evanjelik.sk

(Úvaha nad komentármi k článkom o ikone, považujúce obrazy v Bohoslužbe za modloslužbu)

Tak často sa u nás hovorí, že viera je z počúvania a myslíme pritom asi len na počúvanie nedeľnej kázne. (Niektorí sa ani neunúvajú prísť do kostola, veď už boli v kostole na Vianoce… Iní si zase zapnú rádio a niečo si počúvnu.) Ja som už videl aj hluchých čo počujú, lebo viera nie je z počutia, ale z načúvania tomu, čo nám Boh chce povedať a z toho, keď podľa toho žijeme; keď Boha a jeho Slovo počúvame, t.j. poslúchame. Vlastne viera je poslúchanie.

„Ale nie všetci uposlúchli evanjelium. Lebo Izaiáš hovorí: Pane, kto uveril nášmu kázaniu? Teda viera je z počúvania a počúvanie skrze slovo Kristovo.“ (Rim 10,16-17) Tam teda, kde je Slovo, ktoré k nám prichádza a zároveň, kde toto Slovo neodmietame a neodvraciame sa od neho, ale nechávame ho v nás a pri nás pôsobiť, tam je i „znovuzrodené“ a veriace srdce.

Boh k nám teda hovorí skrze Slovo. Ikona je obrazom Slova. Preto sa aj hovorí, že ikony sa píšu (nemaľujú). Preložený článok vychádza z biblického textu a vykladá znamenia, tak ako ich Rublev zapísal do tejto ikony. Kto pozná tento text a rozjíma nad týmto obrazom, neuctieva Rubleva, ale je spojený so Slovom. Koniec koncov je to jasne napísané aj na odkaze z Taizé.

O nás sa hovorí, že sme cirkev Slova a piesne. Slovo na SLB čítame a potom vykladáme v kázni voľnými slovami. Spievame piesne, pre oslavu Pána Boha a pre zvestovanie Evanjelia. V článku „Význam duchovnej piesne v službách Božích“ od Anny Adamovičovej, ktorý vyšiel v poslednom čísle Spravodajcu VCH, sa píše: Lutherovi hudba symbolizuje prekrásne veci, ktoré vchádzajú do nášho života cez počúvanie, a je aj osobitne sladkým divom Božím, ktorý k nám prichádza v Ježišovi Kristovi, je to Evanjelium, ktoré je kázané a počúvané. M. Luther (hovorí): Hudba a evanjelium majú spoločný nebeský pôvod. Kráľovstvo Kristovo nie je až ta viditeľné, ako je skôr počuteľné kráľovstvo, a tak ako hudba, je to záležitosťou počúvania.” (S týmto by opäť nesúhlasil kalvín, na rozdiel od katolíka.)

Pravoslávni teda kladú dôraz na ikony a my na slovo. (Východná cirkev sa odvoláva na J 1,1+14 a-1Jn 1, 1-3 keď zdôvodňuje používanie ikon. Vo svojej liturgii striktne odmieta nástroje, organ, či zvončeky a možno že by to nazvali modloslužbou.) Keď my Slovo teda vyjadrujeme ľudským jazykom, hudbou, piesňou, prečo by sme to nemohli oni robiť obrazom a iní tancom či pantomímou. V opačnom prípade by sme mali byť konzekventní. Do múzea by sme mali vyniesť okrem spevníka aj sviečky z oltára, kazateľnicu, liturgiu, jednoducho celý kostol.