evanjelik.sk

Vyhlásenie Generálneho presbytestva ECAV z 1. júna 2007 predkladá evanjelické učenie o svedomí. Podľa vyhlásenia je pre evanjelikov svedomie nedokonalé a poddané hriechu a nie je možné z neho vytvoriť právnu normu, na ktorú by bolo možné sa odvolať.

Myslím, že uvedené vyhlásenie nepodáva evanjelické učenie o svedomí v celosti. Účelovo zdôrazňuje tie časti učenia, ktoré relativizujú úlohu svedomia v živote človeka s cieľom zdôvodniť negatívny postoj k návrhu Dohody o práve uplatňovať výhrady vo svedomí.

Učenie evanjelickej cirkvi o svedomí vychádza zo Symbolických kníh evanjelickej cirkvi. To, či niečo je alebo nie je právnym pojmom, z učenia evanjelickej cirkvi nemožno odvodzovať. Ak Generálne presbyterstvo ECAV hovorí, že podľa evanjelického učenia svedomie nie je právnym pojmom, nepodáva učenie evanjelickej cirkvi, ale právnický názor. Je však otázne, či je úlohou Generálneho presbyterstva ECAV definovať čo je a čo nie je právnym pojmom.

Ak Generálne presbyterstvo ECAV hovorí, že svedomie je u každého človeka iné, nepodáva evanjelické učenie pravdivo. Centrálnym článkom evanjelického učenia je ospravedlnenie z viery. V Obrane Augsburského vyznania (IV/89) čítame: „Ospravedlnení teda z viery, máme pokoj s Bohom (R 5,1) – to jest máme pokojné a radostné svedomie pred Bohom.“ Evanjelické učenie hovorí nie len o svedomí poddanom hriechu. Hovorí predovšetkým o svedomí človeka, ktoré je pokojné a radostné. Také môže byť vďaka oslobodeniu spod moci hriechu, ktoré je darom milosti. Táto istota patrí každému veriacemu rovnako a v plnej miere. Kto ju spochybňuje, nepodáva evanjelické učenie. Každý veriaci má pokojné a radostné svedomie. Aj to je evanjelické učenie. Také svedomie ho vedie k radostnému životu podľa Božej vôle, ktorá je vyjadrená v Božom slove.

V Augsburskom vyznaní (XX/15) ďalej čítame: „I keď neskúsení ľudia dosť opovrhujú týmto učením, poznávame, že veľmi potešuje a uspokojuje bojazlivé, prestrašené svedomia. Lebo svedomie sa nemôže upokojiť a utíšiť skutkami, ale jedine vierou, keď si je isté, že pre Krista má milostivého Boha, ako hovorí aj Pavel: „Ospravedlnení teda z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista“ (R 1,1).“ Ak vyhlásenie Generálneho presbyterstva ECAV podáva ako evanjelické učenie to, že svedomie nie je u nikoho z ľudí dokonalé ale je poddané hriechu, rozhodne nepodáva evanjelické učenie v celosti. Vystupuje tak ako tí, ktorých museli kritizovať reformátori v článkoch Augsburského vyznania.

Každý evanjelik veľmi dobre vie, že na svedomie sa odvolával Martin Luther pri svojom vystúpení pred cisárom na sneme vo Wormsi 18. apríla 1521. Tam od neho žiadali, aby odvolal učenie, ktoré predložil vo svojich knihách. Ak by sme posudzovali toto vystúpenie Martina Luthera podľa aktuálneho vyhlásenia Generálneho presbyterstva ECAV, museli by sme dať za pravdu vtedajším držiteľom cirkevnej moci. Museli by sme ho odsúdiť ako pyšného človeka, ktorý konal svojvoľne a nechal svoje svedomie viesť hriechom neposlušnosti. Pripomeňme si však Lutherove slová: „Moje svedomie zostáva v Slove Božom a nemôžem a nechcem odvolať, lebo je ťažké, nesprávne a nebezpečné konať proti svedomiu. Tak mi Pán Boh pomáhaj. Amen.“

Vyhlásenie nielen že nepodáva evanjelické učenie o svedomí v celosti, ale nesprávnym spôsobom interpretuje aj úlohu Spoločnej komisie, ktorej vznik predpokladá návrh Dohody. Ustanovenie návrhu Dohody o Spoločnej komisii (čl. 7,b.) neumožňuje vykonávať výklad práva. Spoločnej komisii určuje len poradný charakter a presne vymedzuje, ku ktorým oblastiam sa spoločná komisia môže vyjadrovať. Právo Ústavného súdu vykonávať výklad práva tak zostáva nedotknuté.

Ondrej Prostredník