evanjelik.sk

„Všetko, čokoľvek robíte, robte to na slávu Božiu!“(1 Kor 10, 31)

Opäť je tu december a s ním aj čas vianočných sviatkov. Je to zvláštny čas, čas mnohých symbolov, čas všelijakých tradícií, čas ktorý kontrastnejšie prepletá pokoj s uponáhľanosťou, radosť so smútkom, jednotu s individualizmom, plnosť s prázdnotou. Vianočné sviatky sú výnimočnými dňami, ktorých príchod poznať už zďaleka. Ich atmosféru však neprezrádza mráz, či snehové vločky za oknom, ale my ľudia, ktorí sa v tomto období začíname správať akosi inak.
Meníme sa my i prostredie okolo nás. Do výkladov pribudnú vianočné stromčeky a svetielková výzdoba. V supermarketoch sa začnú ozývať elektronické melódie gýčových santa clausov a rituál príprav na zimné sviatky sa môže začať. Obraz decembrových ulíc je obrazom uponáhľaných bytostí, hľadajúcich čosi, čo má vniesť radosť svojim blízkym a im samým. Ženieme sa za výhodnou kúpou darčekov, či vianočných dobrôt, ktoré nesmú chýbať na štedrovečernom stole. Nervozita kupujúcich v preplnených obchodoch rastie úmerne s úsmevom tvárí obchodníkov. Komercializácia Vianoc nie je ničím novým a za posledných niekoľko rokov sa stala u nás už ustáleným fenoménom. Snažíme sa všetko zabezpečiť tak, aby to bolo „tak, ako má byť“. Pod stromčekom darčeky, na stoloch hostiny a k dokonalému prežívaniu chýba už len návšteva kostola, ktorá dodá tú správnu atmosféru. Má to však tak byť naozaj?
Pri pohľade do preplnených lavíc kostolov vianočných dní by sa dalo rýchlo usudzovať, že Vianoce sú najväčším kresťanským sviatkom. Pri pohľade do Biblie však zisťujeme, že skutočnosť je iná. Biblia nás totiž vôbec nevedie k takej oslave tohoto času. Prví kresťania tieto sviatky neslávili. Prvé zmienky o oslave narodenia Pána sa objavujú až niekedy v 4. storočí. Pripomínať si deň prejavu veľkej Božej lásky, ktorej hĺbku ani nevieme precítiť, deň obrovského tajomstva inkarnácie, započatia otvorenia spásy a zjednotenia pre generácie generácií je určite dobré. Avšak postaviť túto spomienku na pohanskom základe obaľovanom všakovakými legendami, ľudovými rozprávkami a tradíciami asi nebolo tým najlepším krokom. V spleti rôznych zvykov sa stráca veľkosť Božieho činu spred dvetisíc rokov.
V slobode je možnosť voľby a tú my máme. Vianoce nie sú sviatkom pohodlia, honby za darčekmi a ani vianočného kapra. Pre kresťana sú symbolom Božieho narodenia. Môžme sa rozhodnúť pre skutočné pripomínanie si tejto veľkej udalosti, môžme sa pustiť do bádania najväčšieho príbehu lásky, ktorý sa vtedy začal odvíjať. Môžme však ísť i vychodenou cestou väčšiny a v naháňaní materiálnych vecí a pôžitku meravieť v ilúziách časnosti. Naše dary môžu byť prejavom lásky k blížnemu, ale aj nástrojom sebeckosti, návšteva Božieho chrámu môže byť hľadaním Boha, ale aj kultúrnym podujatím jedného večera. Jedna cesta vedie k Bohu, na konci druhej čaká smrť. ...takže aké budú tvoje Vianoce?