evanjelik.sk

- evanjelický farár, historik, pedagóg – pseudonym: Défil, Ostrižsky. Sokolík Ostrižsky ( nar. 7.6.1888 na Brezovej – 14.11.1975 na Myjave, pochovaný na Brezovej). Prvé školské roky absolvoval na brezovskej ľudovej škole, potom nasledovala meštianka v Modre, gymnázium v Trnave, Evanjelické lýceum v Bratislave. Nasledovala Teologická a Filozofická fakulta univerzity v Erlangene, Jene a v Lipsku.. V rokoch 1914-1916 študoval diaľkovo na Právnickej akadémii v Prešove, 1919-1922 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Roku 1922 získal titul PhDr., roku 1941 titul „doktor honoris causa.“ Samuel Š. Osuský bol krátko kaplánom na Brezovej, v Dačovom dome a v Trenčíne. Po vzniku ČSR začal pracovať ako pedagóg na cirkevných školách. Pracoval ako profesor na Evanjelickej teologickej vysokej škole, od roku 1934 Československej štátnej evanjelickej teologickej fakulte UK v Bratislave. Za aktívnu prácu získal významné posty ako cirkevný hodnostár. V rokoch 1933-1946 bol biskupom, od roku 1946 generálnym presbyterom západného dištriktu ev.a.v. cirkvi. Po odchode do dôchodku (1951) žil 16 rokov na Brezovej, potom v Senici a na Myjave. Aktivita biskupa S. Š. Osuského bola veľmi široká. Svojou vedeckou a organizačnou činnosťou ovplyvnil rozvoj mnohých oblastí slovenského národného života v prvej polovici 20. storočia. Pestoval najmä povedomie a vedomie silného národného ducha. Pre svoj odpor k vojnovému režimu na Slovensku bol počas vojny väznený, známy je jeho pastiersky list z roku 1942, v ktorom spolu s Vladimírom Čobrdom odmietli v mene slovenských evanjelikov židovské deportácie a iné rasové bezprávie. Ako teológ veľa publikoval, napísal dejiny náboženstva, teologicko - etické práce, náboženské úvahy. Hlavným ťažiskom mimonáboženskej tvorby S. Š. Osuského bola filozofia, najmä dejiny na Slovensku. Zaujímavú skutočnosť predstavuje pohľad, že filozofiu chápe ako podriadenú disciplínu teológii. Rovnako prispel aj k budovaniu základov slovenskej sociológie. V Úvode do sociológie opísal a klasifikoval jednotlivé javy a zložky života spoločnosti. Výchovnopopularizačné ciele sledoval vydaním Národnej antológie, obsahujúcej 111 básní Jána Hollého, Jána Kollára, Jána Smreka a ďalších. Bol zakladajúcim členom a predsedom Učenej spoločnosti Šafárikovej. Samuel Š. Osuský patrí právom medzi najvýznamnejšie osobnosti evanjelickej cirkvi na Slovensku. Roku 1992 mu bol udelený Rad T.G. Masaryka, in memoriam.

Spracovala: A. Fedorová