evanjelik.sk

Budova lýcea pochádza z r. 1774 – 1776. Dnešný výzor nadobudla v 19. stor. nadstavbami prvého a druhého poschodia. V r. 1787 – 1852 pri osemtriednom gymnáziu vznikli akademické triedy s katedrou filozofie, práva a teológie, čím sa škola zmenila na lýceum. V r. 1852 sa lyceálne triedy zrušili a škola bola opäť gymnáziom. V Kežmarku pôsobili vyučujúci a študovali žiaci z celej strednej Európy – medzi najznámejších patrili literáti: František Kazinczy, Pavel Jozef Š afárik, Karol Kuzmány, bratia Ján a Samo Chalupka, Samo Tomášik, Janko Kráľ, Ján Genersich, Jovan Sterija-Popovič, Lazar Lazarevič, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola; maliari Peter BohúŠż, Ladislav MedŠżanský; lekári Daniel Fischer, Ľudovít Markušovský, Vojtech Alexander; geografi a historici Dávid Frölich, Juraj Buchholtz mladší, Kristián Genersich, bratia Pavol a Ján Hunfalvy, Tomáš Mauksch, Samuel Weber; filozofi a ekonómi Gregor Berzeviczy, Ján Feješ, Martin Schwartner; prírodovedci, fyzici a matematici Fridrich Hažlinský, Ferdinand Filarský, Aurel Stodola, Jur Hronec atď.

V budove lýcea je umiestnená knižnica – najväčšia školská historická knižnica v strednej Európe, ktorá začala vznikať súčasne so školou. Knižnica má 150 000 zväzkov všetkých možných odborov i svetových jazykov. V knižnici je 55 prvotlačí z r. 1468 – 1500, okolo 3000 tlačí zo 16. stor., cca 6000 slovacík (knihy, tlačené na území Slovenska, diela slovenských autorov, diela v slovenskom jazyku, resp. diela, týkajúce sa Slovenska a Slovákov) a 44 000 titulov germaník z r. 1470 – 1944. Knižnica je prístupná pre turistickú verejnosť.

V blízkosti lýcea stojí tzv. nové lýceum z r. 1893 – 1906, dnešné Gymnázium P. O. Hviezdoslava.