evanjelik.sk

31. okt. 2008 bol piatok, pre evanjelikov sviatok: Pamiatka reformácie. Hoci v SR štátom uznaný len ako pamätný deň, veriaci si ho mohli osláviť účasťou na službách Božích. Pre tých, ktorí sa ich nemohli zúčastniť osobne pre nejakú prekážku, pripravila STV 2 priamy prenos z ev. kostola v Senici. Patrí naša vďaka všetkým tým, ktorí sa na ich príprave a vysielaní podieľali. Najväčšia ťarcha spočívala na domácom zborovom farárovi - seniorovi MyS - br. J. Ševčíkovi. On bol liturgom i kazateľom Božieho slova. V úvode kázne nám priblížil obsah pastierského listu Zboru biskupov ECAV k Pamiatke reformácie. List mu bol odrazovým mostíkom k vlastnej kázni. V nej sme sa ako poslucháči dozvedeli, že tento sviatok neznamená len spomienku na dejinnú minulosť, ale je nám všetkým evanjelikom povinnosťou obnovovať svoju vieru osobne, v rodinách, zboroch, cirkvi. K tomu nám má poslúžiť i dekáda Lutherovej reformácie, ktorá bola tohoročným sviatkom Reformácie otvorená. Celá dekáda bude smerovať k Veľkému jubileu - 500. výročiu reformácie v r. 2017. Najlepším spôsobom prehĺbenia našej viery je denné čítanie Písma, jeho meditácia a premietnutie do každodenného životného vzťahu k Pánu Bohu a našim blížnym.
Slávnosť bola ozdobená spevom miestneho spevokolu pod vedením zborovej kantorky p. Ryzkovej. Veľmi správne bola do slávnosti zakomponovaná ako ich pevná súčasť spoveď a Večera Pánova, s vysveľujúcim komentárom o učení našej cirkvi o VP pre divákov STV 2 z vopred nahratej pásky. Tento raz si redaktori TV splnili svoju úlohu, keď na obrazovke boli titulky piesní a mená osôb počas ich vystúpení.
Možno s. seniorálna kaplánka Z.Tuláková mala dostať i možnosť viacej sa zapojiť do spievanej liturgie, ktorej tam bolo bohato. Takto to vyzeralo zo strany br. seniora, ktorého hlas sa ináč dal príjemne počúvať, ako by sa držal onoho "šecko enem ja, ja a zase len ja".
Na záver niekoľko kritických poznámok s adiaforným významom:
Senica má s Čáčovom, Hlbokým a Prietržou spolu vyše 3 tisícky registrovaných členov cirkvi. Keďže br. senior na začiatku vítal hostí a i na konci im ďakoval za účasť, predpokladáme, že to boli hostia z iných cirkevných zborov. Naša všeobecne známa úbohosť pri návštevách služieb Božích sa prejavila i tu. Chrámovú loď dole sa organizátorom podarilo zaplniť, hoci i pomocou hostí, hore na chóroch bola tma a prázdne miesta. Na oltári chýbala aspoň jedna živá svieca (ak tam bola, kamera ju nesnímala, pre obrovské nádoby s kvetmi. V tom prípade , pardón.) Pri áronovskom požehnaní br. senior nemal zdvihnuté ruky, čo je nielen prečin proti Agende, ale hlavne proti príkladu Pána Ježiša a iných božích mužov Písma SZ i NZ, ktorí takto žehnali. Takto žehnajú i dnes všetky tradičné cirkvi, ba i malé denominácie.