Ako zlý sen

Neviem, či aj vy máte taký pocit ako ja: celé plynutie času, aj život v ňom uteká ako zrýchlený film. Osobitne ma znepokojuje prudký úpadok duchovného života okolo nás. Osobná viera ľudí z nášho okruhu sa akosi veľmi rýchlo tratí. Mnohí , ale veľmi mnohí aj z tzv. jadra navštevníkov služieb Božích naraz prestávajú chodiť do spoločenstva veriacich. Kladiem si otázku:prečo? Po zodpovedaní mnohými odpoveďami nakoniec mi vychádza ako sumár: slabá osobná viera, nezakorenosť v Pánovi a s Pánom, denne sa nečíta Slovo Božie doma, nedýcha sa duchovne cez modlitby - rozhovory s Pánom. Ak slabo vo viere ukotvený človek podľahne nutkaniu a vzdáva sa i toho mála , čo doteraz mal - pravidelnej návštevy bohoslužieb v nedeľu, rýchlo ho pohltí svet i s jeho ponukami, začne život bez Boha.
Na ilustráciu hromadného života bez Boha, uvediem posledný príklad:
Minulý týždeň nám v rodine zomrela príbuzná, 59-ročná manželka bratranca v juhomoravskej obci Vrbovec, 7 km južne od Znojma. Môj brat s jeho rodinou sa osobne zúčastnil na poslednej rozlúčke. Samozrejme pohreb bol občiansky, tak ako aj pred dvoma rokmi inému bratrancovi v tejto rodine. Obec má vyše tisíc obyvateľov. Do konca vojny tu žili Nemci.Tí boli vyhnaní. Na ich miesto, tak ako do celého českého pohraničia, prišli Česi a Moraváci a mnoho Slovákov - presídlencov z Rumunska, Bulharska a Podkarpatskej Rusi. Medzi nimi boli i rodiny troch mojich ujov. Za totality sa v obci konali pre veriacich kresťanov oboch konfesií pravidelne bohoslužby a iné obrady. Evanjelici ich mali v škole, katolíci v kostole. Keď boľševik pritvrdil, museli školu opustiť a ísť do podnájmu do katolíckeho kostola. Evanjelikov duchovne zaopatrovali dve cirkvi: slovenská i čbr. Po rozpade spoločného štátu už iba čbr. Takto to vyzeralo počas totality, kedy v detstve boli moji bratranci i sesternice pokrstení i konfirmovaní. Sú to ročníky narodenia od 1945 do 1957. Sme početné príbuzenstvo. Zo sedem detí starých rodičov nás bolo 25 potomkov. Dnes je nás už len 20. V tejto obci Vrbovec žijú ešte siedmi, z nich iba dvaja sú praktikujúci kresťania - evanjelici. Ostatní odpadli, ich manželky, deti a aj vnuci žijú bez Boha. Tak ako drvivá väčšina obyvateľov obce. O tom, že sieť hriechu je dobre nastavená, svedčí napr. aj veľký počet erotických salónov v obci. Nám neostáva nič iné len prosiť Pána Ježiša, aby ich mocou Ducha Svätého vyslobodil z moci tmy, hriechu a nevery a priviedol k záchrane, tak aby pri pohreboch nemuseli počuť: život sa skončil, zavrela sa kniha a je koniec.