evanjelik.sk

Som presvedčený, že toto nie je téma nad ktorou by sme mali v zboroch mávnuť rukou. Ale naopak mali by sme sa vážne zamyslieť, všetci spoločne - farári, farárky ale aj dozorcovia, kurátori ako aj presbyterstva.
Avšak prv ako sa rozpíšem, sa vopred ospravedlňujem tým duš pastierom a pastierkam, ktorý pristupujú k sviatosti krstu zodpovedné a to jak voči cirkevnej agende ale aj voči krstnému nemluvňaťu.
Ako krstíme vo svojich zboroch? Podľa agendy alebo si to zľahčujeme,
upravujeme si to tak ako to nám vyhovuje, prípadne aj rodičom krsteného dieťaťa? Nemyslím na vyrieknuté formule ale samotný prístup pred samotným aktom krstu.
Podľa mojich poznatkov sa už pohovori s rodičmi a skrstnými rodičmi ani nestihnú uskutočniť, lebo zvyčajne sa o krst požiada na poslednú chvíľu a tak sa len pri samotnom krste pohovorí o niečo zodpovednosti jedných aj druhých rodičov voči krstenému nemluvňaťu vo veci kresťanskej výchovy. Nieje vylúčené ani to, že pred krstom nemluvňaťa je napochytro pokrstený aj niektorý z rodičov aby bolo všetko ako tak na poriadku s cirkevný ustanovením čo sa týka krstu. Všetko sa to uskutoční v najväčšej tichosti a diskrétnosti zvyčajne v sobotu v dohodnutom čase, bez účasti zástupcov - presbyterov zboru.
A tak takéto bleskové krsty nám čo môžu priniesť? Nič len veľmi ľahkovážny prístup ku ďalším ustanoveniam obsiahnutým v cirkevnej agende. Ako sú účasť na bohoslužbách, na výuke náboženstva a na pred konfirmačnej príprave.
Potom je zbytočne nariekať nad nezáujmom o tieto pre každého člena potrebnými a požadovanými úkonmi.
Ak v bežnom zamestnaní zamestnanec nedodržuje zmluvne dohodnuté nariadenia hodnoti sa to ako porušenie pracovnej disciplíny a zákonite k tomu patrí aj trest. Z hľadiska kresťanského je to hriech. A jeho dôsledky sa prejavujú negatívnym postojom k vyššie spomenutým povinnostiam deti.
A tak namiesto toho aby ste si vstúpili do svedomia a činili z ľahkovážneho prístupu k základnej sviatosti akou je krst pokánie - začnú sa obviňovať rodičia, že majú nezodpovedný a povedal by som že až ľahostajný prístup voči požiadavkám zborového duš pastiera pri výučbe deti. A keď si už stým neviete dať rady tak si spomeniete aj na to, že máte v zbore presbyterov, dozorcu a kurátora. Škoda len, že až potom keď sa Vám práca s deťmi začína vymykať z rúk. Z detstva si pamätám, že krst nebol záležitosťou len úzkeho rodinného kruhu ale tým žil celý cirkevný zbor. A tak aj sľub o výchove novorodenca v kresťanskom duchu od rodičov ale aj krstných rodičov bol o hodne záväznejší. Bolo podstatne viac svedkov ako dnes a zároveň aj členovia zboru brali na seba zodpovednosť za jeho duchovný rast a tak mohli byť aj nápomocný
rodičom pri jeho výchove. Ale dnes? Ako? Keď tie deti nikto nepozná a veľakrát ani rodičov.
A tak sa nedivme, že nemáme v zboroch deti, mládež, strednú generáciu, lebo čo sejeme to aj žneme. Náprava môže prísť jedine cestou pokánia. Nech nám v tom sám Hospodin pomáha.
JKV