evanjelik.sk

Prebudenie, ktoré má mať trvanie, musí živiť bohoslužobný život, ktorý pretrvá mnohé roky a stane sa dedičstvom, ktoré sa bude odovzdávať z pokolenia na pokolenie. Zdravé prebudenie by sa preto malo pohybovať smerom, ktorý vedie ľudí k pravidelnému bohoslužobnému životu a vernému užívaniu Sviatosti Večere Pánovej, a ukazuje im ako sláviť spoločné bohoslužby pravým spôsobom a správnym použitím cikrevných bohoslužobných kníh.

 

Je absolútne potrebné aby naši mladí, počnúc od konfirmácie sa naučili rozumieť Agende na oltári, aby sa vedeli orientovať v spevníku a lekcionári a aby boli schopní zúčastňovať sa obvyklých bohoslužbách v miestnom zbore. Je dobre, keď farár káže na hlavné témy katechizmu, ale veľkým prínosom pre život duší môže byť aj príležitostná kázeň na základe veľkých slov z bohoslužieb. Napríklad stačí vymenovať len tie hlavné: trojnásobný Sanctus, Kýrie, Sláva Bohu na výsostiach, „Pán Boh, buď s vami“ a „Ajhľa, Baránok Boží“.

 

Obrátenie ako i prebudenie môžu liturgii aj slúžiť. Keď sa ľudia obrátia, v starých formách bohoslužieb je zrazu nový život. Je nová vážnosť vo vyznávaní hriechov, a nová radosť a sila v priesňach chvál. Starodávy, krásny zvyk sa stane viac ako len zvykom. Stane sa výrazom pre život ktorý je znovuzrodený, ten istý život ktorý raz vytvoril zvyk a ktorý ho teraz napĺňa novým jasom a obsahom.

 

 

Potreba evanjelizácie raz prestane. Patrí k tomuto svetu, kde ľudia stále spia spánkom mŕtvych. Keď Kristus raz prebudí svojich v Posledný veľký deň, už prebudenie nebude potrebné. Bude tak nepotrebné a prekonané ako nemocnice a sociálne inštitúcie. Ale liturgia zostane.

 

To, čo nám Písmo dovoľuje si predstaviť ohľadom neopísateľnej nádhery, ktorá sa potom začne zahŕňa aj obraz nebeskej liturgie, svätá služba pred trónom Božím s piesňami chvály a vďakyvzdávaním, ktoré bude znieť ako hučanie veľkého vodopádu, zlatými kalichmi plnými kadidla, a davmi ľudu ktoré budú oslavovať a kľakať pred Bohom, ktorý je Kráľom kráľov a Pánom pánov.

 

Liturgia v cirkvi je ochutnávkou a závdavkom večných piesní chvály, pozemským vyjadrením toho, čo je obsahom večnosti a základnou melódiou stvorenia, nikdy nekončiace vďakyvzdanie Stvoriteľovi a Otcovi všetkého. Vo svojej pozemskej chudobe liturgia obsahuje niečo z krásy nebeskej, požehnaný pocit blízkosti Toho Večného, a radosti, že máme privilégium obetovať všetko, aby sme mohli byť jedno s Kristom.

 

Bo Gjertz, Biskupský pastiersky list: Liturgia a Duchovné prebudenie, („Herdabrev“), Gothenburg, 1949