš mu povedal: opäť je napísané, nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!“(v.7)  

                 Ak by ktokoľvek chcel budovať  vieru na   podobných zázrakoch, výnimočných  a divných udalostiach na zemi, či kdekoľvek vo vesmíre,  ak by ich človek chcel dokonca stavať ako podmienku svojej viery, pristupuje vlastne na „hru“ pokušiteľa . Núti konať  Boha  a JK to, čo nemá v podstate  zmysel  a nijakú cenu, lebo to neslúži nášmu životu ani jeho kvalite! To, čo  slúži životu, jeho  dôstojnosti a zmysluplnosti BOH  skrze PJ už vykonal!  Každá nedeľa, každý sviatok je pripomenutím  tohto skutku PJK, totiž :Jeho slávneho zmŕtvychvstania, na ktorom  má spočívať naša viera, nádej i láska!

     Trojnásobné pokúšanie PJ je  dôkazom toho, že náš protivník ,“ ten starý nepriateľ, ktorý by nás chcel zničiť“, je veľmi zdatný  a vytrvalý.

V treťom pokuse, ktorý nasmeroval na Ježiša ukazuje  svoje  „kopýtko“. „Padni, aby si sa mi klaňal!“ Ponúka  za to nasledovné:“ Toto všetko ti dám“. Potom ukazuje na kráľovstvá tohto sveta a ich slávu. Bolo by samostatnou kapitolou hovoriť  o kráľovstvách a mocnostiach tohto sveta a ich sláve. Nepochybne, vždy  tu nejaké boli . Boli a sú slávne a ešte slávnejšie, i keď tá sláva je neraz veľmi problematická. Nechceme im upierať túto moc a slávu. Pokiaľ ju však mali, alebo majú,vždy to bolo iba z milosti Božej a vždy, aj tí najmocnejší a najslávnejší majú vedieť, že aj oni budú vydávať zo všetkého „počet“ Bohu...

Preto je lsťou a klamstvom vlastne už to, že diabol tvrdí a presvieča nielen PJ , ale aj nás, že tento svet patrí jemu. Je za tým akoby ústupok- dobre, Ty si síce z neba, Tvoje kráľovstvo je nebeské, duchovné, ale toto tu na zemi je moja doména! 

PJ sa nedal oklamať , ale nechce, aby sme sa dali  oklamať aj my.

Boží Syn  hovorí a oznamuje, napriek diabolským hrám a  úkladom, že tento svet  je Božím svetom, že PB sa ho nevzdal , i keď  satan sám do neho nasial mnoho zla a pôsobí ešte stále cez svojich prisluhovačov  a okiadzačov mnoho  a mnoho nešťastia, smútku, podvodov, bolesti, strachu, áno i smrti...

Lenže Boží plán skrze PJ je jasný a nemenný! Všetko v Ňom  a skrze Neho môže žiť a človek môže  sa stávať lepším, dobrým, Božím a svätým. Aj my sami, aj naše srdcia, obsiate všeličím, čo pochádza z „dielne“ Božieho nepriateľa, dokáže meniť  a my môžeme víťaziť  a žiť zo služby Boha  a Jeho anjelov.

           Bratia a  sestry,  pôst je časom nie hladu až do vyčerpania. Je skôr časom  odhaľovania diabolskej lsti, časom, keď sa učíme od Pána  lepšie spoznávať diabolské finty, ale najmä: poznávať  láskavé srdce nebeského Otca. Aby  rástla a neumenšovala sa naša dôvera v silu B.Slova, dôvera v dielo vykúpenia  PJK a z nej rástol v nás nový človek, ktorý žije v poslušnosti, v novote života, časne i večne v spoločenste s Bohom. Amen

Kázeň v 1.N.pôstnu  2OO8 v Rovensku a v Sobotišti.    Ľ.Batka st.