Boh Otec, Boh Syn, Boh Duch Svätý...

Známy mi dal otázku..ku komu sa mám modliť? K Bohu Otcovi, K Ježišovi, alebo k Duchu Svätému, ktorý nám bol zolaný po vstúpení Pána Ježiša na nebo aby sme nezostali sami? Často počúvam pri lúčení od jedných :Otecko nebeský nech vás sprevádza, od druhých zas :Pán Ježiš buď s vami, a niekto povie: Nech vás Duch Boží požehnáva a ochraňuje... Táto naša Svätá Trojica robí mnohým miš-maš aj pri modlení. Veď kým niektorí hľadajú pomoc u Ducha Svätého a druhý zasa vzdávajú česť a chválu Ježišovi, iný sa modlia najradšej rovno k Otcovi, veď je najvyšší šéf a tak vraj jedine Jemu treba predkladať naše prosby, veď aj sám Kristus sa kázal modliť v jeho mene k Otcovi.Dokonca som počul už aj modlitbu priamo k Svätej Trojici.
Kamarátovi som povedal, že Svätá Trojica aj keď ju tvoria tri samostatné osoby je aj zároveň nedeliteľná a ľudským rozumom sa nedá úplne pochopiť jej fungovanie, takže nech sa modlí ku komu chce jeho modlitba bude vypočutá. Povedal som mu to správne? Prosím odborníkov na výklad ,,problematiky" Svätej Trojice nech to tu napíšu a ja sa budem snažiť to podávať správne, kresťansky ďalej.

Dobrá rada

Nie drahá a je po ruke: Klikni na: ČO VERÍME A VYZNÁVAME.

trojica

Trojicu si podľa mňa vysvetlil dobre. Nesúhlasím jedine s tým, že sa to nedá rozumom pochopiť.

pochopit?

aaaale co...
pochopit sa da, ale aj to nase poznanie ma hranice a medze.. ak teda nesuhlasis, asi toto ucenie "dobre" poznas.. lebo keby si ho skutocne poznal, asi by si poznal aj Augustinove slova, ktory zakoncuje ucenie o Trojici.. a jeho vypoved je velmi dobrou odpovedou..

Boh Otec, Boh Syn, Boh Duch Svätý...

Zdravím Vás.
Každý, komu otázky viery nie sú cudzie, túto tému (skôr či neskôr) musí riešiť. Stalo sa to aj u mňa. Rád sa podelím s riešením, aké sa vyskladalo u mňa. Dopredu hovorím, nie sú to originálne moje závery, ale úplne sa s nimi stotožňujem, a týmto ich ponúkam ku (chcem veriť) konštruktívnej kritike.
Nedá sa mi vnímať Otca bez Syna.
Otec ako "vylievajúce sa", či snáď lepšie povedané "sebaodhaľujúce sa" absolútne nekonečné božstvo je "prameň" Synovstva. Otec je Boh, ktorý neexistuje v zmysle tom, že Otec ako čistá schopnosť existovať, moc k existovaniu, predchádza všetkému existovaniu, teda aj existovaniu Syna. Tento "rozmer " Boha je ľudskému mysleniu nedostupný. Napr. analógiou by možno poslúžila časť ľadovca pod hladinou.
Práve tak sa mi nedá vnímať Syna bez Otca. Syn ako plnosť bytia, je sebapríjmajúca plnosť existujúceho Boha. Existujúci Boh sebaprijímajúci sa.
"Vtip" je v tom, že vylievanie sa Otca a príjmanie vyliateho Synom je jeden a ten istý "okamih", ktorého dejiskom a rozmerom je večnosť. Analógia by nás priviedla k ľadovcu nad hladinou.
Duch, to je už jeden konkrétny (z neohraničeného množstva rozmerov) rozmer Syna, teda večný a nekonečný (vo svojom druhu, rozumej mysliaci) rozmer existujúceho Boha. Teda pre veriacho človeka ten "najdostupnejší" rozmer existujúceho Boha. Hoci samozrejme by som ho asi sotva mohol urobiť tým najvýznamnejším rozmerom existujúceho Boha - veď ich je nekonečne veľa, ale už nie absolutne nekonečne veľa....tých "rozmerov".
A ku komu sa ja modlievam?
Budete hádať ?:-)))
Odpoveď nie je ťažká. Iba k Duchu svätému! Boh síce má absolútne nekonečné možnosti (aj na existovanie, ale aj na absolútne nekonečne veľa iného a nám len máličko dostupného!!!!).
Ale ja nie! Ja som len konečné a dočasné vyjadrenie nekonečného tela a duše Pána. Moje prsty sa modliť nemôžu! Verím že vzopeté ruky k oblohe, pomähajú mojej duši emóciou, ale Boha tj Ducha hľadá duša, nie prsty a dlane. Tie môžu iba ťukať do klávesnice tohoto počítadielka. Modliť sa mi Pán umožňuje len prostredníctvom myslenia. A komu je to málo, je alebo nevďačný, alebo ešte nebol obdarený tou nesmiernou milosťou. A tu mi prichodí povedať len jedno. Ďakujem. Ďakujem......
100 x Ďakujem.
...a ľúbim...ľúbim "nič", ktoré jediné má zmysel, veď samo je zmyslom. Ona takmer až zázračná všadeprítomnosť zmyslu, prejavujúca sa darom prechodu mysle k vyššej dokonalosti, sprevádzaná ideou Boha. Amor Dei intelectualis.
Pekný deň.
bracoki

ďakujem

pekné
Marana tha!!!

Boh Otec, Boh Syn, Boh Duch Svätý...

:-)
Nie je za čo. Rado sa stalo.
Pekný deň.
bracoki

Dá sa modliť ku každému...

Nemyslím, že by bol problém modliť sa ku tej, či onej Božej osobe.

Dôležité je najprv prosiť Ducha Svätého, aby nás viedol modlitbou.

Rímskym 8:26  A tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Lebo my nevieme, za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch prihovára sa za nás vzdychaním nevysloviteľným.

Treba prosiť v mene Pána Ježiša - teda byť aj v Jeho osobe.

Ján 16:23  A v ten deň nebudete sa ma na nič dopytovať. Amen, amen, vám hovorím: Keď budete prosiť Otca o niečo, dá vám to v mojom mene. 24  Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a vezmete, aby vaša radosť bola úplná.

Dá sa modliť ku každému...

To je fakt.
Bol by som smutný, ak niekto moje videnie, vnímanie, chápanie, cítenie berie tak, že si uzurpujem právo rozdávať rozumy. Koho to nejak osloví, smie si svoju vieru podoprieť svedectvom argumentov, koho nie, smie to plným právom odmietnuť. Koniec koncov, kedyže už rozum bol podmienkou pre vieru? :-))
Ani ja netvrdím, že práve Duch je "rozhodujúcim" rozmerom existujúceho Boha. Tvrdím iba, že Boh existuje nekonečnými rozmermi (myslenie, rozľahlosť a inýmí rozmermi). Ďalej tvrdím že Boh nám dáva svojou (nami nezaslúženou, tj ako dar) milosťou šancu vnímať ho myslením. Možno neskromne vyhlasujem že som za tento dar nesmierne hrdý a vďačný. Som rád, že som ako existujúci príslušník rodu Homo sapiens.
Kamene ani naše zuby, či počítače nie sú tak ako mi obdarené (Pánom) touto možnosťou. Netvrdím že kameňmi, tak ako čímkoľvek skutočne existujúcim Boh neexistuje, len sa zdá , že práve Duch je tým "médiom", ktorým sa nám Pán sprístupňuje v najvyššej nami zachytiteľnej miere.
Priznávam sa k obrovským nedostatkom v znalosti Písma.
Tiež sa priznávam, že na rozume a znalostiach najrôznejšej fakticity si nezakladám svoj vzťah k Pánovi. Čože si už ja slabý človiečik môžem v tomto vzťahu nazakladať?
Ten si zakladám na jeho vôli. To čo ja môžem, je usilovať sa v mojej duši odhaľovať prekážky, ktoré Mu stále bránia viac mi odhaľovať Jeho vôľu, jeho večné rozhodnutia.
Takže ja nikomu neradím čo a ako by ktokoľvek mal či nemal vo veciach viery robiť, či nerobiť.
Úprimne hovorím:"Nie!"
To vnímam ako úplne zvrchované právo najintímnejšieho vnútra každého úprimne veriaceho človeka.
Prosím, pokúste sa takto chápať mnou povedané o mojom vzťahu k Pánovi.

Trošku sa mi to rozpísalo. Ospravedlňte ma , prosím. Cítil som ako potrebné uviesť veci na správnu mieru.
S prianím pekného dňa
bracoki

trojica

Chcem len nakrátko poznamenať, že modlitba k Svätému Duchu sa nikde v Písme nenachádza. Ale nachádza sa tam modlitba k Otcovi v mene Pána Ježiša. To je aj vzor pre nás kresťanov. Či sa modlíme k Otcovi, alebo k Synovi, je to jedno.  Takisto sa v Písme nenáchádza výraz Trojica.  To si len ľudia pomohli, aby to lepšie chápali. Otázka je, či je to všetko správne pochopené. Lebo Boha ako Osobu nemôžeme vnímať. Boh je Duch. Osoba /persona/ v našom ponímaní je človek.

logika? :)

fu?!?
asi budem torchu ironický, smiem?
a čo teda môžem?

citujem:
Otázka je, či je to všetko správne pochopené.
-toto je dobrá otázka,
danielka,
no moja otázka na Teba znie:
 - a aké možnosti mi teda  (chrobáčikovi v prachu zeme) dáva logika, ktorú som stretol v Tovojom príspevku?

Prosím, prosím poradať, "ponevádž" mám silný pocit, zdá sa  mi, že všetky naše možnosti - ktorými sme Pánom obdarúvaný - išly tvrdo. bez milosti do prachu márnosti nad márnosťou.

Pekný deň.

ivo