evanjelik.sk

K ÚČINKOM ROCKOVEJ HUDBY

http://vzajatirockovejhudby.blogspot.com/2007/09/v-zajati-rockovej-hudby.html

http://www.jezis.cz/j2/app2/detail.asp?id=221

V čom spočíva to, že rocková hudba je schopná uviesť poslucháča do stavu tranzu a urobiť ho prístupným pre médiá (démonické vplyvy)?

Hlasitosť

Na rockových koncertoch a diskotékach sa môže dosiahnuť hlučnosť až 120 dB, čo odpovedá hlučnosti tryskového lietadla z bezprostrednej vzdialenosti. Ďalšie zvýšenie hlučnosti spôsobuje už bolesť, resp. roztrhnutie ušného bubienka. Priemerné hodnoty pri "walkmane" so slúchadlami sú 80--110 dB, pris stereozariadeniach so slúchadlami 85--100 dB.
Vysoká hlasitosť spôsobuje neuveriteľný sluchový stres. Z nadobličiek sa pritom vylučuje stresový hormón adrenalín
C9H13O3N, ktorý má štrukturálny vzorec

HO -- C -- CH = C -- CH -- CH2
!! ! ! !
HO -- C --CH = CH OH NH--CH3

Toto sa deje automaticky pri každej stresovej situácii. Keď sa však jedná o dlhotrvajúci, krajne silný stres, dochádza k nadprodukcii adrenalínu. Takéto množstvo adrenalínu už nie je únosné pre telo a pomocou enzýmov sa z časti premieňa na adrenochróm, ktorý má ten istý vzorec C9H13O3N, avšak inak štrukturalizovaný:

O = C -- CH = C -------- CH -- HO
! ! !
O = C --CH = C -- N -- CH2
!
CH3

Adrenochróm je však nič iné ako psychodysleptikum, t.j. droga meniaca vedomie, podobne ako LSD, meskalin, STP, psylocybin, atď. Nemusíme sa preto čudovať, keď sa publikum na rockových koncertoch dostáva do stavu vybičovanostia a arogantnosti (flipp a high) a stráca sebakontrolu.

Hypnotickým efektom farebnej hudby, užívaním alkoholu a iných drog (aj v malom množstve), ambiofóniou a silnou túžbou po úniku z reality sa účinok andrenochrómu ešte zosilňuje.
Andrenochróm je sám o sebe slabšia droga ako LSD, ale skúsenosti s touto telovou drogou prebúdzajú žiadosť ešte po intenzívnejších zážitkoch.
Omamujúci účinok rockovej hudby sa vz)tahuje aj na zvýšené tvorenie endorfinných (morfiou podobných) substancií v mozgu. Táto oblasť je však v súčasnosti ešte málo preskúmaná.
Ešte chceme poukázať na jeden podstatný rozdiel medzi klasickou a rockovou hudbou. V klasickej hudbe sa takisto môže dosiahnuť veľká hlasitiostť, avŠak je v nej striedanie medzi vrcholovým bodom (napätím) a uvoľňujúcimi, ukľudňujúcimi úsekami, takže poslucháč sa môže zasa "zotaviť". Pre rockovú hudbu je tzpické stále napätie. Tým však nechceme tvrdiť, že klasická hudba je vždy upokojujúca.

Fenomén "počúvania"

Videli sme, ako rýchlo môže vzniknúť silný stres cez ucho. Sú tu však aj ďalšie fyziologické fakty. Sluchové bunky v ľudskom sluchovom aparáte reagujú na dráždiace sily, ktoré sú asi desaťmiliónkrát menšie ako sila dotyku. Sluch je nepochybne citlivejší ako hmat. Neurologicky je silnejšie spojený s pocitmi ako zrak preto, lebo medzi uchom a ustým druhom citového centra v mozgu (tzv. Lymbovým systémom) sú priame spojenia. Na tomto prepájacom mieste medzi telom a dušou, medzi vedomím a bezvedomím sa rozhoduje tiež o efekte melódie a rytme hudby.

Extatické štýlové prvky

V rockovej hudbe sa okrem sinlého fyziologického pôsobenia používajú aj ďalšie štýlové prvky, zvyšujúce napätie a vzrušenie, ktoré sú psychologickej povahy. Sú to akustické signály, ktoré má človek vrodené alebo získané výchovou a znamenajú signály nebezpečia, úzkosti, živelnosti, divosti prírody, apod. Sú to tieto prvky:

monotónnosť a časté opakovanie (rytmickej figúry, slovnej frázy, atď. ),
tvrdý, prerážajúci beat,
synkopy (predsunutie metrickej váhy na predchádzajúci odsek taktu, pôvodne neprízvučný odsek taktu preberie dôraz, ktorý mu inak nepatrí),
off-beat (podobne ako synkopa, ale posun je už taký veľký, že už úplne je mimo metrický kontext),
ostinati (melodická figúra, ktorá sa stále opakuje dookola),
glissando (spojité preklenutie hudobného priestoru medzi vzdialenými tónmi, napr. sirény, smerom hore alebo dolu),
smears (krátke glissando medzi jednotlivými tónmi melódie),
dirty notes (tóny s nečistou intonáciou),
scat (hlasový prednes bezobsahových slabík),
extetické výkriky,
elektronicky zdeformované zvuky (napr. spätná väzba pri zosiľovačoch).

Tieto prvky sú schopné dohnať poslucháča až do extázy. V africkej hudbe sa používalo a používa veľa týchto štýlových prvkov, aby stimulovali agresivitu (vojnové tance), alebo sexuálne vzrušenie (skupinový sex, kulty plodnosti) a vzývanie modiel.

Jednotvárnosť a pasivita ducha

Pretože rocková hudba väčšinou spočíva na prerážajúcom, tvrdom beate a na opakovaní, je to hudba jednotvárna. Jej účinok je uspávanie ducha a vyraďovanie ho z činnosti. Častým konzumovaním tejto hudby sa schopnosť vypínania ducha cvičí. Časom je potrebné stále menej a menej k tomu, aby sa dosiahla táto pasivita. V tom spočíva nebezpečenstvo, na ktoré sa veľmi často príliš nedbá. V okultizme je pasivita ducha jedným z najdôležitejších prostriedkov pre nadviazanie spojenia s démonickým svetom (napr. joga, transcendentálna meditácia, autogénny tréning, zneužívanie drog, etď.).
Výpovede narkomanov potvrdzujú, že počúvanie rockovej hudby v stave opojenia zosilňuje účinok drog. Oproti tomu počúvanie klasickej hudby účinok drog tlmí. To je pochopiteľné, pretože klasická hudba svojou štrukturalizáciou, rozmanitosťou a striedaním aktovizuje ducha. Oproti tomu, rocková hudba vedie ducha svojou jednotvárnosťou k jeho vyradeniu.

Poznatky z mozgovej chirurgie

Ako je možné vysvetliť, že pasivita ducha spôsobuje silnú vnímavosť práve pre démonické vplyvy a nie napr. pre modlitbu k Bohu? Fígeľ je v tom, že komunikácia s Bohom a duchovný rast človeka je podmienený jeho slobodnou vôľou, osobným rozhodovaním a činmi.
Veľký mozgový chirurg Wilder Penfield na základe nespočetných operácií, ktoré robil na pacientoch v bdelom stave, objasniť, že musí jasne rozlišovať medzi modzgovou hmotou a duchom človeka. Dráždil elektródami môzne časti mozgu svojich pacientov preto, aby mohol presne určiť miesta pre operačné rezy. Na základe ich reakcií mohol urobiť zaujímavé zovšeobecnenia ich reakcií, ktoré publikoval v knihe "The Mystery of the Mind." Človek má nezávislého ducha, ktorý myslí pomocou mozgovej hmoty. Úplne podobne tomu ako programátor myslí pomocou počítača. Keď sa však duch človek zpasívni, môžu jeho mozgové centrá ovládnuť "iní duchovia." Neurofyziológ a nositeľ Nobelovej ceny sir John Eccles sa dokonca domnieva na základe mnohých výskumných pozorovaní, )ze cudzie vplyvy sa uskutočňujú cez nervové synapsy.

http://vzajatirockovejhudby.blogspot.com/2007/09/v-zajati-rockovej-hudby.html

http://www.jezis.cz/j2/app2/detail.asp?id=221

To je moj nazor.

Len to by som chcel povedat, ku tej chemickej analyze skodlivosti metalu: V zasade hovoris, ze metal je zly, lebo je hlucny a to vyvolava hormonalne zmeny v organizme, ktore podnecuju agresivitu. Potom by sa dalo povedat, ze rovnako zla je aj vrtacka u suseda, ktora v pravidelom rytme otriasa celym cinziakom celu sobotu. Vysoke decibely, pravidelny rytmus, monotonny zvuk, obcas nejake to glizando, ked sused netrafi dieru. Je to jasne: Vrtacka je od diabla a sused je satanista!

V tejto diskusii este neodznelo, ze metal a vo vseobecnosti rockova hudba vznikla ako PROTEST proti vtedajsiemu mainstreamu po druhej svetovej vojne.

Ale ved sa pozrime celkovo na umenie po druhej svetovej vojne a celkovo v dvadsiatom storoci. Vo vytvarnom umeni sa rozpadol klasicky, realisticky sposob malovania a nahradila ho abstrakcia. V literarnom umeni vznikol antiroman, absurdna drama, v lyrike dadaizmus, expresionizmus, surrealizmus atd. Ale aj klasicka hudba modernych autorov sa naplnila disharmoniou.

Metal je plny zufalstva a beznadeje a pouziva na komunikaciu prostriedky svojej doby, ktore predtym neexistovali: elektricke gitary, zvukove efekty, skresleny zvuk. Tieto prostriedky dnes pouziva cela moderna hudba, len nie su tak vyrazne ako v metale, takze si ich bezny clovek ani nevsimne.

To, co metal chce vyjadrit je este raz: depresia, smutok, sklamanie, truchlenie, ale aj agresivita, boj proti svetu, dezorientacia. Ktore z tychto myslienok neobsahuje aj klasicka hudba? Ziadne, ved by sme museli zavrhnut aj Beethovenovu osudovu, ruskych skladatelov, atd. Pretoze smutok, hladanie, aj depresia a revolta su sucastou ludskeho zivota a to hlavne u mladych ludi, preto prave ich tato hudba oslovuje.

To je podla mna principialne metal. To, ze mnohe satanisticke kapely tuto hudbu pouzivaju na komunikaciu svojich lzi, je druha vec, ale nic to nemeni na tom, ze aj krestania mozu pouzit metal na oslavu Boha. Viacere krestanske metalove kapely su pozehnanim pre mladych v svojom okoli. Kiez by nasli viac pochopenia, pre svoju sluzbu aj na pode cirkvi.