Istý človek prosil Pána Boha o dar svätosti a dostal od Neho knihu, v ktorej stálo čierne na bielom, ako treba žiť, aby sme dosiahli večnú blaženosť. Tento človek sa veľmi potešil daru. Počas cesty naspäť uvažoval o jednotlivých etapách štúdia a realizácie týchto smerníc života. V zamyslení padol do ohnivej pasce, z ktorej ledva živý ušiel. Samozrejme, že pri nehode stratil aj drahocennú knihu.
Dlho oplakával stratu knihy a nemohol sa zmieriť s touto skutočnosťou. Spomenul si, že pri darovaní knihy mu povedali, že obsahuje najlepšie a najhlbšie pravdy. Uvedomujúc si tieto pravdy, začal žiť tak, akoby kniha bola jeho denným ukazovateľom cesty. Možno týmto spôsobom nahradím stratu knihy – pomyslel si. Takto začal žiť každodenný život, prinášajúc všetkým okolo seba pokoj a zmierenie.
Keď zomrel a zastal pred Božím Majestátom, počul ihneď základnú otázku: „Čo si vo svojom živote urobil pre Pána Boha?“ Náš človek sa zahanbil, sklopil oči a spustil hlavu. Potichu vyjachtal svoje ospravedlnenie: „Pane, kniha, ktorú si mi dal, hneď padla za pokrm ohňa. Nemal som nijakého ukazovateľa na ceste životom a nevedel som, aké dary Ti mám prinášať. Prepáč mi to, prosím.“ Na to Sudca kývol najbližšiemu sekretárovi a pošepol mu: „Podajte mi jeho knihu!“
Tu sa stalo niečo neslýchané. Celá ohromná sála sa zaplnila v jednom momente tými, ktorých potešil, nakŕmil, priodel, zmieril, povzbudil, prijal do domu ako priateľov, pre ktorých mal čas... Pán Boh ukázal na zídených a povedal: „Toto je tvoja kniha. Prečítal si ju, nerozmýšľal si o jednotlivých kapitolách, ale si ju pochopil celú, nevediac o tom.“
Človek onemel od prekvapenia a radosti.
(Kazimierz Wójtowicz: O kázni a dáždnikoch)
Zamýšľali ste sa už nad svojím životom? Viera v Pána Ježiša Krista nás robí silnými v slabostiach, šťastnými v nešťastiach, bohatými v chudobe a živými v smrti. Máme v Ňom dosť svetla, aby sme mohli ísť aj údolím tieňov plní sily, pokoja a odvahy. Ježiš prišiel na svet a zomrel, aby sme my mohli žiť. Existuje ešte väčší prejav lásky? Obetoval sa, keď umrel na kríži, kam vyniesol všetky naše viny a hriechy. Tak nás Boh miloval, že svojho Syna odsúdil namiesto nás. Ale Ho aj vzkriesil z mŕtvych, aby sa stal naším Spasiteľom. Otvorme Mu dvere nášho srdca, pozvime Ho a prijmime ako svojho Pána a Spasiteľa. Čaká len na naše pozvanie.
„Aj hľa stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.“ (Zjavenie 3,20)
„V Kristu sú ukryté všetky poklady múdrosti a poznania.“ (Kolosenským 2,3)
Anna Ratkovská
Komentáre
Áno, ďakujem Anička,
mnohí z nás sa snažia žiť podľa litery, ale Slovo Božie nie je litera, ale Kristus sám. Kristus nie je kniha. Ak je Kristus svojim Duchom v nás, Slovo je v nás a ani si neuvedomujeme, že žijeme Jeho život. Jeho život, cez znovuzrodeného ducha.
"Kto hovorí, že zostáva v Ňom, má žiť tak, ako žil On."
(1 Jána 2;6).