Lutherova reforma omše

Pár poznámok k Lutherovej reforme omše.

Lutherova reforma omše zasiahla ako obsah, tak aj formu.
O potrebe zmene omše po obsahovej stránke niet sporu (pre nás evanjelikov a protestantov vôbec). Táto zmena vyplývala priamo z učenia o ospravedlnení z viery. Preto z omše boli odstránené všetky do očí bijúce prvky, ktoré či už priamo alebo nepriamo protirečili tomuto učeniu. Všetko, čo podporovalo myšlienku záslužníctva, bolo odstránené. (napr. chápanie omše ako opätovného obetovania Krista Bohu, vzývanie svätých a ďalšie).
Menej povšimnutá je reforma po formálnej stránke, respektíve nám neraz splýva s tou reformou obsahovou. Ono, je to aj prirodzené, pretože spolu súvisia. Ale tieto zmeny už neboli priamo nevyhnutné vzhľadom na učenie o ospravedlnení z viery, ale skôr nepriamo boli logickým dôsledkom obnoveného biblického pohľadu na vieru človeka, cirkev a pod.
Základnou myšlienkou týchto formálnych zmien (zmien formy bohoslužieb) bolo priblížiť evanjelium bližšie ľuďom a zapojiť ľudí (laikov) aktívnejšie do priebehu služieb Božích.
Tieto zmeny zahŕňali:
- zaviedol sa v oveľa väčšej miere spev ľudí - zboru – popri speve spevokolov a farára – prečo? Len preto, aby ľudia boli aj laici zapojení a viac to vyjadrovalo „všeobecné kňazstvo všetkých veriacich“, ale nemalo to žiadny obsahový zmysel pre bohoslužbu
- vznikali nové piesne (ktoré odzrkadľovali vtedajšiu dobu, melódie a pod.)
- služby Božie boli preložené do národnej reči, aby aj prostý ľud rozumel zvesti (popri tom Luther navrhoval zachovať aj latinské služby Božie – pre vzdelancov a celkovo hovoril až o troch rovnocenných typoch služieb Božích); demagogická poznámka – ponemčenie bohoslužby bolo naozaj potrebné? nebolo by správnejšie učiť ľud latinu? Bol by sa aj kultúrne i vzdelanostne pozdvihol. A predsa latina je vznešená, dôstojná a osvedčená (nepripomína vám to niečo?)

Zavedenie spevu ľudí, uvádzanie nových piesní a reč ľudu ako hlavná bohoslužobná reč neboli nevyhnutné vzhľadom na obsah reformácie. Ale mali praktické dôvody – pre lepšiu misiu a katechézu (učeníctvo) všetkých veriacich v cirkvi. Dnes tieto formálne reformy zaviedla už aj rim.-katolícka cirkev, a to aj napriek tomu, že sa nevzdala svojho pohľadu na otázku ospravedlnenia a záslužnosti. Aj tu vidno, že tieto vonkajšie zmeny nemajú priamy vzťah k obsahu toho, čo veríme.

Čo z toho všetkého však vyplýva pre nás?
- spev ľudu treba iste zachovať, prípadne ešte viac zapojiť "ľud" do bohoslužobného a liturgického diania
- podporovať vznik aj nových piesní a ich akceptovanie v bohoslužobnom živote a prejave cirkvi
- používať reč ľudu na službách Božích. Nejde len o to, či používame slovenčinu, ale či komunikujeme naozaj rečou dnešného človeka, alebo používame „kanaánčinu“.
- nebrániť sa alternatívnym formám aj popri zachovaní súčasných

:-)ndrej

Comments

Otázka

Keď niekoho nasledujem, mám stáť na mieste, kde naposledy stál on, alebo ísť smerom, ktorým išiel?

V Tvojom príspevku vnímam práve túto otázku. Či sa zamerať na stav, v ktorom to bolo, alebo na perspektívu a víziu zakladateľov reformácie.

Aj ja si myslím, že treba zachovať hlavne tú víziu, lebo "ľud bez videnia hynie."

Luther bol celý život na ceste. Mal jasné a nemenné majáky - Krista, Bibliu, milosť, vieru, ale brúsil a ladil, či súladil :-).

Re: Všetko, čo podporovalo myšlienku záslužníctva, bolo odstránené

Aj my máme bojovať proti myšlienke: "Keď spravím to a to, mám zásluhu pred Bohom."

Základné myšlienky musia ostať nemennými, lebo sú od Boha. Ľudské formy by však mali alternovať, aby si ľudia prestali myslieť, že sú rovnako, či viac dôležité, ako ten základ.

omša

Na omši som bol len raz ale vidí sa mi že ľudia sú viac zapojený do obsahu ako na našich bohoslužbách. Páči sa mi keď laici aj čítajú či predspevujú, alebo sa inak podieľajú na službách Božích. Prečo má všetko robiť farár?