evanjelik.sk

Ahoj Lucka, začnem od konca: neviem, asi neni potrebné sa potrestať. Človek má takú tendenciu, nejako napraviť to, čo pobabral. a často si myslí že to napraví, keď sa potrestá sám.

ale Pán Boh nás učí lepšie: on nechce aby sme sa trestali. veď potrestal už Iného za nás. On nechce aby sme sa zožierali v neprestajnom hryzení svedomia, (a čo, ak som sa nepotrestal dosť?) hriech treba oľutovať, ale vždy sa treba držať ako kliešť, toho čo nám Ježiš hovorí: "JA som premohol svet".

Samozrejme, keď sa cvičíš v sebazaprení, a niečo si povedzme odoprieš, nie je to na škodu. To je duchovné otužovanie. Ale nie sú z toho žiadne zásluhy ani "bobríky". To je vedľajšie, to je len taký rozdiel, asi ako či sa umývaš v studenej alebo teplej vode. Verím, že mi rozumieš.

Preto by som Ti poradil, vždy keď sa pristihneš pri niečom, čo ľutuješ, zahľad sa v Duchu na Ježiša a jeho zásluhy. On už bol potrestaný, On sa za Teba prihovára u Otca a sľúbil nám, že On naše poklesky zahladil. Ty musíš len jediné: držať sa Ho a týchto jeho slov ako "hluchý dvere". nepustiť.

Veľmi pomáha ísť sa porozprávať s niekým skúseným, komu dôveruješ, napr. Tvojim farárom. Inak tiež ísť na Večeru Pánovu. Tam to priamo prežiješ (a prežuješ!). Zatiaľ sa maj.

Hlavne sa nesnaž stihnúť všetko naraz. Aj na svedectvo o Bohu treba dozrieť, správne uvážiť slová, zamyslieť sa, čo chcem vlastne povedať... Nemusíš hneď cítiť totálnu povinnosť vždy a za každú cenu o Bohu hovoriť. Platí pravidlo, že menej je niekedy viac. Radšej mlč a povedz, že nedokážeš úplne slovami vyjadriť svoj vzťah k Bohu. Je to lepšie, ako keby si mala hovoriť veľa, a pritom meno Božie brať do úst nadarmo.
Odvahu hovoriť o Bohu si každopádne zachovávaj a snaž sa prekonávať strach z nedokonalosti svojích slov. Takisto sa ani neboj toho toho, že nemáš presný program kresťanského života. Hľadaj a klop a bude ti otvorené.

Drž sa hesla že "práve preto smiem byť nedokonalá, lebo pri mne stojí Boh, ktorý práve tou svojou dokonalosťou nahrádza tu moju nedokonalosť." Život viery v Boha je aj o tom, že svoju nedokonalosť spoznávam, priznávam si ju a, že nikdy nebudem taká dokonalá ako Boh.

Uváž - keby si nikdy nespoznala Boha, nikdy by si ani nevedela, že môže existovať niekto taký úžasný a dokonalý ako je On. Je to zvláštne protirečenie - spoznala si dokonalého Boha a práve preto "môžeš" byť nedokonalá.

dakujem vám veľmi pekne,ste super