Odpustenie v praxi

V tomto roku si pripomíname 20. výročie pádu železnej opony, pádu berlínského múru a nežnej revolúcie. Naši mladší čitatelia už nepoznajú tieto udalosti, preto im chceme i na našej stránke priblížiť jednu veľmi zaujímavú časť histórie z tohto obdobia. 9. nov. 1989 padol múr v Berlíne, padol krutý diktátorský režim. Diktátor NDR Erich Honecker a jeho manželka zrazu nemali kam ísť, kam skloniť hlavu. Honecker bol po operácii obličiek, stratil byt, opustili a odvrátili sa od neho všetci jeho súdruhovia. Nik ho nechcel. Tu zrazu veľká senzácia: prijal ho a jeho manželku do fary evanjelický farár Uwe Holmer, riaditeľ diakonických zariadení v Lobetal. Stalo sa tak na prosbu vedenia Ev. krajinskej cirkvi Berlína a Brandenburska. Keď ho s touto prosbou oslovil jeho kolega, ktorý bol rodákom z Lobetalu, farár Holmer bol spočiatku šokovaný. Hneď si spomenul na všetky krivdy a utrpenia, ktoré musel on a jeho veľká rodina s 10 deťmi podstúpiť, keď v r. 1976 osem detí z desiatich nechceli prijať na strednú školu iba preto, lebo ako veriace deti nechceli sa podrobiť komunistickému obradu Jugendweihe .Jugendweihe vymysleli súdruhovia v NDR. Mala nahradiť cirkevnú konfirmáciu. Bola to  slávnosť prijatia za občana NDR, pri ktorej mladí sľubovali vernosť strane a vláde. Ako veriaci kresťan konal Holmer rozvážne. Nechal si čas na rozmyslenie. Po istom čase ho Pán presvedčil, že ako kristovec má odpúšťať viny aj nepriateľom, a preto, i keď s ťažkým srdcom, súhlasil. Nechcel však rozhodovať iba sám.Zvolal svojich spolupracovníkov, aby sa vyjadrili i oni. Po búrlivej rozprave nakoniec došli k jednomyseľnému uzáveru: Manželský pár prijmu. A tak Honeckerovci prišli do fary v Lobetali. Tam žili 9 týždňov, až kým sa nevvybavil ich exil  do Chile. Medzitým ale  farár, jeho rodina i spolupracovníci zažili tvrdé útoky tlače i denné osobné protesty občanov pred farou.

Pietistický  brat farár U.Holmer sa z Božej milosti dožil 6. februára t.r. 80 rokov. Z jeho desiatich detí až štyria slúžia Pánovi v ev. cirkvi ako farári. Pri 20. jubileu oných udalostí vydal biografickú knihu s názvom "Muž, u ktorého býval Honecker -( Der Mann, bei dem Honecker wohnte,SCM Hänssler)" Nech nám  aj toto svedectvo slúži ako vzor odpúšťania a konania  diela lásky aj k tým, ktorí nám ublížili.

Z týždenníka Ideaspektrum, č. 6/2009. 

Komentáre

Vrela vdaka za hodnotny prispevok

Visby. Je to zaroven aj podnet na zamyslenie: ako by sme sa zachovali my na mieste toho nemeckeho evanjelickeho farara ?

Inak nesedia mi fakty: Podla Wikipedie po pobyte u luteranskeho pastora Uwe Holmera (rok 1990) bol Honecker v sovietskej vojenskej nemocnici, a odtial utiekol aj s manzelkou do Moskvy, aby sa vyhol sudnemu procesu kvoli zlocinom z cias studenej vojny.

Medzitym v Rusku padol komunizmus, a Honecker sa utiahol na cilsku ambasadu v Moskve. No Jelcin ho vydal spat do Nemecka (1992). V Nemecku pre zly zdravotny stav sudne stihanie Honeckera zrusili a on nasledne odisiel s rodinou do Cile, kde zomrel v roku 1994.

Urcite su na internete aj kvalifikovanejsie zdroje ako Wikipedia, ktore nas uvedu do lepsieho obrazu o zivote diktatora Honeckera.