Domov

Problematika pohyblivosti sviatku Veľkej noci

05.04.2007 - 11:06 — Marek Michal

Veľká noc sa vyvinula zo židovskej slávnosti Pesach a Macot, ktorá nadobudla v kresťanských podmienkach nový zmysel: lebo ako náš veľkonočný baránok bol obetovaný Kristus. Kto je s ním spojený, zbavil sa starého kvasu a stal sa novým nekvaseným chlebom…

V druhom storočí vznikol medzi kresťanmi spor, či sa má Veľká noc sláviť nezávisle od určitého dňa v týždni vždy 14. nisana, t.j. v deň splnu prvého jarného mesiaca podľa židovského kalendára, alebo až v nedeľu po tomto dátume. Ide o tzv. spor o Veľkú noc, ktorý sa skončil až rozhodnutím koncilu v Niceii r. 325, že Veľká noc sa bude sláviť vždy v nedeľu po jarnom splne. Tým sa oddelilo slávenie kresťanskej Veľkej noci od židovskej paschy. V prípade, že 14. nisan pripadne na nedeľu, sa Veľká noc slávi až v nasledujúcu nedeľu.

Termín Veľkej noci tak kolíše v rozsahu piatich týždňov. V novšej dobe silneli hlasy po určení fixného dátumu Veľkej noci. Samotný Luther nebol naklonení pohyblivému dátumu, keď hovorí: o čo by bolo lepšie, keby Mojžišov zákon o slávení Veľkej noci kompletne padol a nič by sa z týchto starých šiat nezachovávalo. Miesto toho by sa mal podľa obehu slnka vypočítať deň umučenia, hrobu a zmŕtvychvstania, zaznamenať ich a zaradiť do kalendára ako stále dni.

Touto otázkou sa zaoberal i II. vatikánsky koncil. Došiel k záveru, že je za určenie pevného dátumu, ak s tým budú súhlasiť i “bratia odlúčení od Apoštolského stolca”.

Snahy Ekumenickej rady cirkví nedosiahli v tomto smere na valnom zhromaždení v Nairobi v roku 1975 kvôli váhaniu ortodoxných cirkví úspech. Tie vyhlásili, že sa cítia viazané svojím doterajším spôsobom vypočítavania veľkonočného termínu, pokiaľ nevyjadria svoj súhlas so zmenou všetky ortodoxné cirkvi. To sa do dnešného dňa nestalo.

Podľa ADAM, A.: Liturgický rok, Vyšehrad, 1997, str.62 - 66

Komentáre

28.04.2006 - 03:27 — miro_ilias

zidovske sviatky v krestanstve

Musim povedat, ze text nespomina, ze jednym z dovodov oddelenia Velkej noci bola aj stupnujuca sa nevrazivost voci zidovstvu. Mnohi cirkveni otcovia zacali o Zidoch zmyslat ako o naveky prekliatych "za vrazdu Krista", zacali zakazovat krestanom slavit zidovske sviatky. Tymto sa vmiesili do krestanstva ideologicke dovody na antisemtizmus, ked - v ramci tzv. teologie nahrady - sa Cirkev zacali povysovat nad zidovstvom, ktore pokladala za prekonane.  Lutherov vyrok " o čo by bolo lepšie, keby Mojžišov zákon o slávení Veľkej noci kompletne padol a nič by sa z týchto starých šiat nezachovávalo" je toho ukazkou. Luther napisal aj ostru polemiku voci Zidom (O Zidoch a ich klamstvach), taku ostru, ze z nej citoval aj Adolf Hitler (pravdaze nie pre vieroucne potreby, ale pre surove fasisticke dovody).

Lutherov nazor na Mojzisov zakon je v rozpore s vyrokom Pana Jezisa, ktory poveda (volne citujem), ze neprisiel zrusit Zakon ani Prorokov, ale naplnit. Prvi krestania slavili zidovske sviatky, dodrziavali Sabat. Potom ale bolo vsetko zidovske z pokonstantinovskej Cirkvi eliminovane.

05.04.2007 - 12:06 — katz

"Mnohi cirkveni otcovia

"Mnohi cirkveni otcovia zacali o Zidoch zmyslat..."
Ako zmýšľajú Židia o Kristovi a kresťanoch?

"jednym z dovodov oddelenia Velkej noci bola aj stupnujuca sa nevrazivost voci zidovstvu"
A nebola to najsamprv nevraživosť židovstva voči kresťanstvu?

"Potom ale bolo vsetko zidovske z pokonstantinovskej Cirkvi eliminovane"
Neboli tristo rokov predtym kresťania eliminovaní zo židovstva, ako o tom čítame v Skutkoch, kde sa menovite spomína eliminácia Štefana a Jakuba?

06.04.2007 - 10:53 — miro_ilias

Zidia a krestania

Tvoj prispevok ide v duchu - Zidia neprijali Krista, robili zle jeho apostolom a ucenikom - tak sa im za to odplatme ! Zrusme v krestanstva vsetko zidovske (lebo to je "zakonnicke"), a samy seba vsunme na poziciu "Noveho Izraela" (lebo vraj Zidia su "naveky prekliati za vrazdu Krista").
.
Synu "katz", s laskou Ti zvestujem, ze zavrhnutie Izraela je docasne:
.
"...25 Lebo aby ste si nenamýšľali, bratia, nechcem, aby ste nepoznali tajomstvo, že časť Izraela stala sa zatvrdilou dovtedy, kým nevojde plnosť pohanov. 26 A tak celý Izrael bude spasený, ako je napísané:
Príde zo Siona vysloboditeľ,
odvráti bezbožnosť od Jákoba;
27 a to bude moja zmluva s nimi,
keď im snímem hriechy.

28 Podľa evanjelia sú síce nepriatelia pre vás, ale podľa vyvolenia (sú) milovaní - pre otcov. 29 Lebo Boh neľutuje dary milosti a povolanie. 30 Ako ste totiž vy kedysi neposlúchali Boha, a teraz dostalo sa vám milosrdenstva pre ich neposlušnosť, 31 tak aj oni teraz neuposlúchli, aby pre milosrdenstvo, ktoré sa vám stalo, aj im dostalo sa teraz milosrdenstva. 32 Lebo zavrel Boh všetkých do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zmiloval." (Rim 11.kap.)
ZDROJ: http://www.biblia.sk/sk/1/biblia/sev/rom/011.html
.

12.04.2007 - 03:43 — katz

Na základe čoho

Na základe čoho usudzuješ, že môj "prispevok ide v duchu - Zidia neprijali Krista, robili zle jeho apostolom a ucenikom - tak sa im za to odplatme ! ..."?
V skutočnosti som ti v tom príspevku položil tri otázky, ani na jednu si neodpovedal.

12.04.2007 - 03:46 — katz

Chlapče, vyprosujem si, aby

Chlapče, vyprosujem si, aby si ma oslovoval "synu".
Keby takýto tón použil niekto iný ako ty, asi by zasiahol všemohúci adminko. Ale zdá sa, že Jehova chráni nielen vyvolený národ, ale aj teba od sankcií za porušovanie pravidiel slušnosti diskusie.

05.04.2007 - 12:08 — katz

Aký je tu rozdiel medzi

Aký je tu rozdiel medzi naplnením a prekonaním?

06.04.2007 - 11:38 — miro_ilias

Zakon - naplnit vs. prekonat

Ohladom Zakona je zdanlivy rozpor.
.
Jezis ("pro-Zakon"): "Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť; 18 lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane. " (Mat. 5:17-18)
.
Apostol Pavol (staby "anti-zakonnik"): "...Lebo zákon, ktorý je len tieňom budúcich hodnôt, a nie samým obrazom vecí, nemôže tými istými obeťami, každoročne nepretržite prinášanými, zdokonaliť tých, čo sa ním približujú (k Bohu)" Zid. 10:1
"...natoľko sa Ježiš stal zárukou lepšej zmluvy." (Zid. 7:22)
"...Týmto sa ruší predošlé prikázanie ako slabé a neužitočné - 19 veď zákon nič neurobil dokonalým - ale prišla lepšia nádej, ktorou sa približujeme k Bohu" (Zid. 7:18-19)
"Koniec zákona je totiž Kristus, aby sa spravodlivosti dostalo každému veriacemu. " (Rim. 10:4)
.
Ad naplnit: Jezis prisiel ako Pismom predpovedany Mesias (narodeny z Panny, v Betleheme atd) - to mozno oznacit ako "naplnenie". Aj jeho druhy prichod, aj zhromazdovanie Zidov v zaslubenej zemi spada pod termin "naplnenie", ci lepsie "naplnanie" (proroctiev, zaslubeni).
.
Ad "Prekonat" - cez vieru v Jezisa sme "vstepeni" do duchovneho spolocenstva Izraela Novou zmluvou (podla Rim. 11,kap.), teda nie skrze Zakon a zidovsku tradiciu, ale prostrednictvom osobneho uznania, ze On zomrel za krizi za nase hriechy;
- pri tomto sa tvori dojem, ze Zakon je v Kristovi akosi "prekonany", ci "zastaraly", ci nebodaj uz "neplatny"
.
Ale biblicky "Stary Zakon" zostava platny, no je rozsireny o Novu Zmluvu (hebr. Brit Chadasha) v Jezisovi, ktoru je vytycena nova dimenzia vztahu k Bohu

13.04.2007 - 05:29 — pedu

Naplnenie prekonaním

Starý zákon je síce svojim spôsobom platný, ale napríklad opakovaná nedokonalá obeť v Chráme sa zrušila naplnením v jednorazovej dokonalej obeti Pána Ježiša Krista. Ostatne v liste Židom je toho dosť.

Starý zákon bol prípravou na príchod Pána Ježiša Krista. Najdokonalejšou prípravou vio všetkých náboženstvách.

Istý prienik informácií od Ducha Svätého išiel aj do iných duchovných systémov (mágovia z východu, Prométeus v gr. mytológii, Logos (J1 - na počiatku bol Logos), ako Boh-Idea, ktorý má prísť v tele podľa antickej duchovnosti), ale čistý vzťah s Bohom prichádzal skrze Starý Zákon. Prichádzal však aj v náznakoch, ktoré sa mali naplniť v Kristovi.

07.04.2007 - 07:52 — pedu

Nie zo zákona

Pozri sa na to reálne - synoptici umiestnili Večeru Pánovu na 15. (ak nie 16. nisan), Ján do 14-teho. Prebehli ju pár vetami a Ján takmer úplne. Z pôvodnej Paschy vlastne ostal iba baránok a jeden kalich v Lukášovi.

Pavol spomenul VP v epištolásch snáď iba raz a to len preto, lebo korintskí boháči si na ňu nosili prepychové jedlá a nechceli sa podeliť s chudobou. Potom ešte čosi v Júdovi. Ale tiež nič o Veľkej Noci.

Oni Večeru Pánovu proste prirodzene prežívali a nepotrebovali sa zaoberať nejakými dátumami a ak aj, dali im takú malú váhu, že si ich ani neoverovali.

Sviatky začali mať zmysel až potom, keď začalo byť kresťanstvo masové a bolo treba synchronizovať cirkev.

Inak - pridal sa ku tomu aj zmetok v Hebrajskom kalendári, ktorý sa počítal inak za posledných čias chrámu na prelome letopočtov a inak po jeho zničení.

13.04.2007 - 09:46 — miro_ilias

VP a Pascha

VP bola zavedena na baze Paschy Kristom ako novy 'krestansky' prvok, ktory sa zvlast neriadi kalendarom, skor cirkevnou tradiciou tej-onej denominacie
.
avsak Pascha (Pesach) ako 'cistokrvny' zidovsky sviatok pokracuje i dalej, a to a s presne stanovenym datumom a poriadkom (Hagadou)
.
synoptici nemali dovod velmi sa rozpisovat o zidovskej velkej noci, pre nich velmi znamej veci, zdoraznili jej novy prvok - VP, ktory 'osamotene' presiel do krestanstva
.
no a nezidovski krestania ostali len pri VP, kym pomaly zanikajuci zidokrestania v Pelle zostali aj pri zidovskych sviatkoch
.
treba este povedat, ze zidovsky Pesach ma pre mesianskych Zidov v Kristovi novu napln (baranok, potretie veraji dveri krvou...)

13.04.2007 - 12:29 — slavo

treba este povedat, ze

treba este povedat, ze zidovsky Pesach ma pre mesianskych Zidov v Kristovi novu napln (baranok, potretie veraji dveri krvou...)

Kristus kázal: ...to činnťe... pite... nie natrite veraje. tak ma zaujima, či slávia tí mesiánsky židia Večeru Pánovu, a ak nie prečo?

Podľa mňa toto Kristus ustanovil veľmi presne a úmyselne - a inak ako sa slávi Pesach. Určite poznal symboliku a Písma, a o tom, že to ustanovil inak svedčí, že jedol "baránka" deň pred VN, keď ešte baránok nebol obetovaný. Podľa mňa to kresťania veľmi dobre chápali a prijali, aj Pavol, ktorý pri tom nebol, píše že to dáva daľej ako to bol prijal.

 

 

15.04.2007 - 08:08 — miro_ilias

Ano slavime aj VP

byva zhruba raz do mesiaca
.
JK z Pesachu ustanovil VP, ktora je casovo nezavisla.

14.04.2007 - 07:58 — katz

inak u sadukajov, inak u

inak u sadukajov, inak u farizejov, inak u esenov, lebo este nepoznali M.Iliasa a tak sa nemohli riadiť podľa neho

12.04.2007 - 10:29 — Evička

pohyblivosť Veľkej Noci

Viac informácií o problematike pohyblivosti sviatkov Veľkej Noci a pokusoch (ekumenických i sekulárnych) o ustanovenie spoločného dátumu sa dá nájsť na stránke Svetovej Rady Cirkví na http://www.oikoumene.org/en/resources/documents/wcc-commissions/faith-and-order-commission/i-unity-the-church-an-its-mission/frequently-asked-questions-about-the-date-of-easter.html (v angličtine).

Svetová rada cirkví viedla o tejto problematike diskusie opäť v roku 1997. Vtedy sa cirkvi dohodli na spoločnom riešení, že na výpočet dátumu Veľkej Noci sa bude používať Nicejské pravidlo ustanovené na ekumenickom koncile v roku 325, s prihliadnutím na najnovšeie astronomicé merania (na výpočet dňa jarnej rovnodennosti a splnu).
Pravoslávne cirkvi majú však bolestné skúsenosti so štiepením sa kvôli pokusom o reformy kalendára (či už to bolo zavedenie Gregoriánskeho kalendára alebo upresneného Juliánskeho kalendára - takzvaného Meletiánskeho).
Váhajú preto pristúpiť k tomuto riešeniu a k zmenám, ktoré by to prinieslo.
Problém je teda dnes nie teologický a ani tak nie ekumenický ako skôr pastorálny.