evanjelik.sk

Rok je zdanlivo dlhá doba. Čas však plynie akoby rýchlo ak je človek denne zaneprázdnený, vidí a skúsi veľa nového a pritom v hlave prekladá všetko, čo počuje a rozpráva do cudzieho jazyka.

Absolvovanie dobrovoľníckeho sociálneho roka v Nemecku bolo pre mňa dôležité rozhodnutie, ktoré vo veľkej miere ovplyvnilo i moje najbližšie okolie. Toto rozhodnutie sa však ukázalo ako veľmi dobré. Síce som ho spočiatku brala len ako vynikajúcu možnosť naučiť sa nemecký jazyk, teraz mi tento dôvod pripadá ako určitý doplnok k jednému obohacujúcemu roku, ktorý som tam prežila.

Na začiatku stáli predo mnou mnohé dôležité otázky: Do akého mesta a zariadenia sa dostanem? Akých ľudí stretnem, s akými budem pracovať a čo presne bude náplňou mojej práce? A samozrejme aj také praktickejšie: Ako dopadne cesta- sama, s toľkou batožinou, budú ma tam naozaj čakať?...

Strach som však nemala nijaký, svoju úlohu zohrala i zvedavosť a bola som si istá, že sa nič zlé nestane. Od septembra 2005 som teda začala pracovať v jednej rehabilitačnej klinike, v malom kúpeľnom mestečku, kde okrem dospelých trávili liečebné pobyty i deti v sprievode svojich rodičov a práve pre ne tam bol zariadený tzv. Detský klub, kde mohli tráviť svoj voľný čas. Ten bol zároveň aj mojím pracoviskom. Mala som jednu nadriadenú a spolu s ňou sme vytvárali program pre skupiny detí všetkých vekových kategórií, venovali sme sa im, ako aj ich rodičom.

Keďže sa mi tam od začiatku páčilo a bola som veľmi spokojná, snažila som sa svoje povinnosti naučiť čo najrýchlejšie a vykonávať ich zodpovedne. Netvrdím, že všetky chvíle boli slnečné, ale vtedy sa mi dostávalo podpory od ľudí, s ktorými som pracovala, bývala i od mojich najbližších. Milé prijatie som od začiatku pociťovala skutočne od každého, či už od vedenia kliniky, cez recepčné, terapeutov, kuchynského i ostatného personálu. Všetci, vrátane pacientov, boli voči mne veľmi priateľskí, ochotní a hlavne trpezliví. Našla som tam aj dobrých priateľov. Niektorí sa ma takpovediac ujali a vďaka ním som spoznala iný životný štýl, kultúru i odlišné myslenie a zvyky prostredia v ktorom som sa nachádzala. Cez mnohé rozhovory a spoločne strávený čas ma toho naučili veľa a vďaka tomu sa na určité veci v mojom živote pozerám inými očami. Obrovské plus je pre mňa získanie samostatnosti, už od prvého dňa stráveného v Nemecku.

Dobrovoľnícky sociálny rok by som zhodnotila ako vynikajúcu možnosť pre mladého človeka- lepšie spoznať samého seba.

Ľubica Líšková