evanjelik.sk

„Odpovedal Ježiš: Veru, veru, ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha je duch.“ (Ján 3;5-6).
Nadväzujem na to, čo som uviedol v príspevku o nevyhnutnom oddelení duše od ducha. I tieto Ježišove slová potvrdzujú, že iba Duch Boží môže oživiť nášho ducha, vložiac do neho svoj vlastný Boží život. Udeje sa to v okamžiku, ktorý je najlepším okamžikom v existencii človeka. Jeho duch ožije a začne byť zreteľne odlíšiteľný od duše. Pritom náš práve oživený duch neostáva osamotený, ale zostáva s ním (v ňom) Duch Svätý. Iba Duch Svätý môže človeku dať schopnosť prijať život pri znovuzrodení. A tak má človek živého ducha a v ňom Ducha Svätého. A tu je potrebné plné uvedomenie si tejto nemennej prítomnosti Ducha. Mnohí si tento fakt neuvedomujú, nevedia o ňom, a z toho pramení ich pomalosť alebo stagnácia v duchovnom raste. Keď si veriaci denne túto prítomnosť uvedomuje, naučí sa vnímať prítomnosť Ducha ako Osobu a vyrastie medzi nimi vzťah. Tento vzťah odstráni osamelosť, a tam kde je živý vzťah, môže byť živá komunikácia. A komunikácia s Duchom Svätým je nadovšetko. V komunikácii nás Duch vyučuje o každej pravde, denne nás usvedčuje s hriechov a vedie nás k pokániu. Tým nás vnútorne čistí. Toto čistenie môžeme nazvať i posväcovaním. Keďže svätosť je oddelenosť pre Boha, stávame sa tým pre Boha stále použiteľnejší. Ak sa poddávame Duchu v nás, On sám si nás vnútorne čistí pre seba a stávame sa chrámom Svätého Ducha. Tým sa buduje naša nová prirodzenosť. Naša prirodzenosť Božieho dieťaťa a náš duchovný rast z nás robí Božích synov. „Lebo všetci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží.“ (Rim 8;14). A my máme právo volať : Abba Otče! Aká nádhera! Odrazu vieme, kto sme! A keď vieme kto sme, vieme aj o autorite, ktorú nám náš prvorodený brat delegoval! Aké je smutné pre Ducha Svätého, keď si človek Jeho prítomnosť neuvedomuje alebo o nej nevie a koná podľa vlastnej vôle. Duch Svätý je vtedy zarmútený.
Preto apoštol Pavol hovorí: „Nezarmucujte Svätého Ducha Božieho, ktorým ste boli spečatení na deň vykúpenia.“ (Ef 4;30).
Poďme teda, bratia, opusťme naše duševné snaženia, naše intelektuálne mudrovania a nechajme sa v pokore a tichosti viesť Duchom Božím v nás.