evanjelik.sk

Denníček môj “cerkevnícky” ! Kladiem na tvoj internetový priestor poznatky a dojmy z dvoch biblických hodín v rodnej Prievidzi, v tomto roku mojich prvých medzi Slovákmi po návrate z Erec Izrael.

Opäť som v lone mojej slovenskej matičky cirkvi, s láskou a slzami v očkách spomínajúc na obrezaných synov Izraela, ktorých som v zasľúbenej zemi postretával. A niektorí z nich aj dokonca veria v Toho, ktorého ich otcovia ukrižovať voľakedy dávno dali. 

.U Kresťanských zborov

Prvá biblická bola v stredu (5.12.2007) v jednej miestnosti Domu kultúry Prievidza.

Zišlo sa tam okolo desať osôb, hladných po biblickom slove Božom a jeho výkladoch.

Piesne boli z ich spevníka, niečo ako “Chvíle najvzácnejšie prežívam na kolenách”, či “Ty si môj Pastier”, alebo “Duch plní vnútra chrám”.

Výkladove slovo viedol Mišo, písmak, čo mi do Izraela skajpom volal, bych sa kukol na preklady/výklady niektorých veršíkov z Písma.

Pretriasala sa trinásta kapitola zo Zjavenia Jána. Éj, veruže fundamentalistické (rozumej futuristické výklady) moje uši počuli !

Šelmy Danielove a Jánove sa porovnali. Stručne podané, posledná šelma predstavuje poslednú svetovú vládu, nesúcu charakter všetkých predchádzajúcich šeliem (vlád). Tou smrteľne zbitou hlavou má byť rímske impérium. No a Spojené štáty sú posledným kráľom, či tak nejako. Takže – Amerika, Amerika, stratíš ty svoju korunu, a ustúpiš poslednej šelme zjednoteného svetového systému. Nie že by som bol nejaký antiamerikanista a želal jej tvrdý pád (ktorí by mnohí véeľmi radi videli), ale Božie slovo je fundament. 

No a čo nám kresťanov ostáva, keď ten čas konca systému vecí nastane? Veriť v Pána Ježiša, držať sa Božieho slova, aby sa vedeli strániť zlého, bezbožného systému. Daj Boh nám všetkým rozpoznať a duchovne rozlišovať veci v posledný čas !

.U evanjelikov

Ďalšia biblická hodina bola zase hneď nasledujúci deň vo štvrtok (6.12.2007), poobede o štvrtej na prievidzskej fare.

Vo dvore každého privítal pes Cyro, priviazaný k búde pri vchode. Na každého sa “hrabkal” labkami, vychutnávajúc si pohladenia. Len pozor bolo pritom treba dávať, aby neušpinil.

V pracovnej miestnosti na fare nás bolo okolo desať duší. Začali sme klasickými piesňami z nášho luteránskeho spevníka, ako “nebeský Bože, tvorca všehomíra...” a tak.

Janko, zborový dozorca, mi udelil slovo, by som jemu a ostatným zhromaždeným sestrám porozprával o mojom pobyte v Izraeli.

Veruže sa mi jazyk na židofilno-sionistickú nôtu dobre rozbehol !

“Nezavrhol Boh svoj ľud, ktorý vopred poznal”, ako píše aj apoštol Pavol v liste Rímskym v 11.kapitole, vyvolenosť židovského národa v Božích očiach je permanentná pre dedičné zasľúbenia patriarchom Abraháma-Izáka-Jákoba.

Spomenul som aj mesiánskych Židov, v ktorých zbore som slúžil, ako aj odpúšťajúcu Božiu lásku v Mesiášovi, ktorá je skutočným tmelom pre Židov a Arabov.

Aj odpor voči osídľovaniu sporných území Západného brehu nábožnými sionistickými Židmi, pre ktorých je to biblická domovina, do ktorej sa z rozptýlenia vracajú v súlade s proroctvami, aby tam dočkali príchod Mesiáša – podľa kresťanov druhý príchod Krista.

A ešte mnoho iných vecí som ohľadne Izraela pospomínal,

Na konci nám všetkým Janko porozdával “Mikuláša” - každému chutnú čokoládku, mliečnu s jahodovu náplňou. “Kujéém”, ďakujem takto Jankovi sťa “malý Mirko” zo známeho zábavneho televízneho programu “Uragán”.