evanjelik.sk

Mládežníci zo Šiah aj tento rok navštívili Sobotište pri Senici, kde prežili krásnych sedem táborových dní od pondelka 16.7. až do pondelka 23.7. 2007. Minulý rok prišli do Sobotišťa, aby sa naučili plávať proti prúdu a tento rok sa prišli zakoreniť. Ale nie v obyčajnej pôde, ale v Kristovi.

Prihlášku na mládežnícky tábor “Zakorenení v Kristovi“ nám odovzdalo dvanásť mládežníkov. Zostava bola iná ako minulý rok, ale sme vďační Bohu za nové tváre. Na rozdiel od minuloročného tábora, tento rok tábor viedli traja vedúci a zobrali sme so sebou aj jednu kuchárku, ktorej nie raz vypomáhali domáci zo Sobotišťa, za čo im patrí veľká vďaka.

Prišli sme v pondelok poobede a našou prvou záležitosťou bolo vyskúšať vodu na priehrade. Druhý deň ráno sme sa rozdelili do troch skupín. V týchto skupinách sme spolu súťažili a ochraňovali náš kvet, ktorý sme si požičali od domácich občanov. Náš kvet mohli ničiť ostatní účastníci tábora. Toto týždenné chránenie nám malo slúžiť na to, aby sme si uvedomili dôležitosť pestovania našej viery. Každý deň sme mali ranné stíšenia, ktoré nejakým spôsobom súviseli s aktivitami počas dňa. Večer sme mávali témy, ktoré hovorili o zakorenení v Ježišovi Kristovi. Hovorili sme o pôde, ktorá môže byť nekvalitná alebo plná kamienkov. Toto prirovnanie nám pomohlo si lepšie predstaviť naše “nekvalitné srdce“ alebo srdce naplnené hriechom.

Ďalšia téma hovorila o dôležitých koreňoch. Tu sme hovorili o dôležitosti čítania Božieho slova, o dôležitosti modlitby, spoločenstva a Ducha Svätého. Potom sme spomínali vetvy, ktoré musíme obrezávať, ak chceme aby náš strom prinášal ovocie. Tie naše vetvy sú naše zlozvyky, ktoré nám bránia v tom aby sme prinášali ovocie - dobré skutky. Ďalej sme hovorili aj o tom, že náš strom bude napadnutý škodcami, proti ktorým potrebujeme bojovať. Ale tak ako ďateľ ošetruje rany stromu a ničí škodcov, tak aj Pán Ježiš nás bude chrániť pred diablom a jeho nástrahami.

Počas tábora sme sa zúčastnili nie jednej túry. Boli sme na hrade Branč a tiež sme absolvovali túru k Útulni na Uchánku, kde sme prežili požehnaný večer a noc v Božej prírode. Takmer každý deň sme išli na Kunovskú priehradu, keďže nám Pán žehnal s ozaj letným počasím.
Všetky dni sme mali naplnené bohatým programom.

Všetky hry a témy pre nás znamenali veľa, ale predsa jeden večer sa nedá prirovnať ku všetkým dňom dokopy. Bývali sme v kultúrnom dome, kde sme hneď zo začiatku spravili na javisku, za oponou tichý kútik pre tých, ktorí by chceli stráviť čas iba so svojím Pánom. Jeden večer sme zacítili obrovskú túžbu zažiť niečo výnimočné s Bohom a tak sme spolu vstúpili do modlitebnej miestnosti, kde sme zažili čas, ktorý sa nedá opísať slovami. Z tejto miestnosti sme odchádzali s obrovskou radosťou v srdci a s túžbou každému povedať o tom, čo sa dialo za oponou, ale plač od radosti nám v tom istý čas bránil.

Na tomto tábore sme zažili Boží dotyk a preto Mu ďakujeme za to, že nám tento tábor umožnil. V pondelok sme už boli na ceste domov - tábor sa skončil, ale čas s naším Pánom nie. Tento tábor nás s Ním zblížil a tiež upevnil naše spoločenstvo.

Pevne veríme, že toto spoločenstvo ostane zakorenené v Kristovi a o rok sa na spoločné týždenné putovanie s naším Pánom vydáme znova do niektorého kúta našej krajiny.

(autorkou článku je vedúca mládeže Sandra)