(Úvaha nad komentármi k článkom o ikone, považujúce obrazy v Bohoslužbe za modloslužbu)
Tak často sa u nás hovorí, že viera je z počúvania a myslíme pritom asi len na počúvanie nedeľnej kázne. (Niektorí sa ani neunúvajú prísť do kostola, veď už boli v kostole na Vianoce… Iní si zase zapnú rádio a niečo si počúvnu.) Ja som už videl aj hluchých čo počujú, lebo viera nie je z počutia, ale z načúvania tomu, čo nám Boh chce povedať a z toho, keď podľa toho žijeme; keď Boha a jeho Slovo počúvame, t.j. poslúchame. Vlastne viera je poslúchanie.
„Ale nie všetci uposlúchli evanjelium. Lebo Izaiáš hovorí: Pane, kto uveril nášmu kázaniu? Teda viera je z počúvania a počúvanie skrze slovo Kristovo.“ (Rim 10,16-17) Tam teda, kde je Slovo, ktoré k nám prichádza a zároveň, kde toto Slovo neodmietame a neodvraciame sa od neho, ale nechávame ho v nás a pri nás pôsobiť, tam je i „znovuzrodené“ a veriace srdce.
Boh k nám teda hovorí skrze Slovo. Ikona je obrazom Slova. Preto sa aj hovorí, že ikony sa píšu (nemaľujú). Preložený článok vychádza z biblického textu a vykladá znamenia, tak ako ich Rublev zapísal do tejto ikony. Kto pozná tento text a rozjíma nad týmto obrazom, neuctieva Rubleva, ale je spojený so Slovom. Koniec koncov je to jasne napísané aj na odkaze z Taizé.
O nás sa hovorí, že sme cirkev Slova a piesne. Slovo na SLB čítame a potom vykladáme v kázni voľnými slovami. Spievame piesne, pre oslavu Pána Boha a pre zvestovanie Evanjelia. V článku „Význam duchovnej piesne v službách Božích“ od Anny Adamovičovej, ktorý vyšiel v poslednom čísle Spravodajcu VCH, sa píše: Lutherovi hudba symbolizuje prekrásne veci, ktoré vchádzajú do nášho života cez počúvanie, a je aj osobitne sladkým divom Božím, ktorý k nám prichádza v Ježišovi Kristovi, je to Evanjelium, ktoré je kázané a počúvané. M. Luther (hovorí): Hudba a evanjelium majú spoločný nebeský pôvod. Kráľovstvo Kristovo nie je až ta viditeľné, ako je skôr počuteľné kráľovstvo, a tak ako hudba, je to záležitosťou počúvania.” (S týmto by opäť nesúhlasil kalvín, na rozdiel od katolíka.)
Pravoslávni teda kladú dôraz na ikony a my na slovo. (Východná cirkev sa odvoláva na J 1,1+14 a-1Jn 1, 1-3 keď zdôvodňuje používanie ikon. Vo svojej liturgii striktne odmieta nástroje, organ, či zvončeky a možno že by to nazvali modloslužbou.) Keď my Slovo teda vyjadrujeme ľudským jazykom, hudbou, piesňou, prečo by sme to nemohli oni robiť obrazom a iní tancom či pantomímou. V opačnom prípade by sme mali byť konzekventní. Do múzea by sme mali vyniesť okrem spevníka aj sviečky z oltára, kazateľnicu, liturgiu, jednoducho celý kostol.
Komentáre
Preco by sme to nemohli robit ?
Na odpoved sa pozrime do Biblie - stari Izraelci mali zakazane podobizne, no nemali zakazane piesne, slovo. Dokonca piesne mali pri niektorych prilezitostiach prikazane, aby im pripominali dolezite udalosti - napriklad Mojzisova piesen.
Mali aj ustanovenych spevakov, ktori s hudobnymi nastrojmi vzdavali chvalu Hospodinovi. David s harfou chvalil Hospodina.
A tejto tanachickej (starozakonnej) tradicie sa pridrza aj reformacia, ktora ikony/sviecky, inak pouzivane v katolicizme/pravoslavii, vylucila. Pretoze tieto mali, o.i., z minulosti prepojenie s pohanstvom.
Myslim si, ze doslednost reformovanych krestanov je aj v tom, ze sa dokazu poucit zo vztahu starozakonneho Izraela k Bohu a aplikovat zdrave casti do krestanskej praxe.
Vychodna cirkev nie je reformovanou cirkvou. Preto ekumenicke tendencie v podani ikon by luterani mali odmietnut.
Asi
Asi ste stále nezachytili ten rozdiel, na ktorý ikony poukazujú. Židia nevedeli nič o Vtelení Večného Slova. Vracať sa k ich formám zbožnosti je vlastne oberaním sa o začlenenie tohto významného momentu dejín spásy do liturgického prejavu.
Marana tha!!!
nie vracat sa k ich formam
ale aplikovat zdrave starozakonne casti do novozakonnych foriem - a preto na vtelene Logos poukazuje u luteranov kazane slovo, piesne, a nie ikony.
A myslim si, ze tento bod stal Lutherovi za to, aby sa postavil proti katolickej tradicii.
aby som to upresnil
Samozrejme, že je správne, aby si luteráni udržali to, čo je pre nich charakteristické. Tým myslím poukazovať na vtelené Logos kázaným slovom a piesňami a nie ikonami. Tie nemajú vo vašej tradícii miesto. Ale jedna vec je nepoužívať ikony alebo iné vyobrazenia a druhá tvrdiť, že je to modloslužba.
Myslíte, že používanie obrazov stálo Lutherovi za to, aby sa postavil proti katolíckej tradícii? Takto ste to mysleli? Môžete to podložiť nejakými jeho citátmi?
Marana tha!!!
opravujem v tom,
ze Luther sa nepostavil proti vtedajsej katolickej tradicii kvoli obrazom. V centre jeho reformacie bolo presadzovanie dolezitejsich vieroucnych doktrin, ako napriklad spasenie z viery.
Luther nebol priamym ikonoklastom, aky sa vyskytovali v kalvinskej, ci puritanskej vetve reformacie.
Avsak z jeho Velkeho katechizmu, v ktorom sa obsiahlo zamysla aj nad prikazanim "nebudes mat inych bohov okrem mna", vyplyva napriklad, ze "Boh nebude tolerovat ziadne domyslanie, ziadne dufanie v iny objekt..".
Preto si myslim, ze v duchu Lutherovho vykladu je lepsie vyhybat sa takemuto uctievaniu skrze ikony.
omyl
A to je zhodov okolností omyl, ktorý som sa sám doteraz nevedel: používanie argumentu proti obrazom postavené na zákaze zo starej zmluvy, nie že len nie je v duchu Luthera, ale Luthera dokonca veľmi provokovalo. Hovoril, že keď odstránime obrazy iba preto, že je to zakázané v SZ, tak robíme z kresťanstva zákonnícke náboženstvo a evanjelium - radostnú zvesť - udusíme novými pravidlami a zákazmi.
To potvrdzuje to, čo som si vždy myslel: nie všetko, čo by sme chceli, aby bolo "lutheránske" je v súlade s Lutherovým presvedčením a učením.
Tak čo vlastne...
Na jednej strane učíme 10 prikázaní a na druhej ich odsudzujeme, že sú zo Starého Zákona?
Tak sa pýtam, ako je to vlastne?
Duch Svätý vedie
Ale aby som tu nebol ako nejaký vrták, čo dáva hlavolamy, tak aj odpoviem aspoň čiastočne.
Duch Svätý vedie znovuzrodeného kresťana zvnútra, aby konal Božiu vôľu. Teda aj to, že sa nemá klaňať obrazom a vkladať do nich dôveru.
Je síce pravdou, že si nezaslúžime spasenie, keď sa vyhneme uctievaniu vecí, ale práve vtedy si zabezpečíme radosť.
Áno, je to paradoxné, ale kresťan sa vnútorne raduje, keď plní prikázania, lebo vnútorný človek ich s radosťou prijíma (R7 -koniec).
Hriešna prirodzenosť vtedy samozrejme radosť stráca. Ako písal Pavol Galatským, telo bojuje proti duchu a duch proti telu, aby sme nerobili, čo sa nám zachce.
Takže podľa toho, čo sa v nás raduje a čo smúti, keď plníme prikázania môžeme vedieť, koľko je v nás telesnosti a koľko duchovnosti.
Potvrdzujem, milý braček Pedu,
vedenie Duchom, Jeho radosť, ktorá vyviera zvnútra, Jeho usvedčenie, ktoré nenechá človeka v pokoji, Jeho spokojnosť, ktorá hladí celé vnútro človeka, keď chodíme po Jeho cestách a konáme Jeho skutky. Čítajúc mnohé Tvoje komentáre a repliky zažívam vnútornú radosť Ducha, ktorý zjednocuje. Verím, že nám raz dá Boh spoločný čas, v ktorom budeme môcť spoločne hľadať pravdu zjavení a ponárať sa do hlbokosti Jeho tajomstiev. Nech Ťa Duch Svätý vedie a vyučuje Jeho tajomstvám.
pocet prikazani
No potom tych prikazani nie je 10, ale omnoho viac a mali by sme ich plnit vsetky. ci nie?
problematika vztahu Starej Zmluvy
a Cirkvi je sirsia, a nestoji len na otazke 10 prikazani, nazyvanych aj desatoro, ktore je spomenute v kazdom cirkevnom katechizme
.
vsetkych prikazani je 613, pricom o plnenie vsetkych sa usiluju Zidia, ktorym je "tarcha" Tory (Zakona) zverena od Hospodina
.
pre krestanov nie je Zakon povinnostou, ale ukazovatkom, coho sa maju vyvarovat, ci "vychovavatelom" v zakladnych veciach
.
a v usili vyselektovat jadro jednotlive denominacie povyberali/adaptovali prvky z Tory pre krestanov - zaviedli nedelu (sviatocny odpocinok), cirkevne desiatky, ci prebrali Aronovske pozehnanie; tiez cirkevny kalendar kopiruje zidovske sviatky (Velka Noc, Letnice, podakovanie za urodu) a pravdaze im dava v Kristovi novu napln
.
to, co sa zoberie z Tanachu, je vecou konsenzu tej-onej denominacie - niektora povoluje obrazy-ikony (ortodoxni); inde (reformovani) argumentuju v duchu prikazania "nebudes mat inych bohov..." proti
.
extremny nazor by bol - Zakon=bremeno - tak zrusme z neho vsetko (vratane desiatkov a aronovskeho pozehnania) a podobne krajny postoj by zase bol - plnme vsetko (co sa ani neda)
.
ako dalej z tejto dilemy ? Pavol pise "Zakon je dobry,jeho prikazania su dobre", ale rovnako sa vyjadruje, ze sa Zakonom (v ludskom podani) nema zotrocovat
.
a tak: je na to citlivom zvazovani a najma Duchu Svatom, co a ako z Tory aplikujeme do krestanskej (a i sirsej) praxe.
Evanjelická sloboda
žiadna dilema nie je. kresťan má zákon lásky, ktorý je nadradený nad všetky zákony zo SZ. kto je pod evanjeliom, nie je súdený podľa zákona.
zákon "neurobíš si obraz..", ktorým to operuješ je jedna vec, a čo všetky iné Mojžišove predpisy? tie prečo už neplatia? (krvná pomsta, kameňovácie, čistota, atď.) Veď toto Ježiš vyriešil už dávno, v podstate neriešil nič iné - celý čas.
Tak, kto je s Ježišom, má slobodu urobiť si aj obrazy (pravda, ak sa im neklania!) a kukať sa na ne, aj vymŕvať klasy v deň sviatočný, ak dodržiava ten jeden zákon - zákon lásky: "Milovať budeš Boha ... a miluj blížneho svojho".
Mojzisov zakon
ako taky plati, kedze Pan Jezis ho neprisiel zrusit, ale naplnit.
A preto ho aj Zidia - starozmluvny lud - dodrzuju, kde sa da. Kamenovanie, krvna pomsta atd su nahradene akceptovatelnejsimi trestami (vylucenie z komunity), chramove obete - kedze sa nedaju bez Chramu konat - rabini nahradili modlitbami.
Pan Jezis, zidovsky Mesias, "plaval" s hebrejskym Pismom. Bremeno Zakona urobil pre svojich posluchacov - vtedajsich zidokrestanov (nazareni), "stratene ovce Izraela" - znesitelnejsim. Vymanil ho zo zvazujucej ludskej interpretacie vtedajsich farizejov.
Avsak my mame luteransku tradiciu s predpisanym krstom, konfirmaciou, liturgiou.... Zdanlivo bez dilem. Ale tie sa objavia, ked pride do nasej tradicie nieco nove...napr. ekumena s inymi cirkvami. Vtedy samotna "evanjelicka sloboda" nam neda odpoved. Tu musi nastupit skumanie Pisma. Komentare, interpretacie....a Duch Svaty.
tak platí Zákon alebo
tak platí Zákon alebo neplatí? Keď platí, tak prečo sa "čosi nahradzuje a iné dodržuje"? veď ty si to krivíš, ako chceš... Kto je s Ježišom, pokrstený do Jeho cirkvi, má slobodu a žije v slobode a zákonu umrel. ... Zákon nedoručiteľný, "Ten, tu už nebýva. Nájdete ho na adrese: Slobodný kresťan, Cirkev tá a tá". Žiadna dilema. ani zdanlivo ani nezdanlivo.
luterani ci evanjelici?
Sme luterani (teda nasledovnici Luterovho odkazu a chapania) ci evanjelici (teda hlasici Evanjelia a nasledovnici Krista)?
nie sú luteráni evanjelici?
Na tako položenú otázku odpoviem protiotázkou: či nie sú luteráni evanjelici?
nie nutne.
Tak ako ja som evanjelik ale nie som luteran, ci protestant. Vid aj vety v zatvorkach, ze ano.
Ja som charakteristicky hlasenim sa k Evanjeliu, nie k Luterovi a jeho myslienkam, ci dobovym okonostiam sprevadzajucich tuto osobu.
Takze, zopakujem svoju otazku: sme luterani ci evanjelici?
Prosím, zamyslime sa
Boh netoleruje žiadne domýšľanie, žiadne dúfanie v iný objekt.
Jasné, ale je používanie obrazov dúfaním v iný objekt? Už som navrhol, aby sme si rozobrali, čo znamená modloslužba. Keď sa zamyslíme nad tým, čo Boh vlastne zakázal a v čom spočíva prax spojená napríklad s ikonami, tak sa nazdávam, že nebudeme to tak prvoplánovo odsudzovať.
Aj vy sám hovoríte, že je lepšie vyhýbať sa tomu... Prečo je to lepšie? Buď je to jednoznačne zlé, alebo je to v poriadku, alebo nie?
Marana tha!!!
"ziadne dufanie v iny
"ziadne dufanie v iny objekt"
samozrejme okrem objektov ako sú štát Izrael, spojené štáty americké alebo konzervatívna ideológia.
P.S. Je Boh objekt alebo subjekt?
Blahoslaveni, ktori nevideli, a uverili
"Kto mňa videl, videl Otca" (Jan 14:9b) Takto o.i. odpoveda Pan Jezis na Filipov prostoduchy dotaz "Pane, ukáž nám Otca, a postačí nám to" (Jan 14:8).
Filipovi, Jezisovmu ucenikovi, nestacilo vidiet, prezivat udalosti s Majstrom, vtelenym Slovom, on chcel vidiet Otca, Svateho Izraela, ktoreho ani Mojzis nemohol zocit tvarou v tvar.
Jezis Filipovi vycita, ze Mu neveri to, ze "ja som v Otcovi a Otec je vo mne,;" a zdoraznuje mu "keď nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! " (Jan 14:11).
Filipova viera v Neho zatial len pomaly vzrastala, a Jezisova ziva pritomnost mu bola akoby pomocnou "ikonou".
Podobne to bolo aj s Tomasom. Potreboval uvidiet, aby uveril. Aj on sa utvrdil vo viere, ked videl Pana vzkrieseneho so stopami po ukrizovani na tele.
"A Ježiš mu riekol: Pretože si ma videl, uveril si; blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili." (Jan 20:29)
Avsak po Jezisovom nanebovstupeni uz nebolo mozne vidiet Ho tvarou v tvat. Preto nam zdoraznuje, ze ti, ktori ho nevideli, a predsa uveria, su blahoslaveni. Lebo to maju tazsie ako Filip, ci Tomas, ci ini svedkovia Panovho posobenia, ktorym Ho vtedy mali denno-denne pred ocami.
"Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, a - veriac - aby ste mali život v Jeho mene." (Jan 20:31)
Chcem preto zdoraznit, bratia a sestry, ze my mame od evanjelistov predovsetkym napisane, a nie zobrazene, ze Jezis je Mesiasa. A preto nech sa nasa luteranska viera odvija od toho, co je napisane v Pismach a nie od umeleckeho "zobrazenia Slova".
K ikone
Pre informaciu: v odbornej terminologii sa ikona "pise". (Nie: kreslí, maluje, ...).
Chlapci spiritualisti a zakonnici - ak mate nieco mudre na vyjadrenie, tak to zoberte od toho rozlisovania, ako sa vas pyta Misko.
Ja len tolko - to vanutie Ducha opisane par riadkov hore, je mi nieco tak vzdialene a mojim zmyslom nepristupne, ze sa mi omnoho blizsie zda, ze je lepsie meditovat nad vanutim ducha skrze ikonu. Ikony su rozne, ale su mnohe, na ktorych je Kristus s otvorenou Bibliou - a biblickym textom na nom. Meditovat ikonu je meditovat Pismo. Zatial, co bracekovanie zalozene na podobnom duchovnom zazitku je mozne len medzi tymi, co taky zazitok mali/maju. A co ja, ktory sa neviem tak pritulne vyjadrovat. Co u mna nevanie DS? Aku ekumenu mozu so mnou mat taki s ktorymi ma nespaja podobny vnutorny hrejivy pocit?
Tu sme sa teda oklukou dostali k zakladnemu problemu: vsetci ikonoklasti su duchovni individualisti a spiritualisti. Ich objektivna skutocnost je ich vnutorny cit.
Pre pravoslavnych je vsak ikova objektivnym obrazom Bozim pre cloveka - a teda pristupny kazdemu cloveku. Ikona je na rozdiel od duchovnych individualistov odletenych do sfery neuchopitelneho silne ekumenicka velicina. S posolstvom ikony sa moze stotoznit kazdy, kto sa hlasi ku Kristovi (nie nahodou ma drviva vacsina ikon Krista v centre). Len sa divim Miskovi, ze sa mu chce premrvat medzi clankami ako v tejto diskusii. Ak teda niekto chce diskutovat, vratme sa k jeho otazke, co na ikonach sa rovna modlosluzbe?
Re: K ikone
Informacia z "odbornej" terminologie, ze ikona sa pise, vyznieva v (katolickej?) obhajobe ikon ako nevydareny vtip...trocha (greckeho) textu nie je dovodom, aby sa zobrazene podoby Marie, Jozefa,Jezisa,svatych...pokladali za "napisane"....
Tvrdenie, ze ikona je "objektivnym obrazom Bozim pre cloveka" je az ukazkovo v rozpore s Bozim prikazanim "Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho...". Narokovat si, ze umelecke dielo je "objektivnym obrazom" Hospodina je crtou pohanstva, ktore sa doteraz zachovalo v nereformovanych cirkvach.
A k "bracekovaniu" v Ducho Svatom - pozri si Novu Zmluvu. Pohania po kazani o Jezisovi prijali Ducha Svateho " zostúpil Duch Svätý na nich, ako aj na nás na počiatku " (Sk. 11:15b). Jednota krestanov je predovsetkym v Duchu Svatom (Ruach HaKodesh), nie v ikonovom ekumenizme.
Co sa historie tyka, Wikipedia uvadza, ze ikony v krestanstve su importom z gnosticizmu. Napriklad Ireneus konstatuje (Proti herezam), ze isti gnosticki krestania mali podobu Jezisa, ktoru uctievali v pohanskom style.
modla nemusí byť iba
modla nemusí byť iba vyrezávaná. môže to byť aj ideológia, ktorej sa niektorí snažia podriadiť všetko ostatné, a klaňajú sa jej na každom kroku.
vytvoriť si bôžika, opísať ho slovne (a nie nakresliť ho!) to je ok? tak v čom je ten zákon zákonom: bôžika či vyrezávaného? ktoré z toho je viac zákonnícke? tu predsa ide o to, či sa tomu klaniaš alebo nie.
ultra-reformované cirkvi, ktoré vyhádzali všetko "vizuálne", si dnes nosia do kostola moderné mazanice, ktoré nikto nevie, čo znamenajú.
dobre, aj ucenia a ideologie
sa mozu stat modlami - ide ale o to, ako obstoja v konfrontacii s Pismom.
Sola scriptura zacala aj Lutherom, a ine cirkvi v procese reformacie pokracovali dalej.
Ide o to, co si aspon na nasom portali trend reformacie zachovame, a ci sa vratime spat.
tápanie
Ale je tu rozdiel medzi učením, ktoré sa môže stať modlou a medzi ikonou, ktorá je podľa niektorých automaticky modlou a už sa ňou nemusí stať.
A práve preto sa treba pozrieť, či je ikona alebo akékoľvek zobrazenie Boha (alebo svätých) modloslužba. Je potrebné preskúmať učenie cirkví, ktoré hovorí o používaní zobrazení. Ak je ich učenie v poriadku, tak sa ikona môže stať modlou rovnako ako čokoľvek iné, čo si človek postaví na piedestál. A to, že niečo sa môže zneužiť nie je dôvod na to, aby sme to nepoužívali správnym spôsobom.
Ak je ich učenie nesprávne, tak je zatiaľ ekumenizmus na tejto rovine neprípustný.
Marana tha!!!
keby to záležalo od teba
keby to záležalo od teba tak sa vrátime späť nie pred reformáciu ale pred Golgotu