evanjelik.sk

Príď Pane a stvor nás nových
nie z prachu hlín a zeminy
príď Pane a stvor nás čistých
nádherných ľudí bez viny. 

(I. Hricová: Hlasné tichá - The Second Arrival, 2 v.)

Žalm 3:

Bratia a sestry v PJK!

Spomienkam na zosnulých sa neubráni nikto z nás. Či sú dobré, alebo niekdy aj menej dobré. Či sú čerstvé, alebo vybledli letami, ktoré ubehli. Za spomienkami  na tých, ktorí nás predišli, je vždy aj kúsok nášho vlastného života, ktorý odišel s nimi. Preto v týchto dňoch spomínajú naozaj všetci. Väčšina ľudí sa vyberie priamo na cintoríny, alebo rozptylové lúky s kvetmi, venčekmi. Posledné roky sme si už zvykli, že aj evanjelici zapaľujú na hroboch sviečky a kahance... Ak je za tým zvesť a viera, že Ježiš je pravým svetlom sveta, ktoré prišlo na svet - nič proti tomu. Pravda, vieme aj o iných nádejach a zámeroch kresťanov...

Ale aj tí, ktorí nepodliehajú celonárodnej „cestovnej horúčke“ a na pietne miesta nejdú, neubránia sa pocitom nostalgie, smútku a akoby všadeprítomnej upomienky konca časného života. Vädnúce kvety, padajúce lístie zo stromov nedávno ešte zelených, dozreté ovocie  pod stromami - všetko to môže pripomenúť človeku ono známe: si prach a do prachu a vrátiš - ako ten kvet a tráva, ako lístie ticho šuštiace pod nohami.  Aj človek dozreje ako klas, alebo ako ovocie a – budeme podobne zobratí z poľa tohto sveta.

V srdci a v duši človeka sa ozýva výkrik, ako ho vyjadril básnik Fraňo Šrámek: Žiť chceme, žiť, Bože živý! 

Smrť vnímame ako číhajúceho, nemilosrdného nepriateľa. Najmä vtedy, keď nám berie najmä bytosť vzácnu a drahú, blízku nášmu srdcu, neraz i v mladosti a v rozkvete síl. Ale aj vtedy, keď sa zhorší náš zdravotný stav a keď zrazu pocítime, aký sme slabí, ohrození a nestáli. „Sme ako para“- hovorí aj ap.Jakub, „ktorá sa nakrátko ukáže a potom zmizne“.

Mnohí ľudia urobili krátky záver zo skutočnosti a faktu smrti hovoriac: Proti smrti nieto lieku,ani byliny záhradách! Jedni podliehajú fatalizmu, iní skepse, preto sa  chcú zariadiť podľa príkladu starých pohanov: Carpe diem! Využi deň! Využi všetko, čo sa v ňom využiť dá...

Veriaci ľud SZ, ktorý poznal Hospodina a Jeho moc a za ním aj ľud NZ má iný pohľad, iné poznanie a inú nádej, ktorá nás robí pokojnými, a iste aj blaženejšími, keď stojíme zoči-voči veličenstvu menom“smrť“.

Žalmista v treťom žalme a spolu s ním aj veriaci kresťan vyznáva: U HOSPODINA JE ZÁCHRANA!

Preto sa:

1. nijakých nepriateľov nebojíme
2. nový deň v pokoji očakávame
3. o Jeho požehnaní nepochybujeme

Milí bratia a sestry vPJK!

Viera, ktorá je vyskúšaná a pravá - vie, že u Hospodina je pomoc v každom čase a záchrana v každej situácii. Žalmista , kráľ Dávid mal s  Božou pomocou svoje dlhodobé skúsenosti. Bol ešte mládenček, keď zoči-voči Goliášovi vyznal, že ide do boja s ním „v mene Hospodinovom“ a vieme, že nebol zahanbený. Božiu pomoc a ochranu poznal aj na úteku pred nepriazňou kráľa Saula. Ale sú aj horší a väčší nepriatelia, ako tí „vonkajší“. Oveľa viac bolí a ohrozuje človeka zrada a zloba v kruhu  vlastných. Dávid v istej chvíli musel utekať aj pred vlastným synom ABSOLÓNOM, ktorý povstal proti nemu. Zatúžil po kráľovskom úrade a naverbolal si skupinu vlastných prisluhovačov. Dávid vtedy v údese a ohrození volal: “Hospodine, ako mnoho je mojich nepriateľov. Mnohí povstávajú proti mne! Mnohí o mne hovoria: Pre neho niet pomoci u Boha“!

Dvidov údel je predobrazm údelu PJK na ceste k  spáse sveta a človeka! Ohrozovali ho nepriatelia zvonku, zradil Ho i vlastný učeník, mnohí a mu posmievali na kríži v duchu  žalmistových prorockých slov: „Pre neho niet pomoci u Boha“! Ale pravica Hospodinova tu , aj tam dokázala silu... Dávidovi i svojmu Synovi stal sa Otec nebeský záchranou! 

Našími nepriateľmi, kotrí ohrozujú kvalitu nášho života i život samotný  sú nielen ľudia, podliehajúci diabolskej moci a zvodom, ale najmä trojica  najväčších nepriateľov: hriech, smrť a Diabol. Proti tejto nesvätej a zlej trojici stojí však Trojica dobrá a svätá! Hospodin, ako Pán a láskavý Stvoriteľ a Otec, Syn Boží PJK a Duch Sv., ktorý posväcuje človeka a tvorí nový život.

Dnes, v súvise s pohľadom upretým na hrobové miesta, ktoré  zdanlivo ohlasujú víťaztvo  a nadvládu smrti, chceme sa povzbudiť a posilniť aj pri stretnutí a stretaní sa s nepriateľom, ktorým je smrť.

Ako Žalmista poznal a vyznal:“Ale Ty, Hospodine, si mojím štítom“, tak aj my sa môžeme posiňovať a povzbudiť aj nad prachom a hrobmi zomretých i zoči-voči vlastnej smrti. Hospodin sa nás zaujme, je našou obranou, našou záchranou. On má mocný liek i bylinu, ktorú v plnosti času zasadil ako „strom života“ a „vínny kmeň“ do tejto zeme .Ním je Kristus Pán. Jeho „plody“, i „lístie zo stromu života“ slúži „na udravenie národov „ - ako svedčí ap. Ján v Zjavení.

Preto  sa časnej smrti nemusíme desiť, ak poznáme Víťaza, ktorý si ju podmanil a urobil z panovníčky služobnicu. Služobnicu, ktorá má na starosti naše telá, ale naše duše a náš duch nemusí byť v jej moci a područí.

Rovnako pre nás platí slávospev víťazstva aj zoči-voči moci hriechu, ale i  každej diabolskej lsti a zlej vôle, či moci.

2. Práve Kristovo dielo vykúpenia a Jeho Slovo o tomto vykúpení z moci smrti a každej zlej mocnosti, vedie veriaceho kresťana k POKOJU. K pokoju, ktorý prevyšuje každý rozum, ktorý je darom Vzkrieseného PJK a darom aj celej Sv.Trojice.

„Si mojou slávou“- vyznal žalmista a takto vyznáva aj pravá viera v JK ,ako Pána, ukrižovaného, ale aj osláveného a sediaceho na pravici moci Božej!

Ten, ktorý vstúpil na nebesá po dokonanom diele spásy a osobnom víťaztve , sám sa prihovára za nás - v obavách a v tôni smrti chodiacich. Tak, ako učeníkm priniesol po vzkriesení zvesť pokoja, tak isto chce dať pokoj i nám do sŕdc a duší. „Svoj pokoj vám dávam“ - hovorí ma inom mieste PJ -“nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje“!

Žalmistova skúsenosť pri modlitbe je aj našou skúsenosťou. Už vtedy , keď sa modlíme, Pán nám odpovedá, ba často skôr, ako máme myšlienku na jazyku, On koná v náš prospech. „Keď volám k Hospodinu, On mi odpovedá“.(3,3) 

Telá zosnulých, hovoríme obrazne: spia v prachu zeme, ale čo je nemenej dôležité, je práve pokojný spánok pre nás, ktorí sme často znepokojení mnohými zápasmi viery, ale aj otázkami: čo bude po smrti s nami? S človekom, s naším telom, alebou dušou...?

To, čo nám PJ vyjavil o našej budúcnosti a to, čo nám vydobil na kríži, je dobrým dôvodom k pokojnému spánku.“Lahol som si a zaspal som, prebudil som sa, lebo Hospodin ma podopiera“(3,6).

3. U Hospodina je záchrana, vyznajme aj dnes v plnej dôvere! To v konečnom dôsledku znamená: O Jeho požehnaní nepochybujme! PB je Bohom živých a nie mŕtvych, čo dal poznať už Mojžišovi pri horiacom kríku na púšti. A v diele vykúpenia Pána Ježiša je obsiahnuté aj konečné  víťaztvo nad diablom a smrťou, ktorých ako posledných nepriateľov odstráni. Žalmista to predvída prorockým slovom takto: “Veď všetkých mojich nepriateľov zbil si po tvári. U Hospodina je záchrana, a nad Tvojím ľudom Tvoje požehanie“.

Preto nad hrobmi pri našich spomienkach, máme slovami apoštolského KRÉDA vyznať: Verím v tela z mŕtvych vzkriesenie a v život večný! 

To je zasľúbenie, ktoré máme od nášho Pána a Spasiteľa a v ňom je  zaručený náš úspech - čiže plné požehnanie života. Tento zdar, víťaztvo života nad smrťou v JK, je novým, dokonalým darom milosti nášho drahého Spasiteľa. Nedajme si zobrať, ani oslabiť túto našu dôveru nijakej moci, či mocnosti tohto sveta.

S ap. Pavlom vyznajme aj my: „Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život ani anjeli ani kniežatstvá ani prítomnosť ani budúcnosť nebudú nás môcť odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježiši, našom Pánovi“(R 8,38-39). Amen.

Mgr.Ľubomír Batka, ev. farár v Sobotišti