Drevený artikulárny kostol v Kežmarku

Drevený artikulárny kostol v Kežmarku pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si mohli postaviť kostol len na základe povolenia 26. zákonného článku – artikulu, vydaného Š opronským snemom r. 1681. Cisára a snem k tomuto kroku donútilo povstanie uhorskej šľachty, ktoré viedol kežmarský rodák a majiteľ miestneho hradu Imrich Thököly. 26. artikul povolil protestantom v Uhorsku stavať kostoly po jednom v každom slobodnom kráľovskom meste – akým bol aj Kežmarok – a po dva v každej župe. Kostoly v mestách sa mohli postaviť len na predmestí – za mestskými múrmi a na mieste, ktoré presne vyznačila kráľovská komisia. Stavba sa musela postaviť výlučne na náklady evanjelickej cirkvi z najlacnejšieho stavebného materiálu. Takým stavebným materiálom bolo drevo a tým akoby sa predurčilo, že artikulárne kostoly budú drevené.

Prvý kežmarský artikulárny kostol sa postavil v r. 1687 – 1688. Nie je známe, ako vyzeral – je však pravdepodobné, že už mal dnešný pôdorys a bol prízemný. Predstavoval však len provizórium a nemohol pojať niekoľko tisíc protestantov z Kežmarku a okolia. K plánovanej prestavbe na dnešný vzhľad došlo až r. 1717. Finančne na stavbu kostola, ktorý je zasvätený sv. Trojici, prispeli protestanti z celej severnej Európy, ba švédsky a dánsky kráľ nariadili pre tento účel urobiť vo svojej krajine zbierky. Traduje sa, že pri stavaní pomáhali švédski námorníci a zanechali po sebe pamiatku – vrch interiéru pripomína obrátenú provu lode a okná sú okrúhleho tvaru – ako na lodiach. V skutočnosti sa na stavbe kostola podieľali aj obyvatelia iných miest.

Staviteľom kostola bol Juraj Müttermann z Popradu. Kostol má pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža. Klenba spočíva na štyroch točených nosných stĺpoch a na obvodových múroch kostola. Ďalšou oporou bolo 6 chórov – na ne a na prízemie sa pomestilo celkove až 1541 sediacich osôb. Stavba je zrubová z trámov červeného smreku o dĺžke 34,68 m, šírke 30,31 m a výške 20,60 m. Pri stavaní sa nepoužil žiadny kovový materiál, výlučne drevený.

Kým zvonka vyzerá kostol ako nejaká obrovská hospodárska budova, jeho barokový interiér zaujme každého svojím priestorom a krásou a nemožno sa diviť, že je považovaný za najkrajší spomedzi posledných piatich zachovaných kostolov svojho druhu na území Slovenska. Stropná maľba, ktorá predstavuje modré nebo, oblaky, dvanástich apoštolov, štyroch evanjelistov a nad oltárom obraz sv. Trojice, začala vznikať r. 1717 a tvorila sa celé desaťročia. Pripisuje sa neznámemu levočskému maliarovi Mayerovi, avšak je možné, že došlo ku skomolenine mena a maliarom bol Gottlieb Kramer z Levoče, lebo sú doklady o tom, že v práci pokračoval jeho syn Ján (Jonáš) Gottlieb Kramer.

Oltár zhotovil Ján Lerch z Kežmarku v rokoch 1718 – 1727. Ústredným motívom oltára je Kalvária, pod plastikou ukrižovaného Krista sa nachádzajú postavy Panny Márie, sv. Jána a Márie Magdalény, po stranách starozákonné postavy Mojžiša a ÿrona.

Kazateľnicu, ktorá spočíva na postave anjela a na prístupových schodoch, zhotovil Ján Lerch v r. 1717 a odovzdaná bola k Novému roku 1718. Zdobia ju plastiky Krista a štyroch evanjelistov, na prístupových schodoch a nad vchodom do kazateľnice sú plastiky starozákonných prorokov. Kazateľnica je situovaná tak, že na Šżu vidieť z ktoréhokoľvek miesta v kostole a vynikajúca akustika v chráme umožnila všade dobre počuť slová kazateľa.

Pred oltárom stojí na podstavci kamenná krstiteľnica s medeným vekom z r. 1690 – pochádza ešte z prvého kostola. Organ zhotovil v r. 1717 – 1720 levočský organár Vavrinec Čajkovský, r. 1729 majster Martin Korabinský zo Spišskej Novej Vsi pripojil k nástroju ďalší organ so 6 registrami, tzv. pozitív. Kežmarský organ je najstarším a tým aj najcennejším funkčným dvojmanuálovým nástrojom svojho druhu na území Slovenska.

Jedinou kamennou časťou kostola je sakristia – má dve miestnosti, prerobené z pôvodného renesančného hostinca z r. 1593 a časť ich pôvodnej nástennej výzdoby sa zachovala dodnes. Do steny sakristie sú zapustené kamenné epitafy.

R. 1985 bol drevený artikulárny kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.